Vitajte na mojom blogu, volám sa Judita Páleníková a som nutričný terapeut

Dnešný článok píšem s obrovskou radosťou, pretože za posledný mesiac Zápisky nutriholičky začali bzučať aktivitou. Bohužiaľ musím povedať, že nie tou mojou :D Tá aktivita je v podobe vás – vašich zdieľaní, nasledovaní, nových odberov. Teším sa z toho a mám pocit, že vám momentálne dlhujem iný typ článku, než bolo zopár tých posledných.

Je to už dávno, čo som sa naposledy predstavovala a písala niečo o sebe. Samozrejme ono sa tak nejako predpokladá, že človek sa predstaví každému len raz, avšak pri písaní blogu a neustálom príleve nových “tvárí” to nie je také jednoduché.

Blogujem už veľmi veľmi dlho, nie vždy to však bolo o výžive. Začínala som blogom o knihách, ktorého písanie do dnes považujem za podstatne jednoduchšie. Celé to bolo o dojmoch, o názoroch a pocitoch po dočítaní tej ktorej knihy. Takmer jediná negativita, s ktorou sa stretnete, je tá, keď sa niekto vysmieva vášmu literárnemu vkusu. Fakt nič, čo by ste nerozdýchali. U blogu o výžive a celkovo o životnom štýle je to už o niečom inom. Miešajú sa tu neodborníci, ktorí blogujú pre radosť, tí, pre ktorých je blogovanie súčasťou podnikania a budovania kariéry a taktiež odborníci, ktorí berú blogovanie už iba ako doplnok svojej bohatej profesionálnej kariéry. A tak sa tu všetci mixujeme na jednom veľkom-malom internete, hádame sa, nadávame si…a ľudia nie sú o nič múdrejší v tom, čo by mali jesť.

Read More »

MÝTY VO VÝŽIVE: METABOLIZMUS (1.ČASŤ)

Mýty vo výžive metabolizmus

Akonáhle sa človek začne vŕtať do základných živín – bielkovín, tukov, sacharidov – a do pomerov, v akých by mali byť v našej strave zastúpené, musí rátať s tým, že s ním bude veeeľa ľudí nesúhlasiť. Je to taká pomerne kontroverzná téma, aj keby nemala byť, nakoľko na tom, ako funguje metabolizmus na tých elementárnych úrovniach, je momentálne len naozaj veľmi málo nejasného a diskutabilného. Základné poznatky o tom, čo sa na čo premieňa a za akých podmienok, nájdete vo všetkých relevantných knihách biochémie a sú približne totožné, sem-tam doplnené o nové informácie, avšak nič také, čo by prevrátilo celú teóriu o ľudskom metabolizme naruby. Rozličné názory na príjem bielkovín, tukov či sacharidov sú už väčšinou iba obrazom toho, do akej miery človek tieto biochemické poznatky ovláda.

No.

A začala som tak bojovne :D Ale cieľom tohto článku nie je naštvať celú športovú dedinu, ja sa ani netvárim, že som odborníčka na výživu vrcholových športovcov a aj tento článok v podstate píšem s pohárom vína napchávajúc sa mozzarellou a bohvie pri čom ešte skončím, kým pôjdem spať…Nuž ale biochémiu ovládam dajme tomu celkom dobre, tak ak vás zaujíma pohľad na to, čo hovoria fakty na všetky tie prinajmenšom zvláštne výživové stratégie rekreačných športovcov – teda tých, čo nešportujú súťažne ale viac-menej pre seba a pre dobrú kondíciu, zdravie a vzhľad, tak si prečítajte tento článok (ktorý bude mať ešte minimálne jedno pokračovanie :))

Read More »

Mýty vo výžive: škodia omega-6 tuky nášmu zdraviu?

Poďme sa dnes trochu baviť o polynenasýtených mastných kyselinách (omega-3 a omega-6) a o tom, aký majú v našej výžive význam

Pri povrchných znalostiach biochémie si totiž človek veľmi ľahko postaví tieto dva druhy mastných kyselín proti sebe. Omega-3 majú protizápalové účinky, omega-6 spôsobujú zápal. Omega-3 pôsobia protizrážanlivo, omega-6 prispievajú k tvorbe zrazenín. Atď., atď. Čiže omega-6 MK sú zjavne zlé. Zjavne…Ibaže by neboli?

Poďme ešte trochu viac na začiatok a povedzme si, že mastné kyseliny (hlavné zložky tukov) sa delia na nasýtené a nenasýtené. Zatiaľ ešte stále všeobecne platí, že by sme sa v našej strave mali snažiť o obmedzenie konzumácie nasýtených mastných kyselín (ktoré sú najmä v živočíšnych tukoch a napr. tiež v kokosovom oleji) a o zvýšenú konzumáciu nenasýtených MK. To je to, s čím niektorí výživoví poradcovia vôbec nesúhlasia a čo označujú za zastaralý názor. Tento článok bohužiaľ nemá kapacitu sa tejto problematike podrobnejšie venovať, ale určite o nasýtených MK budem ešte niekedy písať :)

Vráťme sa ale k nenasýteným MK. Tým dobrým. Tie sa delia na mononenasýtené (ich dobrým zdrojom je napr. olivový olej alebo avokádo a ich hlavným zástupcom je kyselina olejová) a polynenasýtené, ktoré sa ešte ďalej delia na omega-3 a omega-6. Hlavnými zástupcami omega-3 sú kyselina alfa-linolenová (nachádza sa napr. v niektorých semienkach a orieškoch), a kyseliny DHA a EPA (nachádzajú sa hlavne v rybách a ďalších morských živočíchoch) a zástupcami omega-6 sú kys. linolová, ktorá sa vie premeniť na kyselinu arachidonovú (nájdeme ich napr. v slnečnicovom a sójovom oleji, ale aj v mandliach, vlašských orechoch, avokáde, kys. arachidonovú dokonca v mäse a vajíčkach).

V biochemických knihách si prečítate, že kyselina arachidonová (omega-6) dáva základ tvorbe pro-zápalových látok. Čo si pravdepodobne myslia tí, ktorí sa boja omega-6 MK je, že po konzumácii kyseliny linolovej, napr. zo slnečnicového oleja, sa nám aj v tkanivách automaticky dvihne koncentrácia omega-6 (najmä kyseliny arachidonovej) a to spôsobí zápal. Ospravedlňujem sa, že kazím zábavu, ale v skutočnosti to tak nefunguje. Premena kys. linolovej na kys. arachidonovú je v našom tele veľmi silno regulovaná (teda nie je tu priama úmera medzi konzumáciou omega-6 a ich prítomnosťou v našich tkanivách) a to, že zjeme potravinu bohatú na omega-6, preto nespôsobí v tele priamo zápalové reakcie. Čo sa ale naozaj deje?

Premena kyseliny linolovej na kyselinu arachidonovú (obidve omega-6 MK), z ktorej potom vznikajú pro-zápalové látky, súťaží s premenou alfa-linolenovej kyseliny na DHA a EPA (všetko omega-3 MK), z ktorých následne vznikajú protizápalové látky. Zjednodušene povedané, zápalové procesy súťažia s protizápalovými. Príjem omega-6 MK v strave teda nezvýši ich koncentráciu v tkanivách, ale negatívne ovplyvní premenu omega-3 MK, teda zabráni vzniku protizápalových látok. Ak však budeme jesť dostatok rýb a iných morských živočíchov, ktoré už EPA a DHA obsahujú, nebudeme sa musieť spoliehať na ich premenu z alfa-linolenovej kyseliny (ako napríklad v prípade vlašských orechov alebo chia semienok, ktoré obsahujú omega-3, ale len vo forme alfa-linolenovej kyseliny). Tu sa mi ešte veľmi žiada napísať, že premena kys. alfa-linolenovej na EPA a DHA je už aj tak veľmi obmedzená, takže chia semienka a ryby určite nie sú rovnocenným zdrojom omega-3.

Ak som vás ešte úplne nezblbla a zatiaľ sa vo všetkom chytáte, tak vás práve určite napadlo, či by sme to teda všetko nevyriešili aj v prípade, že obmedzíme konzumáciu omega-6 MK. Keď už nám takto sabotujú metabolizmus úžasných omega-3 MK.

Nuž, asi je vhodné poznamenať, že nie sú omega-6 ako omega-6. Popri hranolkách, lacných olejoch a margarínoch existujú kvalitné zdroje, ako vlašské orechy, mandle, sezamové semienka, para orechy, slnečnicové a tekvicové semienka, avokádo, arašidy a arašidové maslo ale aj kvalitné slnečnicové a sójové oleje, či margaríny s priaznivým pomerom omega-6 a omega-3.

Samozrejme sú ľudia, ktorí šíria paniku o čosi radšej ako zvyšok populácie a vychádzajú z toho, že všetci sa tu stravujeme úplne na figu, pravidelne konzumujeme hranolky z McDonaldu a jediný olej, ktorý máme  v chladničke je slnečnicový olej značky Kaufland. A preto ich treba čítať a sledovať, lebo oni nás vyvedú z temnoty. Zatiaľ čo väčšina publikácií udáva, že príjem omega-6 MK je predsa len o niečo vyšší, ako by mal byť a v pomere k omega-3 je to asi 9:1, sú ľudia, ktorí sa veľmi radi chytia mega čísel ako 25:1 až 50:1 (našla som ich napr. na stránke doktora Mercoly). Znie to rozhodne strašidelnejšie a v človeku to automaticky vyvolá strach zo zlých zlých omega-6. Paradoxom je, že ľudia, ktorí sledujú tieto paniku vyvolávajúce stránky, nie sú tí ľudia, čo každý druhý deň vyprážajú a pravidelne sa stravujú vo fast foodoch. Ich sledovatelia sú vo veľkej miere ľudia, ktorí už teraz riešia výživu viac, ako svoju frajerku. Títo si čítajú status, že omega-6 sú škodlivé.

Ďalším dôvodom, prečo je rozhodne vhodnejšie informovať, že nie omega-6 MK sú nutričný problém, ale nízka konzumácia omega-3 MK najmä vo forme rýb a morských plodov, je to, že samotná kyselina arachidonová nedáva základ iba tvorbe pro-zápalových látok, ale aj protizápalových. Je preto dôležitá aj v procese regenerácie tkanív po zápale. V tejto štúdii sa zasa dočítate, že vyšší príjem omega-6 MK (5-10% celkového energetického príjmu) dokonca znižoval riziko vzniku chronických ochorení. Význam omega-3 a najmä omega-6 teda určite nie je čiernobiely. Prečo potom písať, že omega-6 sú preukázaný problém a zároveň obviňovať iných zo zavádzania?

Jeden z mojich prednášajúcich na VŠ, Doc. Ing. Jíří Brát, CSc. by vám ešte dokonca pravdepodobne povedal, že s konzumáciou omega-6 to u nás vôbec nie je také kritické a u väčšiny populácie sa to pohybuje v rámci odporúčaných množstiev. Podľa neho, ak sa bavíme o pomeroch, tak pomer 1:9 by opäť nenaznačoval vysoký príjem omega-6 ale naopak extrémne nízky príjem omega-3. Preto odporúča nebaviť sa o pomeroch vôbec. Toto však nie je tak úplne môj názor.

Zdrojmi, o ktoré som sa opierala v dnešnom článku, sú opäť raz moje vysokoškolské skriptá, prednášky a poznámky, ale okrem nich pridávam aj ďalšie zaujímavé odkazy, ktoré si môžete prečítať:

Zdroj 1

Zdroj 2 

Zdroj 3

Vyskúšala som novinku Zdravé raňajky…a takto to dopadlo

Momentálne si prechádzam životnou fázou, tzv. druhým batoľacím vekom, kedy ochutnávam všetko nové, čo mi príde pod ruku (a áno, správne hádate, takmer všetko vypľúvam).

Keď sa ma kamaráti pýtajú, či zdravo sa stravovať znamená jesť šalátiky a nechutné ryžové chlebíky, tak im samozrejme vždy zhrozene odpovedám, že ani zďaleka. Keby som mala vybrať jeden jediný dôvod, prečo som išla študovať výživu, tak by to bolo preto, aby som mohla celý život jesť to, čo mám rada a čo mi chutí a napriek tomu sa stravovať aspoň relatívne zdravo a nevypestovať si nejaké pliagy typu diabetes alebo srdcové choroby.

Ale čím dlhšie pracujem v oblasti výživy, tým viac ma fascinujú moderné potraviny a výrobky určené pre “ľudí, ktorí sa chcú zdravo stravovať alebo schudnúť.” Takže ak prihliadneme na moje vnútorné rozpoloženie a kariérny výber, tak je úplne jasné, že keď som minule v obchode zbadala téglik s názvom Zdravé raňajky, tak som to jednoducho musela kúpiť a vyskúšať.

ABM_1466879091orez

Read More »

Všetko, čo len (ne)chcete vedieť o semienkach

semienka header (čiarka)

Na blogu si už vyše roka hovie článok o orechoch a jasom si vlastne až teraz uvedomila, že som kedysi plánovala spísať podobné informácie aj o semienkach – tie totiž, podobne ako orechy, tvoria nutrične tak trochu nekonzistentnú skupinu. Každé majú svoje prednosti, niektoré nám chutia viac, iné menej, niektoré možno nekonzumujeme vôbec – a možno je na čase, dať im šancu :) V článku vás ako vždy čakajú fakty, bez ohľadu na to, čo za zázračné účinky sa momentálne semienkam pripisujú na internete…

Po nahliadnutí do nutričných tabuliek môže nejeden z nás začať na sezam alebo ľanové semienka vrhať zamilované pohľady. Na prvý pohľad totiž obsahujú strašne veľa vlákniny, strašne veľa bielkovín, strašne veľa vitamínov…strašne veľa všetkého. Poďme sa na to teda pozrieť trochu triezvo. Netreba zabúdať, že všetky tieto hodnoty sú prepočítané na 100g. V reále nie je až tak jednoduché skonzumovať tak veľké množstvo akýchkoľvek semienok a ani to nikto nikomu nekáže. Niekedy to však treba pripomenúť tým, čo považujú mak a sezam za adekvátny náhradný zdroj vápnika namiesto mliečnych výrobkov.

Môžeme napriek tomu ťažiť z početných zdravotných benefitov semienok? Jasné! Na konci článku vám dám zopár tipov, ako ich zakomponovať bežne do stravy v čo najväčšom množstve a spestriť si tak jedálniček. Teraz sa už však poďme pozrieť na to zázračné ich zloženie:

ĽANOVÉ SEMIENKA

V čom vynikajú:

  • sú excelentným zdrojom mangánu, vitamínu B1 (tiamínu), horčíka, omega-3 mastných kyselín a vlákniny

Aké sú ich ďalšie pozitíva:

  • sú dobrým zdrojom fosforu, medi a selénu

Ľanové semienka sú lepším zdrojom alfa linolenovej kyseliny (omega-3) než chia semienka a čo je ešte lepšie, sú naše! Máme ich doma a nestoja zďaleka tak veľa, ako chia. Pozor, vždy keď sa bavíme o rastlinných zdrojoch omega-3 MK, musíme vziať do úvahy, že to nie sú tie isté omegy s tými istými fantastickými účinkami, ako kyseliny EPA a DHA, ktorých prirodzenými zdrojmi sú iba ryby a morské živočíchy. Kyselina alfa linolenová sa síce do určitej miery v našom tele konvertuje (mení) na EPA a DHA, ale miera tejto konverzie je podľa najnovších poznatkov veľmi nízka. Pozor teda na premotivovaných predajcov semienok, ktorí sa ohadzujú iba “ich úžasným obsahom omega-3″a viac o nich povedať nevedia.

Napriek tomu som však pri hľadaní narazila hneď na niekoľko štúdií, ktoré naznačujú spojitosť medzi konzumáciou ľanových semienok a zlepšením kardiovaskulárneho zdravia a taktiež možné účinky v prevencii rakoviny. Nielen kvôli tomu sú ľanové semienka tými, ktoré najčastejšie pchám svojim klientom do stravovacích plánov :) Mám ich najradšej preto, lebo sú fakt fantastickým zdrojom vlákniny. Lepšie je konzumovať ich rozomleté, kedy sa správajú ako skutočná rozpustná vláknina so všetkými jej benefitmi, ale skladovať je ich určite lepšie v celistvej forme (zomleté vydržia v chladničke cca 6-16 týždňov – desať týždňov hore dole :D)

KONOPNÉ SEMIENKA

V čom vynikajú:

  • sú excelentným zdrojom vitamínu E, horčíka, zinku a mangánu

Aké sú ich ďalšie pozitíva:

  • sú dobrým zdrojom železa a omega-3 MK

Dalo by sa povedať, že konopné semienka obsahujú zároveň najviac bielkovín zo všetkých. Sú dokonca lepším zdrojom bielkovín ako mandle a zároveň obsahujú menej tuku. 2 polievkové lyžice konopných semienok denne nám dodajú polovicu dennej odporúčanej dávky kyseliny listovej (ak si niektoré budúce mamičky ešte stále myslia, že si kyselinu listovú nedokážu doplniť iba zo stravy, odporúčam prečítať tento článok). Výborným zdrojom kyseliny listovej sú aj ľanové, slnečnicové a sezamové semienka. Z konopných semienok sa často pečú koláčiky alebo sa pridávajú do pečiva, avšak pozor, pretože vysoké teploty môžu  poškodiť mastné kyseliny….

CHIA SEMIENKA

V čom vynikajú:

  • sú excelentným zdrojom vlákniny, omega-3 MK, mangánu a fosforu

Aké sú ich ďalšie pozitíva:

  • sú dobrým zdrojom vápnika

Chia semienka majú najviac vlákniny zo všetkých, predbehli dokonca aj ľanové semienka. Keď sa namočia vo vode, vytvoria gél, ktorí môžete využiť aj ako náhradu vajíčok pri pečení (napr. ak ste alergici). Ak ich zasa namočíte do mlieka alebo jogurtu, vznikne z nich strašne fotogenický puding, ktorý budete chcieť po uzretí týchto obázkov určite vyskúšať. Napriek tomu, že sú chia semienka propagované ako výborný zdroj bielkovín (najmä vo svete fitness), v skutočnosti ich v tomto ohľade prečúrali ľanové, konopné, tekvicové aj slnečnicové semená a takmer všetky druhy orechov. Ups…

TEKVICOVÉ SEMIENKA

V čom vynikajú:

  • sú excelentným zdrojom železa, mangánu, horčíka a fosforu

Aké sú ich ďalšie pozitíva:

  • sú dobrým zdrojom medi, zinku a vitamínu K

Tekvicové semienka obsahujú tiež menšie množstva rôznych foriem vitamínu E – čo je fajn, pretože v odborných článkoch sa dočítate, že by sme mali vitamín E konzumovať v dostatočnom množstve v každej forme. Podobne ako aj vyššie menované druhy semienok, aj tekvicové sú zdrojom antioxidantov, teda sú užitočným spestrením nášho jedálničku. Patria medzi tie olejnatejšie semienka, preto nám z nich pri pravidelnom požieraní pred telkou rastie pupek :D Haha – srandujem!

SEZAMOVÉ SEMIENKA

V čom vynikajú:

  • sú excelentným zdrojom medi, mangánu, vápniku, horčíku a železa

Aké sú ich ďalšie pozitíva:

  • sú dobrým zdrojom fosforu, vitamínu B1 a B6, zinku a vlákniny

Sezamové semienka sú mimochodom moje najobľúbenejšie, čo sa varenia týka. Na sucho opečené dodajú chuť asi každému jedlu – slanému aj sladkému a dokonca aj šaláty inak nezáživnej chuti s nimi získajú nový rozmer. Ja som ich začala hojne využívať, keď som ešte len začínala variť a moje jedlo chutilo odporne :D A keďže mi dopomohli k tomu, aby ma nenechal frajer, ostala som im verná až doteraz. Sezamové semienka sú výnimočne bohaté na látky so s názvom fytosteroly (rastlinné steroly) – ktoré v našom tele pomáhajú znižovať cholesterol. Zo sezamových semienok je aj pasta tahini, ktorá sa pridáva do pravého hummusu a celkovo vie, podobne ako samotné semienka, dodať jedlu výbornú chuť. Tahini je obľúbená najmä u vegetariánov a vegánov a nájdete ju aj v rôznych paleo receptoch, ak ste ju ešte neskúšali, určite vyskúšajte! :)

SLNEČNICOVÉ SEMIENKA

V čom vynikajú:

  • sú excelentným zdrojom vitamínu E, vitamínu B1, mangánu, medi, horčíku a selénu

Aké sú ich ďalšie pozitíva:

  • sú dobrým zdrojom vitamínu B6, fosforu, kyseliny listovej, niacínu (vit. B3) a vlákniny

Dalo by sa povedať, že slnečnicové semienka sú antioxidačná bomba, vďaka kombinácii vitamínu E, selénu a ďalších antioxidantov. Sezamové, tekvicové a slnečnicové semienka nie sú zvlášť významným zdrojom omega-3 MK a môžu v našej strave zvyšovať príjem omega-6 MK. Hoci sa omega-6 mastné kyseliny v našom tele teoreticky správajú pro-zápalovo (oproti omega-3, ktoré majú protizápalový účinok), štúdie zatiaľ v praxi potvrdili skôr pozitívny účinok na zdravie v spojení s ich konzumáciou. Preto zatiaľ neboli vydané žiadne oficiálne pokyny, aby sme znižovali prísun omega-6 MK z našej stravy, ale odporúčania sú skôr zamerané na to, aby bol pomer omega-3 a omega-6 v našej strave čo najvyrovnanejší. To je jeden z dôvodov, prečo by sme mali papkať všetky druhy semienok a nezamerať sa len na 1-2 druhy a tiež je to aj dôvod, prečo vždy odporúčam mať doma viac rastlinných olejov (slnečnicový, repkový, olivový…) a pri príprave jedál ich striedať.

Takže ako teraz tie úžasné semienka dostaneme z balíčku na tanier?

  • Tekvicové a slnečnicové sme väčšinou zvyknutí pojedať iba tak, v práci alebo večer pri TV
  • Ak nemáte až tak radi ich chuť, môžete si ich rozmixovať do smoothie – to robím ja s tekvicovými semienkami :)
  • Všetky semienka môžete pridávať v celej alebo rozdrvenej forme do chlebového cesta, do koláčov, muffín a zákuskov…
  • Z chia semienok sú výborné už vyššie spomínané pudingy, ja si ich pridávam tiež do smoothie alebo do obilnej kaše. Posypať si s nimi môžete v podstate akékoľvek jedlo, jeho chuť príliš neovplyvnia.
  • Z rozdrvených ľanových semienok sa v kombinácii s inými múkami dobre pečú sušienky a keksy, sú vhodné aj v bezlepkovej diéte a diéte alergikov. Odporúčam vyskúšať aj jednoduché banánovo-ľanové sušienky (popučený banán zmiešame s perníkovým korením a mletými ľanovými semienkami, až kým nevznikne ucelená hmota, hmotu naberáme na lyžičku, ukladáme na pekáč vystretý papierom na pečenie a vytvarujeme placky, dáme piecť na necelú polhodinku).
  • Na sucho opečený sezam používam hlavne do zeleninových jedál a šalátov na zvýraznenie chuti. V sezame sa dá obaliť a upiecť napr. aj mäso.
  • Tahini pastu viete využiť na všeličo, najlepšie chutí v dipoch a pomazánkach a výborná je aj na dochutenie šalátov alebo ako náhrada majonézového dressingu.
  • Samozrejme všetky semienka môžete pridať do jogurtu, obilnej kaše alebo na obohatenie ovocných šalátov. Práve u ovocia pomáhajú spolu s ovocnou vlákninou spomaľovať vstrebávanie cukrov, čo sa dá využiť (okrem iného) pri chudnutí. Ja osobne odporúčam všetko sladké kombinovať s bielkovinami, tukmi alebo vlákninou aj za cenu vyššej energetickej hodnoty (stojí to za zníženie celkového glykemického indexu jedla).

Viete aj vy o nejakom zaujímavom využití semienok? Ak áno, podeľte sa s ním v komentároch! :)

Hrachové cestoviny od Gazdov: Kiež by všetko zdravé bolo aj dobré…

beautiful deluxe baked goods - zapiskynutriholicky.wordpress.comPoznáte tých blogerov, čo vedia vymýšľať fantastické recepty a ešte k tomu to výsledné jedlo dokážu tak nádherne nafotiť, že sa vám pri pohľade naň začínajú tvoriť v žalúdku tráviace enzýmy a neviete sa dočkať, kedy si varenie sami vyskúšate?

Nuž…ja nie som taký bloger.

Moja teória je taká, že ak raz budem mať kvalitný foťák, tak bude lákavo vyzerať aj napoly rozžutá ryba s kostičkami na okraji taniera, ale úprimne? Niekedy keď sa pozriem na svoje výsledné dielo, tak mám pocit, že to nezachráni ani zrkadlovka za 2000 euro.

Keď sme nedávno cestovali do Bratislavy, tak som na jednej benzínke splašila cestoviny, ktoré som už dávno chcela vyskúšať – sú vyrobené iba čisto zo strukovinovej múky, teda nielen že neobsahujú lepok, ale neobsahujú ani iné obilniny – sú preto vhodné (narozdiel od klasických bezlepkových výrobkov obsahujúcich kukuričnú múku) aj vtedy, keď vám lekár prikáže vylúčiť z jedálnička všetky obilniny.

Read More »

Dá sa na východnom Slovensku uživiť ako nutričný terapeut?

Ako tu tak sedím a rozmýšľam nad témou nového článku, tak si vravím, že dnes dám vám aj sebe trochu vydýchnuť a pojmem to trochu uvoľnenejšie…ale o to viac od srdca :)

Moja úplne najlepšia kamarátka z detstva, ktorá minulý rok štátnicovala, mi včera oznámila, že sa jej konečne podarilo nájsť si schopnú prácu. Že spoločnosť vyzerá super (v tej, ktorej pracovala nedávno, sa zamestnanci striedali ako na bežiacom páse), že má k dispozícii zaujímavé benefity (v tej predchádzajúcej bolo benefitom, keď ju šéf poslal do potravín, aby mu kúpila slnečnicové semienka), že má možnosť kariérneho rastu (v tej predchádzajúcej bola možnosť kariérneho rastu podmienená tým, koľko narážok na svoje pohlavie si je ochotná vypočuť). Nuž, oproti tomu ju teraz naozaj čaká práca snov…ibaže v Bratislave. Jop, zasa ďalší mladý človek, ktorý to nakoniec vzdal a odchádza z Prešova. Aj keď tomu predchádzal rok obrovskej snahy nájsť si niečo schopné na východnom Slovensku…

Prečo o tom píšem? Jednak, preto, lebo mi to už dva dni nejde vytriasť von z hlavy a jednak preto, lebo druhá najčastejšia otázka od mojich klientov (hneď po “A koľko asi tak schudnem za tri mesiace?“) je: “ sa tu v Prešove vôbec uživiť tým, čo robíte?

Oznam pre moju mamičku: Toto je ilustračný obrázok. Nič ti netajím, nie som zasnúbená!
Oznam pre moju mamičku: Toto je ilustračný obrázok. Nič som ti nezabudla oznámiť.

Read More »

Konferencia DIALOGEM KE ZDRAVÍ II: Report

Druhá konferencia Dialogem ke zdraví je za nami, ruka mi takmer odpadla od zapisovania, ale verím, že mám pre vás dostatok zaujímavého materiálu na čítanie. Musím povedať, že tentokrát sa rozhovory na horúce nutričné témy niesli v trochu odlišnej atmosfére, názory neboli vždy celkom protichodné, prednášajúcí k sebe boli…zhovievavejší? Neviem, či je to ten správny výraz, ale ak niekto čakal adrenalínový zážitok v podobe dvoch zápasníkov v aréne, tak z konferencie odišiel naprázdno.

Tento zmierlivý postoj účastníkov k jednotlivým problematikám oproti minulému roku akoby pozdvihol úroveň celej udalosti, avšak informácie, ktoré sme sa dozvedeli, boli podľa môjho názoru niekedy príliš všeobecné, neurčité, akoby sa prednášajúci báli názorovo vyhradiť a vystaviť sa tak prípadnej kritike. Ale bližšie o tom už konkrétne v jednotlivých kapitolách. Prajem príjemné čítanie :)

DKZ

Read More »

Rajo FIT tvaroh – Prirodzene vysoký obsah bielkovín, neprirodzene vysoký obsah cukrov

Asi tak 2-3 mesiace dozadu mi moji klienti začali do poradne hromadne nosiť a ukazovať obaly od Rajo novinky FIT tvaroh s tým, či je to dobré, či to teda akože môžu jesť, keď je to FIT a ešte k tomu tvaroh a keď tam píše, že to má veľa bielkovín atď…

ABM_1461338412

Musím sa priznať, že síce je nutričné poradenstvo moja práca, nemám automaticky prehľad o všetkých nových, akože zdravých potravinách a vždy mi trochu trvá, kým novinky na trhu zaregistrujem. Niekedy mi to trvá až tak dlho, že už sa daná potravina pomaly ani nemôže označovať ako novinka :D Ale ako sa vraví, nevadíííí, nemôžeme byť predsa dokonalí vždy vo všetkom, hejže?

No ale aby som prešla späť k FIT tvarohu, tento sa tak dlho pohyboval mimo môj radar hlavne preto, lebo vôbec nejem a nekupujem ochutené jogurty, medzi ktorými ho môžete nájsť. Teda už len fakt, že FIT tvaroh je umiestnený v regále vedľa ovocných jogurtov by vám tak trochu mohol našepkať, že to zas až taká výhra nebude, ale uznávam, to FIT v názve je trochu mätúce. Poďme teda spolu rozlúštiť skutočné tajomstvá a temné zákutia jeho zloženia.

Read More »

VEDA NIE JE NUDA #2: Vedecká štúdia vs. vlastná skúsenosť

studia vs. skusenostKedysi, keď veda ešte nebola tak vpredu a nemala také možnosti aké má dnes, tak sa ľudia zvykli opierať hlavne o svoje vlastné skúsenosti. Do dnes je to niečo, čo hrá dôležitú úlohu v našom rozhodovaní. Niekedy až príliš dôležitú… Tento článok popisuje tie najzásadnejšie rozdiely medzi osobnou skúsenosťou a vedeckou štúdiou a vysvetľuje, prečo odborná verejnosť kladie taký veľký dôraz na výsledky výskumov a dookola sa nimi oháňa. Existuje však aj niečo, čo majú štúdie aj skúsenosti spoločné – nie je na nich 100% spoľahnutie :) Ale na čo vlastne je?

“A čo si myslíte, že tie vaše štúdie sú neomylné?!”

Keby som chcela spočítať, koľkokrát som počula alebo čítala niečo podobné v internetových diskusiách, tak by mi prsty na rukách určite nevystačili. Jasné, že štúdie nie sú neomylné. Dokonca majú všetky tie omyly a skreslenia, ktoré sa pri uskutočňovaní štúdie môžu vyskytnúť, aj svoje vlastné kategórie a názvy a vedci s nimi vždy rátajú a snažia sa ich odhaliť.

Musia napríklad rátať s tým, že sa ich štúdie zúčastní len určitý typ spolupracujúcich ľudí s odlišnými vlastnosťami, než tí nespolupracujúci, pričom nespolupracujúci ľudia môžu byť všeobecne viac ignorantskí aj ku svojmu zdraviu (tzv. selektívne skreslenie).  Musia si pripustiť aj to, že matky chorých detí si počas štúdie veľakrát skôr spomenú na históriu ich príznakov než matky zdravých detí, ktoré tomu nikdy nevenovali toľkú pozornosť (tzv. recall bias). U štúdií uskutočňovaných na hospitalizovaných pacientoch zasa môže dôjsť k určitému skresleniu v dôsledku pôsobenia faktorov, ktoré týchto ľudí dostali do nemocnice na prvom mieste (tzv. Berksonov paradox) a pod. 

Ale aj v našich vlastných úsudkoch funguje množstvo skreslení, pričom, keďže sa jedná o subjektívny pohľad, je väčšia šanca, že tieto skreslenia nastanú a zároveň aj väčšia šanca, že ich prehliadneme.

O informačnom skreslení hovoríme vtedy, ak veríme, že čím viac zdrojov a informácií máme ako podklad k našim zisteniam, tým sú presnejšie a pravdivejšie. Konfirmačné skreslenie je, keď nevedomky uprednostňujeme tie informácie a interpretácie, ktoré podporujú náš vlastný názor. A tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej…

Tak ako náš vlastný názor, tak ani výsledky štúdií nie sú automaticky do kameňa vytesaný fakt, ale to ani nikto rozumný nikdy netvrdil. Na druhej strane sú tu však ľudia, ktorí kladú svoju osobnú skúsenosť nad všetky štúdie a vedecké poznatky. A to nie je OK. Internet a sociálne siete sú plné tých, ktorí sa bijú za svoju pravdu a presviedčajú ostatných len na základe toho, že na nich daný postup fungoval. Je to najčastejší argument v internetových konverzáciách, ale čo je horšie, je to aj najsilnejšia zbraň mnohých samozvaných výživových “odborníkov”. Ale len preto, lebo vy túto zbraň necháte v rukách:)

Takže je najvyšší čas vysvetliť si, prečo je obrovský rozdiel medzi štúdiou, pod ktorou je podpísaných šesť autorov a medzi osobnou skúsenosťou šiestich ľudí.

Read More »