Aké je to študovať “zdravú výživu”?

Ak ste si prečítali môj úvodný článok alebo stránku “O mne“, tak už pravdepodobne viete, že som výživu vyštudovala na vysokej škole. A v tomto okamihu to začína byť strašne zaujímavé, lebo a) Kde na univerzite sa študuje zdravá výživa? a b) Čo je to vôbec za štúdium?

mu-lf

Zdravá výživa sa študuje na škole, ktorá vás ako jednu z prvých vecí naučí, že namiesto zdravej výživy by sa mal používať pojem správna výživa. To len tak na úvod, že som si tento pojem, ktorý budem strašne často používať, nevycucala z prsta :) Späť k veci: Výživu som vyštudovala na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne a to konkrétne v bakalárskom odbore Nutričný terapeut a nadväzujúcom magisterskom odbore Nutričný špecialista. 5 rokov, ktoré vám nikto nevráti, ale to bol v podstate môj zámer: Ak už mám vyštudovať niečo, čomu sa možno ani v budúcnosti profesionálne nebudem venovať (lebo priznajme si, koľkí absolventi robia to, z čoho majú diplom? Presne tak…), tak nech je to aspoň niečo, čo nebudem nikdy ľutovať. Nechápte ma zle, ešte stále verím, že budem pracovať v oblasti výživy – veď som len pred pár mesiacmi skončila školu – ale keby sa aj náhodou stala nejaká katastrofa a ja by som skončila na nejakej výrobnej linke, tak viem, že som zbytočne nezabila 5 rokov, ale že mi moje štúdium dalo aspoň veľa do života.

Prijímacie skúšky

Na nutr. terapeuta robíte písomné skúšky z biológie a chémie, nie som si istá, či sa robí aj test študijných predpokladov – ja som ho robila, ale hlásila som sa aj na iný odbor, tak už nepamätám, vrámci ktorého to bolo. Keď som robila prijímačky ja, mali sme úplne rovnaké otázky ako mali tí, čo sa hlásili na medinu (mínus otázky z fyziky), takže mnohí do našej triedy zablúdili po tom, čo ich neprijali na štúdium všeobecného lekárstva. Ja osobne som bola jedna z mála, ktorá sa na medicínu vôbec nehlásila (grciam pri pohľade na krv) a zo začiatku som si o mojom odbore myslela menej, pretože som mala pocit, že medzi nami skončí práve ten “odpad” z prijímacieho konania. Čo bola, ako sa čoskoro ukázalo, úplná sprostosť. Celkovo bola latka v mojej triede postavená poriadne vysoko, mala som obrovské množstvo strašne šikovných spolužiačok, ale zároveň málokto svojou šikovnosťou vytŕčal zhora alebo zdola. Doteraz nechápem, ako sa niektorí moji spolužiaci mohli nedostať na medicínu, to podľa mňa iba vypovedá o tom, že na prijímačkách sa ani zďaleka nevyselektujú tí najlepší. Samozrejme ak niekto na naše štúdium vôbec nemal, tak sa s nami veľmi rýchlo rozlúčil už v prvom ročníku, ktorý bol priam Texaský masaker motorovou pílou. Ale to už sa dostávam k samotnému štúdiu.

Nutričný terapeut (štúdium)

studovanieNejdem tvrdiť, že medici to nemajú prvé roky šialene ťažké. Stres a tlaky, ktoré prežívajú sa vôbec nedajú porovnať s tými našimi, už len preto, že tie ich trvajú takmer celé štúdium. Každopádne, zatiaľ čo ich prvý semester pozostáva z 2 či 3 skúšok (Lekárska chémia, Prvá pomoc a teraz si nie som istá, či aj Biofyzika), ten náš prvý semester pozostával z úplne tej istej Lekárskej chémie (na skúške sa nebralo do úvahy, či sme zo všeobecného lekárstva alebo odniekiaľ inakadiaľ) a z ďalších 4 predmetov, z toho jeden bol napríklad Anatómia, ďalší Biológia. Teraz si vezmite, že na Lekárskej fakulte nemáte šancu naučiť sa na dôležitú skúšku za menej ako týždeň (pokiaľ si teda chcete zachovať nejaké to duševné zdravie a každý deň sa aspoň niekoľko hodín vyspať), na tie najhoršie skúšky som sa zvykla učiť aj 3-4 týždne. 5 skúšok, na ktoré máte cca 7 týždňov…tak si to vyrátajte.

Čo sa týka počtu študentov v jednom ročníku, nás bolo zo začiatku približne 30, potom sa to nejako rozložilo, niektorí odpadli úplne, niektorí si to museli natiahnúť…Keď som štátnicovala, bolo nás myslím 17. Na nutr. terapeutovi ani špecialistovi nemáte viac tried – jeden ročník=jedna trieda. Tie nižšie ročníky, ktoré išli po mne, už mali viac ľudí, ale tak nejako sa stále snažia udržať to vrámci nejakého normálneho počtu, nakoľko sú potom problémy s výukovými miestnosťami, praxami a pod.

Dobrá vec je, že väčšina predmetov je prednášaných v novom Univerzitnom kampuse, takže máte všetko pohromade a neubeháte sa po celom Brne. Samozrejme, niektoré predmety tam nešlo presunúť a tak okrem iného dosť frekventovane navštevujete Detskú nemocnicu, Nemocnicu u sv. Anny a sem-tam sa vrátite aj do pôvodnej historickej budovy LF. Okrem toho budete častokrát sedieť na prednáške vo Fakultnej nemocnici Bohunice, ktorá je však hneď vedľa kampusu, takže sa zasa raz neubeháte k smrti.

Výuka je podľa mňa všeobecne dosť kvalitná, aj keď sa nájdu niektoré podľa môjho názoru zbytočné predmety, či nie úplne vhodní a schopní vyučujúci. V podstate sa nám ale vždy snažili zabezpečiť kvalitné prednášky a cvičenia, takže častokrát nám prednášali rôzni profesori, docenti, primári na špecializovaných oddeleniach a pod. Niektoré predmety majú stáleho vyučujúceho, iné zasa vyučoval vždy niekto iní. Na jednej strane nám to strašne vadilo, pretože sa častokrát stávalo, že sme dostávali vrámci jedného predmetu odlišné informácie a mali sme v hlave strašný bordel, na druhej strane sme podľa možnosti dostali ku každej téme odborníka na danú problematiku, hoci niekedy docestoval až z Prahy alebo Olomouca. Vrámci Liečebnej výživy nám napríklad iný človek prednášal o diéte pri celiakii, iný o diéte pri ochoreniach pečene a iný o diéte pri ochoreniach močovej sústavy. Ak to neboli zrovna ľudia, čo sa danej problematike profesionálne venujú, tak to boli aspoň magistri alebo doktoranti, ktorí na ňu mali diplomku :)

chemiaČo sa týka samotných predmetov ktoré absolvujete, spočiatku budete potrebovať veľa odhodlania a trpezlivosti. Prvé dva roky sú totiž veľmi všeobecné a množstvo predmetov budete mať spoločných s medikmi – preleziete si Fyziológiou, Patofyziológiou, Lekárskou chémiou, Biológiou, Biofyzikou (dvakrát), Anatómiou, Histológiou, Biochémiou, Mikrobiológiou, Farmakológiou či trojsemestrálnym Vnútorným lekárstvom. Trochu bližšie k výžive budú mať Anatómia tráviaceho traktu, Chémia potravín alebo Biochémia výživy, dalo by sa povedať, že aj Toxikológia. Všetky tieto predmety sú obrovské zaberáky, v ktorých častokrát pôjdete úplne dopodrobna. Dobrá vec je, že ak sa budete učiť poriadne a systematicky, jedného krásneho dňa vám do seba zaklapnú všetky mechanizmy v ľudskom tele na všetkých úrovniach a odrazu bude všetko dávať zmysel.

Z výživových predmetov absolvujete okrem iného Technológiu prípravy pokrmov (aj s varením :)), už spomínanú Liečebnú výživu, Hygienu potravín, Výživu v ochrane a podpore verejného zdravia, Klinickú výživu alebo predmety Potraviny rastlinné a Potraviny živočíšne. Posledné dva menované sa vyučujú na poľnohospodárskej univerzite ľuďmi, ktorí naozaj vedia, o čom hovoria. Mlieko a mliečne výrobky vám napríklad prednáša profesorka, ktorá sa tejto téme roky venuje a vrámci predmetu Potraviny rastlinné nám o ovocí a zelenine samostatne prednášala obrovská kapacita a dnes už nebohý pán profesor Kopec.

Z môjho pohľadu sme absolvovali aj množstvo zbytočných predmetov – možno ani nie tak obsahovo, pretože aj poznatky z psychológie, sociológie či pedagogiky môžete tu a tam  v praxi využiť, skôr mi vadilo, že sme si z toho málokedy niečo odniesli, nakoľko tieto predmety nehrotili ako vyučujúci, tak ani my. Nieže by som sa sťažovala, neviem si predstaviť, že by nás niekto chcel zámerne vyhádzať na Základoch práva, ale proste načo?

(Nasledujúci odstavec je taký praktický a skôr pre tých, ktorí uvažujú, že sa budú na Nutr. terapeuta hlásiť, inak ho môžete bez problémov preskočiť)

Naše štúdium malo jeden obrovský zádrheľ: bolo nové a doťahované za pochodu. My sme vlastne boli prví nutriční terapeuti, tí pred nami mali absolvovaný odbor Výživa človeka, ktorý nebol dostatočne uspôsobený na vykonávanie zdravotníckeho povolania – tzn. na prácu v nemocnici. Aj tak si myslím, že vrámci možností sa to celé zvládlo ešte pomerne obstojne, no zároveň sme častokrát doplácali práve na nedomyslený systém. Ja som napríklad možno prvý človek v histórii Masarykovej univerzity, ktorý si nedobrovoľne musel predĺžiť štúdium o jeden rok a zároveň dal vždy každú skúšku na prvýkrát. Problém bol v tom, že všetky predmety mali obrovský počet prerekvizít – tzn. že ste museli mať absolvované a ukončené VŠETKY predmety “v riadnom hracom čase” a nemohli ste si tie ťažšie preniesť do ďalšieho semestra, ako to napríklad bežne robili medici. Teda teoreticky ste to urobiť mohli, ale zároveň ste si kvôli tomu nemohli zapísať xy ďalších predmetov a museli ste si štúdium predĺžiť. To sme sa ovšem my, priekopníci a pokusné králiky, dozvedeli tak 2-3 dni pred koncom doby, počas ktorej sa s tým ešte dalo niečo robiť. Takže ak skončíte na mojom odbore, sledujte si prerekvizity od prvého semestra a snažte sa stihnúť všetko ukončiť v správnom semestri, hoci by ste mali premrhať všetky 3 či koľko pokusov v jeden mesiac. Toto vám nikto z iných študijných programov nepovie, lebo nikto s tým nemá až taký problém.

Čo vlastne ste, keď vyštudujete Nutričného terapeuta?

dietitian4No…v podstate ste už “oprávnení” robiť nutričného terapeuta v nemocnici :) Teda v Čechách to už v niektorých nemocniciach majú pekne rozvinuté – Nutričné terapeutky už nesedia iba na zadku pred starým počítačom a nenormujú jedálne lístky pre pacientov, ale chodia aj medzi pacientov, snažia sa im individuálne prispôsobiť stravu, rozprávajú sa s nimi o diéte, vysvetľujú veci, na ktoré doktori a sestričky nemajú čas. Po skončení trojročného štúdia ste zdravotník ako každý iný s tým, že si ešte potrebujete vybaviť Osvedčenie k výkonu zdravotníckeho povolania, aby ste mohli pracovať samostatne. Zároveň samozrejme môžete pracovať aj mimo zdravotníckeho sektoru – ak ste šikovní, môžete rozbehnúť vlastné poradenstvo, alebo sa môžete zamestnať niekde v súkromnej firme. Niektorí absolventi skončili aj v štátnej správe, na ministerstvách alebo úradoch verejného zdravotníctva. Iní zasa na hygiene, aj keď si osobne myslím, že na hygienu je lepšie dostať sa vyštudovaním hygieny :)

Uf, nemá tento článok konca kraja, tak ešte skúsim rýchlo niečo o nadväzujúcom štúdiu – Nutričný špecialista a keď tak sa ma na zvyšok pýtajte v komentároch.

Takže k nutričnému špecialistovi:

Asi prvé, čo vás možno bude zaujímať je, či môžete ísť rovno na špecialistu, ak máte vyštudovaný akýkoľvek bakalársky odbor- odpoveď je NIE. Aspoň teda tak to bolo, keď som sa hlásila ja. Robia sa prijímacie skúšky, ktoré podľa mňa úplný “outsider” mimo náš odbor nemá šancu dať, aj keď celkovo nie sú až také ťažké. To však nie je jediná prekážka – tá najväčšia je asi tá, že vás tam proste nepustia :) Nás tak nejako z bakalárka poprijímali všetkých, ktorí mali záujem, plus z asi troch dievčat, ktoré sa k nám hlásili z Prahy (tiež mali vyštudovaného Nutr. terapeuta), prijali jednu. (Zvyšok ale prijali na ďalší rok :)). Celkovo je náš odbor taká lóža slobodomurárov – nikoho k nám z vonku nepúšťajú a všetko je strašne tajné :) Pamätám si, že veľa študentov zvonku malo záujem o predmety Športová výživa alebo Psychológia výživy, ale bohužiaľ sa nedostali ani cez líniu prvej obrany. S týmto postupom napríklad úplne súhlasím, nakoľko ľudia nemajú ani šajnu, akými šialenými predmetmi a ťažkými skúškami sme si museli preskákať, kým sme sa v 4. ročníku nášho štúdia dostali k niečomu takému geniálnemu, ako je Športová výživa s nutričným poradcom, fitness trénerom a autorom webu Nutricoach, Mgr. Chadimom.

Pred vznikom odboru Nutričný špecialista (asi rok pred tým, než som sa na neho dostala) sa uvažovalo o tom, že budeme mať na výber, či sa zameriame na výživu detí, komunitnú výživu všeobecne alebo sa dáme na pedagogický smer, nakoniec sa od toho upustilo a nevyberáte si z ničoho, pretože tam máte všetko. Prvý semester na magisterskom programe si skoro celý odsedíte na pedagogickej fakulte, potom začína dril v oblasti výživy detí. Preskáčete si predmetmi ako Pediatria, Hygiena detí, Výživa detí či Gynekológia a pôrodníctvo a o dojčení a zavádzaní príkrmov sa vám bude aj snívať. Okrem toho sa dosť veľký dôraz kladie na diabetes (diabetológia je dvojsemestrálna a šialene podrobná) a na anorexiu a bulímiu. Počas štúdia tiež absolvujete veľa predmetov zameraných na výživu v onkológii.

baby

Posledná vec! :D PRAX.

hospitalNa jednej strane sa nám ako absolventom vyčíta, že máme malo praxe – čo je svojim spôsobom pravda, ale ona sa ani nemá kam vopchať, nakoľko do školy chodíte 5 dní v týždni (áno, aj piatky, drahí moji) a sú dni, kedy vstávate na siedmu a domov sa vrátite o 12 hodín neskôr. Nechcem strašiť, ale pripravte sa, že si na brigádach milióny nezarobíte. No ale späť k praxi – časť praktickej výuky máte vrámci semestru, časť potom počas letných prázdnin. Vrámci semestru chodíte do nutričných poradní, do nemocníc k nutričným terapeutkám, k doktorom na oddelenia (hlavne na onkológiu), na diabetológiu, do poradne pre anorektičky, zúčastňujete sa rôznych projektov v teréne (chodíte do škôl vrámci intervenčných programov, alebo sa účastníte akcií organizovaných Ústavom preventívneho lekárstva a pod.). V lete si potom čiastočne organizujete prax sami (hlavne v nejakom nemocničnom stravovacom zariadení – ja som si napríklad našla niečo doma na Slovensku a časť praxe som absolvovala aj v Prahe v IKEMe, neskôr som si potom vybavovala prax v stravovacom úseku v domove dôchodcov), časť zorganizujú za vás – poslali nás napríklad znovu do Prahy, tentokrát do Motola). A ešte jedna dôležitá vec, za prax nedostanete ani cent a v niektorých prípadoch im ešte budete musieť platiť, aby sa s vami vôbec obťažovali. Zaujímavé boli ešte stáže, ktoré boli súčasťou výuky. Vrámci nich sme boli napríklad na exkurzii v mäsokombináte, v Danone, na bitúnku (chvalabohu prázdnom) alebo dokonca v knedlikárni :D

Dobre, tu sa už asi stopnem. Snažila som sa pokryť také základy a veci, čo by mohli väčšinu z vás zaujímať, ale samozrejme je toho oveľa viac a ja si uvedomujem, že som týmto článkom určite nezodpovedala všetky potenciálne otázky. Pokúsila som sa napísať tento článok relatívne nezaujato a bez emócií, aj keď mi to asi nie vždy vyšlo :D Každopádne, cítim určitú lojalitu voči mojej Alma mater, takže aj keď som počas štúdia častokrát nadávala, nechcem to tu všetko dopodrobna verejne pretriasať. Myslím si, že každé štúdium má svoje “temné stránky”  a človek nikdy nie je 100% spokojný, no keď sa teraz obzriem za poslednými 5 (no teda vlastne 6) rokmi, tak musím uznať, že som mala šťastie študovať na kvalitnej vysokej škole, vo vysoko akademickom prostredí, obklopená šikovnými ľuďmi, zatiaľ čo som sa podrobne učila o jednej z najvychytenejších tém vôbec – o výžive. Síce na vás pracovný trh nebude čakať s otvorenou náručou ako na IT borcov, no verím tomu, že keď ste šikovní, tak sa vo svete nestratíte.

Reklamy

8 thoughts on “Aké je to študovať “zdravú výživu”?

  1. Ahoj, možem dostat tvoj osobny mail? Mám otazky o studiu, aj ked si to tu napísala dost obšírne 😂
    Zaujíma ma, čaku mas strednú( či mam aj ja so svojou strednou školou šancu) lebo tie predmety mi nič nehovoria. A z coho pozostavali prijmačky😇

  2. Dobrý deň,
    mám vážny záujem o štúdium na MUNI v Brne v obore “nutričný terapeut”, preto ma napadlo, že by ste mi mohli pomôcť ohľadom tohto štúdia, keďže ste ho i vy absolvovali. Tu sú moje otázky. Budem Vám veeeľmi vďačná ak mi na ne odpoviete :) Mimochodom vaša web stránka je skutočne perfektná. Máte užitočné a zaujímavé články ;)

    Otázky:
    1. Chcela by som sa spýtať, z akej školy ste išli na tento odbor? Ja študujem na gymnáziu.
    2. Z čoho ste maturovali?
    3. Aké známky je podľa vás potrebné mať, aby som mala šancu, že budem prijatá?
    4. Na aké známky, a z ktorých predmetov je potrebné zmaturovať? Ja plánujem maturovať z predmetov CHE, BIO. Je to ok?
    5. Aké náročné sú prijímačky?
    6. Ktoré knihy by ste mi odporučila pri príprave na prijímačky?
    7. Robia sa aj ústne prijímačky?
    8. Ako ste boli ubytovaná počas štúdia a aká je cca cena za ubytovanie na mesiac za 2-lôžkovú izbu? + Jedlo.
    9. Dá sa zvládať brigáda popri štúdiu?
    10. Koľko cca zarobí nutričný špecialista za mesiac?
    11. Je možnosť počas bakalárskeho štúdia ísť na Erasmus?
    12. Dá sa magisterský stupeň štúdia dorobiť v zahraničí?
    13. Je možné pracovať v nemocnici s vlastnou ambulanciou, podobne ako lekár?
    14. Je pravda, že na českých univerzitách “dajú skôr prejsť” českého študenta ako slovenského?
    15. Myslíte si, že je lepšia denná forma štúdia alebo externá?

    Vopred Vám ďakujem za odpovede.
    Pekný zvyšok dňa.

    S pozdravom, nádejná študentka zdravej výživy, Eva. :)

  3. Ahoj :)
    Ďakujeeem krásne za záujem aj ja. Budem ti veľmi vďačná, ak by si mi napísala zopár vecí k tým prijímačkám :)
    Kontakt som ti poslala na mail.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s