Toto je tabuľka, ktorá ukazuje 6 hlavných strašiakov v potravinách (zoradených od najväčších po najmenších) podľa ľudí – bežných konzumentov a odborníkov v tejto oblasti. Asi vás ani neprekvapí, že my ľudia sa zasa raz bojíme celkom iných vecí, než tých, ktoré pre nás pravdepodobne predstavujú tú najväčšiu hrozbu.
Tieto priority nás následne vedú k nákupu biopotravín, ktoré síce majú veľa kladov, no netreba ignorovať ani ich zápory.
Čo naháňa strach nám:
Zbytky pesticídov
- Máme pred nimi veľký rešpekt, ktorý je určite opodstatnený. Nezabúdajme však, že ich používanie môže pozitívne ovplyvňovať akosť poľnohospodárskych plodín a umožňuje obmedziť straty pri skladovaní. Niektoré hnojivá sa dokonca môžu požívať aj v ekologickom poľnohospodárstve (ktorého produktom sú biopotraviny).
- Početné štúdie hovoria o tom, že množstvo zbytkov hnojív je u biopotravín nižšie. Aký má však toto zistenie význam, keď aj u klasických potravín sa toto množstvo spravidla pohybuje hlboko pod hranicu povolených hodnôt?
- Odhaduje sa, že až 99,99% prijímaných zvyškov pesticídov je rastlinného pôvodu
- Faktom ostáva, že tam, kde sa pesticídy nepoužívajú, existuje oveľa vyššie riziko výskytu prírodných toxínov. A tie sú kapitola sama o sebe…
Dusičnany
- Hnojenie dusíkatými hnojivami sa používa za účelom urýchlenia rastu, nie všetky plodiny však v sebe dusík nazhromažďujú. Medzi tie najvýznamnejšie zdroje preto patria hlavne zemiaky, hlúbová, listová a koreňová zelenina a tiež napr. banány a pivo.
- Zelenina vypestovaná v ekologickom hospodárstve obsahuje údajne až 3x menej zbytkov dusičnanov
- Dusičnany samy o sebe síce nemajú karcinogénny a iný významný, zdraviu škodlivý účinok, ale v tráviacej sústave ich naše baktérie premieňajú na dusitany. Tie už predstavujú problém, ako pre deti (tzv. methemoglobinémia), tak aj pre dospelých (vznik nádorov).
- Nuž ale neboli by to Zápisky nutriholičky, keby som ku každému A nepovedala aj B, takže tieto dusíkaté látky majú aj svoje pozitíva, konkrétne teda ich pôsobenie proti zubnému kazu a antibakteriálne účinky (najmä lokálne, napr. v žalúdku). Predpokladám ale, že nikto z nás to kvôli týmto pozitívnym vlastnostiam nehodlá zbytočne riskovať…
Pred čím majú rešpekt odborníci
Prírodné toxíny
- Patria medzi sekundárne produkty (metabolity) rastlín a počítajú sa na stovky
- Biopotraviny spravidla obsahujú viac takýchto sekundárnych metabolitov, avšak okrem toxínov medzi ne započítavame aj zdraviu prospešné fytonutrienty. Nuž, niekedy jednoducho nemôžeme mať jedno bez druhého a naopak…
- Tento zvýšený obsah toxínov (aj fytonutrientov) v biopotravinách môžeme pripisovať jednak odlišnému spôsobu hnojenia, jednak sa vyskytujú ako dôsledok toho, že si rastlina musí zabezpečiť ochranu proti hmyzu, mikroorganizmom a burine sama.
- Predpokladá sa preto, že biopotraviny obsahujú až o 10-50% viac prírodných toxínov, pričom mnoho z nich má karcinogénne a mutagénne účinky. Nie všetko s označením BIO je teda zákonite zdravšie.
Z niektorých štúdií sa na prvý pohľad môže zdať, že z hľadiska obsahu zdraviu prospešných fytonutrientov = antioxidantov, obsahujú biopotraviny:
- viac lykopénu v paradajkách
- viac flavonoidov v jablkách
- viac polyfenolických zlúčenín v broskyniach
- viac antokyanov a vitamínu C v pomarančoch
- viac rezveratrolu a antokyanov v červenom víne
Celkovo je ale dosť zložité posudzovať nutričnú hodnotu bio a nebio potravín. Závisí to totiž na množstve faktorov, ktoré s tým, či je surovina vypestovaná v eko hospodárstve alebo nie, nemajú veľa spoločného: napr. zloženie pôdy, podnebie, odroda rastliny a stupeň jej zrelosti pri zbere a pod. Ani samotné zistené rozdiely v nutričnej hodnote nie sú zďaleka tak významne veľké, akoby sa mohlo zdať.
Nie som proti biopotravinám. Ani zďaleka. Len…myslím si, že veľa ľudí si tento pojem synonymizuje (to asi nie je slovo, čo?) s pojmom zdravá potravina, čo je viac než diskutabilné. Ako príklad by som uviedla niečo, čo nám vraveli ešte na výške: Dnes už existuje aj bioslanina a biobôčik. Znamená to, že je to zázračne zdravá slanina a zázračne zdravý bôčik? Nie. Iba pochádza z prasaťa, ktoré bolo chované na základe zásad ekologického hospodárstva.
Je mi viac než sympatické, že ekologické hospodárstvo je šetrnejšie k životnému prostrediu (a čiastočne aj k nášmu zdraviu), čo je zároveň hlavný dôvod, prečo by sme sa do budúcna mali snažiť postupne zvyšovať produkciu biosurovín. Nie je to to isté, ako si na Instagram sfotiť bioparadajku s biošalátom a dať k tomu hashtag #healthyliving. Toto je proste iba všetok ten humbuk okolo biopotravín, na ktorý ste naleteli.
Ak chcete žiť skutočne zdravo, držte sa zásad správnej výživy, sledujte zloženie potravín bez ohľadu na to, či sú bio alebo nebio a zaistite si pestrú a vyváženú stravu skombinovanú tak, aby ste živiny z nej dokázali maximálne využiť vo svoj prospech. To je prvá lekcia zdravého stravovania, bez ktorej sa ďalej nepohnete :)
Obchody sú plné označení bio, eco, natural.Kto sa v tom má vyznať?Jedine tak že sa budete vzdelávať , budete mať prehľad v označeniach . Prečítajte si napr. aj tieto články http://e-umami.sk/tipy-pre-zdrave-stravovanie-2/?v=13dd621f2711.
Dobrý deň, ďakujem za komentár.
Všimla som si, že článok, na ktorý odkazujete, sa zaoberá tématikou GMO potravín, ktorým by sme sa podľa slov autora mali vyhýbať. Bohužiaľ chýbali mi tam konkrétne, vedecky podložené dôvody, prečo by sme tak mali robiť. Obávam sa, že spomenutie jednej štúdie na potkanoch nie je veľmi relevantným argumentom. Taktiež by som sa rada trochu viac dozvedela o autorovi článku. Ja mám na blogu uvedené svoje bio aj s údajmi o tom, kde som získala svoju odbornosť, teda človek automaticky vie, kto mu poskytuje informácie o výžive. U pána Račeka mi toto info chýba, uprednostňuje preto rozhodne iné formy vzdelávania, ako na takýchto stránkach.