Dá sa predávkovať kyselinou listovou?

A druhá otázka: Ak by vám niekto povedal, že sa kyselinou listovou predávkovať nedá, riskovali by ste to?

Téma suplementácie vitamínmi, minerálnymi ako aj ďalšími látkami je doslova nevyčerpateľná. Nedávno som narazila na veľmi zaujímavé výsledky jednej portugalskej štúdie, ktorá bola uverejnená vo vedeckom časopise Journal of Endocrinology vo februári 2015. Skúmal sa vplyv nadmerného príjmu kyseliny listovej počas tehotenstva na zdravie potomka. Píšem potomka a nie dieťatka (ňu ňu ňu), lebo štúdia bola uskutočňovaná na potkanoch a…hej, znelo by to divne.

Táto štúdia púta pozornosť najmä tým, že v súčasnosti sa preventívna suplementácia kyselinou listovou u tehotných rieši a rozoberá veľmi intenzívne, hlavne v tom pozitívnom slovazmysle. Tá je samozrejme na mieste, ale dobre vieme, ako sa niektoré firmy dokážu utrhnúť z reťaze, keď sa snažia jedna druhú prečúrať a vyrobiť doplnok s nejakými mega dávkami vitamínov alebo minerálnych látok. O to viac, ak sa jedná o kyselinu listovú, lebo na koho je lepšie sa z marketingového hľadiska zamerať, ak nie na budúce mamičky. No a samozrejme potom tu ešte máme práve oné budúce mamičky, ktoré niekedy v snahe urobiť pre svoje dieťatko to najlepšie urobia, naopak, to najhoršie.

Preto sa aj ideme baviť o výraznom prekračovaní odporúčanej dávky kys. listovej, keď bolo potkanom podávané už počas párenia, a potom samozrejme počas tehotenstva a laktácie až niekoľkonásobne vyššie množstvo tohto vitamínu, než kontrolnej skupine. Ako to dopadlo? U potkaních potomkoch boli v dospelosti pozorované rôzne metabolické poruchy, najmä nadváha a diabetes (inzulínová rezistencia), pričom sa tieto javy viac vyskytovali u samičiek. Pre porovnanie – potkany, ktoré konzumovali normálnu dávku kyseliny listovej boli preukázateľne zdravšie!

Zaujímavý je aj deficit hormónu adiponektínu, ktorý sa vyskytol práve u potkanov prekrmovaných kys. listovou. Adiponektín je totiž jeden z tých, čo nás okrem iného chráni pred vznikom cukrovky a rozvojom nadváhy. V závere portugalskí vedci upozorňovali na dôležitosť venovať sa viac maximálnym povoleným dávkam tohto vitamínu a zároveň sa snažiť varovať budúce mamičky pred neuváženým a nekontrolovaným zvyšovaním dávok pri obave, že ich dieťa môže trpieť vrodenými vadami (najmä, ak má k tomu predispozíciu).

ČO K TOMU DODAŤ…

Najprv som si vravela, že v našich končinách je snáď aj blbosť rozoberať túto problematiku – väčšina výživových doplnkov obsahuje od 200 do 800 mikrogramov (mcg) kyseliny listovej, len tabletky od Jamiesona obsahujú až 1000 mcg. Toto množstvo by ešte malo byť relatívne neškodné, aj keď prečo Jamieson pchá do svojich tabliet 1000 mcg kys. listovej, keď denná odporúčaná dávka je 200 mcg u dospelých ľudí a 400 mcg u žien v reprodukčnom veku, je mi tak trochu záhadou. Podstatnú časť tohto vitamínu si predsa dokážeme dodať aj prirodzene, v strave.

Lenže pravda je, že tehotné ženy zaujíma všetko. A to je dobre. Zlé je akurát to, ak sa na Modrom koníkovi vytvorí davová psychóza po tom, čo niekto napíše, že kyselina listová by sa suplementovať vôbec nemala, lebo je z nej rakovina a poškodzuje to plod a neviem čo ešte. (Akože hej, ak zhltnete celú fľaštičku, tak asi hej. Tie obézne diabetické potkany by vám o tom vedeli rozprávať…) No a potom paranoidnej mamičke odpíše iniciatívna mamička, ktorá povie, že kyselina listová je BOMBA a že si pre istotu necháva nosiť tabletky z Ameriky (neviem teraz, to sa vôbec môže?), ktoré jej obsahujú oveľa viac.

Kyselina listová patrí do skupiny vitamínov B, niekedy sa označuje aj ako vitamín B9 alebo folát. Všetci vieme, že vitamíny skupiny B sú spolu s vit. C rozpustné vo vode, zatiaľ čo vitamíny A, D, E, K sú rozpustné v tukoch. Z teoretického hľadiska preto vyplýva, že vitamínmi B a C by malo byť oveľa ťažšie predávkovať sa, ak nie takmer nemožné. Ich prebytočné množstvo totiž vylúčime močom. Nič však nie je nemožné, ako už koniec koncov naznačuje aj táto potkania štúdia. Ale aj keby sme si ju úplne odmysleli a odignorovali (vzhľadom na to, že zatiaľ nemáme žiadne nadväzujúce výskumy a účinky v nej zistené nie sú potvrdené na ľuďoch), tak je tu ešte jedna, viac preskúmaná problematika, ktorá hovorí proti nadmernej a neúčelnej suplementácii kyselinou listovou. Je to takzvané maskovanie anémie (chudokrvnosti). Kyselina listová totiž môže ”zlepšiť” výsledky krvných testov a ovplyvniť tak diagnostikovanie a monitorovanie megaloblastickej anémie, ktorá pritom mohla vzniknúť z nedostatku vitamínu B12 . Tým pádom nie sme toto ochorenie schopní správne liečiť.

Pozor, absolútne nič sa nemení na fakte, že tehotným ženám a ženám, ktoré tehotenstvo plánujú, sa kyselina listová odporúča užívať, a to v zvýšených, ale bezpečných dávkach 400 mcg (prípadne 600 mcg). Táto suplementácia by sa mala začať 3 mesiace pred tehotenstvom (takže už v období, keď sa chystáte zamiesiť cesto ;)) a pokračovať celý prvý trimester počas tehotenstva, kedy dochádza k vývinu nervovej sústavy. Kyselina listová slúži ako prevencia pred vrodenými vývojovými vadami a o to viac by si na nej mali dať záležať rizikové matky.

Pravdepodobne však existuje niečo ako príliš veľa kyseliny listovej, čo môže viac uškodiť, ako pomôcť. V zahraničí skutočne existujú výživové doplnky s obsahom kyseliny listovej 100-násobne vyšším, než je odporúčané množstvo. Preto je vhodné držať sa v odborníkmi odporúčanom rozmedzí, neužívať viac rôznych suplementov a výrobkov obohatených kyselinou listovou, prípadne sa vždy poradiť s lekárom.

Abstrakt štúdie, ktorá inšpirovala napísanie tohto článku, nájdete TU.