Kamarátka ma minule poprosila, či by som jej nevysvetlila základné veci ohľadom výživy. Že by sa chcela začať stravovať inak, zdravšie, lepšie, ale nevie, kde začať a preto by chcela začať úplne od začiatku. Čo je podľa mňa vynikajúci a zároveň veľmi zriedkavý spôsob uvažovania. Začala som jej to všetko spisovať na papier, ale potom ma napadlo, že možno by to zaujímalo viacerých. Je tu niekto taký, kto by chcel so sebou začať niečo robiť ale nevie, za aký koniec to chytiť? Oook teda, čítajte ďalej.
Keď sa bavíme o energetickej hodnote potravín, bavíme sa o troch základných živinách, ktoré túto energetickú hodnotu poskytujú: o bielkovinách, tukoch a sacharidoch. Energia, ktorú získavame z týchto troch živín tvorí teda dohromady 100%.
Existuje určitý pomer, ktorý udáva, koľko energie by sme percentuálne mali prijímať z tukov, koľko z bielkovín a koľko zo sacharidov. A každý výživový guru uznáva ten svoj. Niektoré pomery sú viac extrémne, niektoré menej, a tak ako na svete neexistujú dva rovnaké ľudské metabolizmy, tak podľa mňa neexistuje ani ten jeden jediný správny pomer vhodný pre každého z nás. Môžem vám však aspoň poskytnúť odrazový mostík, od ktorého sa ľahšie odpichuje. Medzi výživármi totiž existuje akýsi všeobecne uznávaný “vhodný” pomer, ktorý vyzerá nejako takto:
Tento pomer sa logicky mení pri rôznych liečebných diétach s obmedzovaním jednej alebo viacerých živín (diabetické, pečeňové, ľadvinové a pod.) ale práve na zmene týchto pomerov sa zakladajú aj rôzne komerčné diéty (nízkobielkovinové, tukožrútske a pod.).
Tak ako teda zistíte aký pomer je vhodný pre vás?
Niekde sa môžete dočítať, že ak máte “rýchly metabolizmus” a teda vaše telo rýchlo premieňa prijaté živiny na energiu, tak by vám mal vyhovovať vyšší príjem pomalšie tráviteľných tukov a bielkovín, ktoré vášho pretekára zamestnajú na dlhšiu dobu než sacharidy, ktoré sú zdrojom rýchlej energie s krátkodobým efektom. Naopak, ak máte pomalý metabolizmus, tak sa s vysokým príjmom tukov bude váš organizmus mordovať do aleluja a preto by mu viac mala vyhovovať strava bohatá na sacharidy. Dáva to celkom logiku, však? Kiež by to bolo také jednoduché…
Po prvé, je mierne obtiažne zaklopať vášmu metabolizmu na dvere a opýtať sa ho, či je rýchly alebo pomalý. Niekedy to síce dokážete spozorovať sami na sebe, ale verte mi, vaša štíhla postava nemusí byť vždy automaticky dôsledkom “rýchleho metabolizmu”.
Ďalej tu máme rôzne metabolické a iné poruchy, ktoré výrazne ovplyvňujú vašu schopnosť tráviť a spracovávať niektoré živiny a spôsobujú ich neznášanlivosť. Obrovskú úlohu tu hrá aj genetika, ktorá má okrem “rýchlosti” vášho metabolizmu na svedomí ešte milión iných vecí, od enzýmov cez hormonálnu reguláciu až po využívanie rôznych metabolických ciest. Nehovoriac o tom, že aktivita enzýmov či hormónov tiež závisí na mnohých faktoroch, nielen na genetike (o metabolizme sa toho ešte u mňa napočúvate až-až, preto to teraz veľmi nerozvádzam).
Vlastne tým chcem povedať, že neexistuje žiaden jednoduchý ťahák na to, ako zistiť, ktorými živinami by ste mali kŕmiť váš organizmus a teda hlavne v akých pomeroch, keďže v určitom množstve treba prijímať všetky. Ak vám môžem poradiť, načúvajte vášmu telu. Samozrejme, čím viac toho viete o výžive a o tom, ako funguje metabolizmus, tým lepšie dokážete onú reč tela interpretovať. Ak sa niekedy rozhodnete kontaktovať odborníka na výživu, uistite sa, že disponuje informáciami nad rámec toho, čo sa dá zohnať na internete. Inak jeho ponuka “individuálneho poradenstva” nemá bohvieaký veľký význam.
Ak neviete, na príjem akého typu živín reagujete lepšie, je vhodné začať s pomerom uvedeným vyššie a odpinkávať sa od neho. Vo všeobecnosti má oveľa väčší efekt pri chudnutí zníženie celkovej energie, než zásadná zmena pomeru živín. Teraz je strašne v móde obmedzovať sacharidy: cestoviny sú zlé, chleby sú zlé, čokoláda je zlá. Netvrdila by som ale, že obezitu majú na svedomí práve sacharidy. Skôr by som povedala, že obezitu má čiastočne na svedomí neprirodzene vysoký príjem sacharidov, ktorý je v našej diéte v súčasnosti veľmi častým javom. Prestaňte sa obžierať sacharidmi, skroťte ich príjem na odporúčanú hodnotu a ono to bude mať svoj efekt.
Poviem vám jeden krátky príbeh: Kedysi dávno ľudia jedli čo chceli a koľko chceli, až sa na svete prudko rozšírila obezita. Keďže boli tuky najväčším zdrojom energie, vina padla automaticky na ne a všetci lekári a iní odborníci začali odporúčať ich obmedzovanie. Ľudia sa tukov začali báť, vylúčili ich zo stravy ale niečo predsa jesť museli, však? A tak sa ich záujem upriamil na sacharidy. Ryža, cestoviny, chleby, tie predsa neobsahovali takmer žiadne tuky a dokázali človeka tak úžasne zasýtiť…Ľudia boli spokojní, že nejedia veľa tukov, ale kto by už chcel chodiť po svete hladný? Sacharidy boli riešením všetkých ich problémov. Teda až do chvíle, kým sa nezistilo, že miera obezity nielenže neklesá, ale dokonca stúpa. Netrvalo dlho, kým ľudia neidentifikovali nového vinníka: sacharidy! A keďže za tie roky biznis prekonal obrovskú revolúciu, nechýbalo veľa a už sa na ľudí z každej strany začali hrnúť rôzne komerčné diéty založené na obmedzovaní sacharidov a na zvýšenom príjme tukov. A ľudia boli zasa veľmi šťastní, pretože mohli jesť tuky, ktoré si doteraz museli odopierať a mohli ich jesť koľko chceli, stačilo si nedávať k jedlám prílohy a nejesť chleby. A veď aj tak ich už všetci boli prejedení, nikomu predsa chýbať nebudú. Ten život je ale úžasný…
Aké ponaučenie z príbehu vyplýva? Že ak teraz začnete vymýšľať zaujímavú nízkotučnú diétu, o pár rokov s ňou dobijete svet a budete si môcť postaviť zámok. Pretože z tohto začarovaného kruhu sa asi tak skoro nevyhrabeme.
Či už vo svojom jedálničku budete izolovane obmedzovať jednu živinu alebo nie, to je už v podstate vaša vec, neodporúčam to však kompenzovať nadmerným zvyšovaním príjmu ostatných živín. Myslím, že toto je tá najväčšia chyba, ktorú robíme. Mnohé diéty hlásajú (alebo minimálne budia chybný dojem), že ak obmedzíte jednu živinu, môžete si dopriať neobmedzené (alebo aspoň zvýšené) množstvo inej. Napríklad paleodiétu si mnohí vysvetlia ako “poďme sa pretekať kto zje viac slaniny a škvarkov“, Dukanovu diétu zasa ako “ja zjem jednu kravu, ty zješ druhú kravu“. Niekoľkí šťastlivci môžu takéto niečo prežiť v zdraví a ešte aj schudnúť, ale väčšina z nás na tom po dokončení “diéty” určite lepšie nebude. Všetky pozitívne výsledky tu plynú skôr z akéhosi šoku pre organizmus a málokedy majú dlhodobý efekt. K diétam a tajomstvu ich úspechu (a následného neúspechu) sa tiež ešte vrátim v jednom z ďalších článkov.
Pôvodne som sem ešte chcela vopchať návod, ako si vlastne podomácky a tak trochu na divoko aspoň približne stanoviť vhodný energetický príjem. (SPOILER: Veľmi ťažko). Už by toho ale bolo na jeden článok veľa, takže som sa to rozhodla rozdeliť do dvoch článkov. Čakať by ste za ním dlho nemali, už je skoro hotový :) Chystám pre vás ešte samostatné články o tukoch, sacharidoch a bielkovinách, ale kľudne mi do komentárov napíšte, čo by vás z takých tých výživárskych vecí zaujímalo.
[…] tomu, že vám vyšla potreba 2150 kcal. To je celková energia, teda tých 100%. V minulom článku som uviedla akýsi východzí pomer živín, ktorý si ale môžete upraviť podľa seba. Ak by […]
Judit ty si úžasná!!! veľká vďaka. Na väčšinu z toho som síce už prišla, ale mať to takto pokope a pekne po-lopate vysvetlené je super.
PS: nechápem prečo mi nechodia z tohto tvojho blogu aktualizácie na bloglovin :(
Ahoj Judit, viem, ze toto je starsi clanok, tak neviem, ci si vsimnes moj koment. Ale mam otazku ohladom pomeru makrozivin – pomer sa rata podla kalorickej hodnoty makrozivin alebo podla gramaze jednotlivych makrozivin? Dakujem za odpoved :)
ahoj, dúfam, že som otázku správne pochopila, dnes som trochu vygumovaná, ale je to v podstate podiel na energetickej hodnote. Teda máš nejaký celkový energetický príjem a napr. 15% z toho príjmu tvoria bielkoviny, 30-35% tuky a pod. Ale z kalorickej hodnoty vieš jednoducho vypočítať aj gramáž, lebo vieš, že 1g bielkoviny je 4 kcal a 1g tuku 9 kcal.