Pred pár dňami sme s mamou boli v Košiciach na nákupy. Košičania majú z nás Prešovčanov určite radosť (asi ako Bratislavčania z celého východného slovenska), ale tak ak ste nezažili jeden obchodný dom na 50-tisíc ľudí, tak nepochopíte. Ale nie o tom som chcela.
Asi ešte väčšiu radosť než z oblečenia som mala z objavenia obchodu špecializovaného na SYRY. Neviem ako vy, ale ja som na syry úplne úchylná a v Prešove mi hrozne chýba miesto, kde by som mala poriadny a kvalitný výber. Čiže proste nie Tesco… V Košiciach na Alžbetinej ulici sme objavili úžasný malý obchodík so syrmi od výmyslu sveta a (čo je hlavné) s milou a ochotnou predavačkou, ktorá nás najprv nechala ochutnať, až potom kúpiť. Ak by ste mali záujem, tu sú ich stránky s kompletnou ponukou.
Pri opýtaní sme zistili, že syry sa dovážajú podľa typu zo svojej skutočnej krajiny pôvodu, tzn. švajčiarsky syr (napr. Gruyér) je naozaj zo Švajčiarska, Gorgonzola sa dováža z Talianska a pod. Akože nešla som syr po syre a nepýtala som sa u každého na krajinu pôvodu, ale verím tomu, že si na kvalitných výrobcoch dávajú záležať. Minimálne chuť tomu naozaj nasvedčovala. My sme si nakoniec vybrali feferónovú goudu (pretože milujem pikantné veci) a goudu pesto, ktorá bola šibnuto zelená (až podozrivo, ale tak čo už…) a keby že rástla len tak v prírode, tak ju 100% považujem za jedovatú :D Narozdiel od bežných “pikantných” syrov, ktoré kupujeme v obchodných domoch, bola feferónová gouda skutočne pálivá – nie natoľko, aby vám z nej krvácali oči, ale feferóny ste v nej naozaj cítili, osobne mi chuť trochu pripomínala chilli. Zelenú pesto goudu mi bolo ľúto dať len tak na chleba s maslom, takže sme ju využili hlavne pri zapekaní, ako náhradu obyčajného syra a bazalky. Chutilo to výýýborne :)
Okrem kravských syrov majú aj pomerne dosť veľký výber kozích, my sme si odniesli čerstvý kozí syr s brusnicami – ktorý má konzistenciu podobnú mäkkému tvarohu (ešte o niečo jemnejšiu) a je to jedna z najlepších vecí, akú som kedy jedla. Chuťovo mi to pripomínalo niečo medzi smotanovým jogurtom a syrom, ale pritom to nechutí ani ako jogurt, ani úplne ako syr. Proste fakt to musíte zažiť naživo :D Konkrétne tento brusnicový kozí syr bol na sladko, takže som ho jedla namiesto sladkosti a teda cítila som oveľa väčší pocit zadosťučinenia než pri prežieraní sa čokoládou, aj keď samozrejme toho tuku tam muselo byť dosť. Viem si predstaviť, aké úžasné zákusky by sa dali vyrobiť z čerstvého neochuteného kozieho syra, ale bol by to asi poriadne drahý koláč :D
Inak ale cenovo to nie je také hrozné, ak si chcete kúpiť syry len tak na ochutnávku a nie 30 deka 6-mesačnej goudy synovi na desiatu do školy. My sme za 3 druhy syrov (neviem, možno po 100g? toho kozieho bolo asi menej) zaplatili cca 5 eur, niektoré pritom boli v zľave, čo je tiež super.
Niektorým sú asi tieto informácie na figu, nie každý ma vo svojom meste obchod so syrmi(ako vidíte, ja tiež nie, a to bývam v 3. najväčšom), ale ak máte to šťastie, určite tam niekedy zájdite a doprajte si kvalitné potraviny, namiesto tých humusov, ktorými nás kŕmia obchodné domy. My sme napríklad v 5. ročníku mali vrámci jednej prednášky z Ekonomiky výživy ochutnávku syrov, aby sme mohli porovnať kvalitu s cenou a všeobecne si vedeli utvoriť prehľad o tom, kedy sa za niečo oplatí dať peniaze a kedy nie. Mali sme tú možnosť ochutnať eidam, ktorý zrel 1-2 týždne (ten, čo nájdete bežne v obchode) a potom eidam, ktorý zrel 6 týždňov (to je vraj minimálna doba, ktorú by mal syr zrieť, aby bolo chuťovo kvalitný), 6 mesiacov a 8 mesiacov. To isté sme mali aj s goudou. 6-týždňový tvrdý syr je už fakt o niečom úplne inom a bohate by mi stačilo, ak by som si v obchode mohla kúpiť niečo také a za normálnu cenu. 6 a viac mesačné syry sú už poriadne delikatesy, extra uležaná gouda napríklad chutí ako nugát, dokonca má aj podobnú konzistenciu, možno ešte o niečo tvrdšiu (ako karamel). To už je fakt niečo, čo patrí k vínu a nie na chlieb a čoho sa na posedenie nezje veľa, pretože to má veľmi intenzívnu chuť, ktorú cítite ešte hodinu po dojedení. Tým chcem vlastne povedať, že pri najbližšej výplate môžete zájsť namiesto cukrárne práve do nejakého renomovaného syrového obchodu a budete mať rovnako dobrý (ak nie lepší) gurmánsky zážitok :)
Zápisky nutriholičky 