Pomôžte si pri chudnutí, vyskúšajte jednu z mojich fínt :)

Tak som si dnes uvedomila, že veľa mojich článkov je o výžive, ale len máloktoré sa venujú priamo chudnutiu. Ak súdim podľa mojich známych, ktorí ma neustále bombardujú otázkami typu: “No tak mi poraď, keď už ťa tu mám, ako mám schudnúť?“, tak je to téma, ktorá bude asi zaujímať viacerých.

Problém s mojou alchýmiou chudnutia je ten, že nemám jednu účinnú stratégiu, ktorú by som mohla použiť na každého. Neviem, či je to dobré, alebo zlé, ešte som na to neprišla :D Asi by mi neuveriteľne uľahčilo život, ak by som dokázala vypracovať jedny obsiahle inštrukcie a potom ich už iba používať a používať a všetci naokolo by chudli a a boli by spokojní a ja by som bola spokojná tiež, lebo by mi stačilo makať minimálne o polovicu menej.

Na druhej strane, vymýšľanie vždy nových postupov pre chudnutie každému na mieru je tak zábavné a kreatívne, že sa toho v dohľadnej budúcnosti nehodlám vzdať. A dáva to strašnú logiku, čo je pre mňa asi to najdôležitejšie. Nedokážem robiť veci, ktoré mi v hlave nedávajú zmysel. Teda ak je na svete 7 miliárd ľudí a každý z nás je iný, tak ako môže na všetkých fungovať jedna dokonalá diéta? No nemôže a ani nefunguje…

Vo svojej praxi teda využívam všetko, čo som sa naučila v škole a mimo školy s tým, že jediná zásada, ktorú aplikujem bez výnimky na každého jedného klienta je zásada, že každý potrebuje iný prístup.

Takže čo odpovedám takému môjmu známemu, ktorý si ku mne prisadne na nejakej rodinnej svadbe s tým, že chce schudnúť, ideálne ešte do redového tanca? “Ale veď jasné, že ti pomôžem, tu je nutričný záznam, potrebujem aby si si doň 3 dni zapisoval, čo všetko si zjedol a vypil a tu je 2-stranový formulár s názvom nutričná anamnéza, ktorý teraz spolu vyplníme, kým ostatní budú jesť. Kedy sa potom môžeš zastaviť u mňa, aby som ťa pomerala na InBody a zistili sme, ako si na tom s tukom a so svalovou hmotou?” Nechápem, prečo mi tie rodinné kšefty nejako nejdú…

Áno, chudnutie nie je žiadna sranda (možno akurát pre mňa, lebo ma baví vymýšľať nové stratégie) a chce to od vás určitý level aktivity ešte mimo toho, že sa prestanete napchávať gebuzinami, ale ten výsledok….ten rozhodne stojí za to :)

Chcela by som dať tomuto článku ešte nejakú pridanú hodnotu, tak vám predsa len prezradím jeden tip na chudnutie alebo udržiavanie hmotnosti, ktorý funguje na mňa. Teraz si vravíte, že mi asi musí poriadne hrabať, keď svoje finty používam aj na mojom 47-kilovom ja, tak vám aspoň prezradím pár súvisiacich faktov o sebe:

1. Nech si každý hovorí čo chce, NEMÁM rýchly metabolizmus. Nemám ho ani pomalý, na to sama dozerám, mám ho proste normálny.
2. Moje telesné zloženie by mohlo byť oveľa ideálnejšie (väčší podiel svalovej hmoty v porovnaní s tukovou). Pracujem na tom.
3. Moja postava je moja vizitka. Teraz môžem vyzerať pre klientov inšpiratívne, o pár mesiacov, keď si nebudem dávať pozor, môže byť všetko inak. Napriek niektorým dohadom si jednoducho nemôžem dovoliť jesť čo chcem a koľko chcem.

Tu je jeden trik, v ktorého silu neskutočne verím a je to jeden z mála trikov, ktoré na sebe vedome používam, aby sa mi moja hmotnosť nevymkla spod kontroly. Píšem vedome, lebo nevedome na sebe testujem asi každé jedno odporúčanie pre mojich klientov, nedokážem si pomôcť, aby sa na mňa tieto veci aspoň trochu nenalepili :D

Ak budete najbližšie jesť, vymedzte si na to trochu viac času. Naberte si obvyklú porciu, ale jedzte pomalšie. Nemusíte rovno imitovať Francúzov, stačí jesť tak rýchlo, aby ste stihli spozorovať, kedy vaše telo vyšle prvý signál, že začínate byť najedení.

Ako to spoznáte?

V prvom rade, ak to vôbec nedokážete spoznať, tak je vaša situácia dosť biedna, ale nemusíte zúfať, ak sa na tieto signály začnete viac zameriavať, naučíte sa porozumieť reči vášho žalúdku. Pre začiatok by vám možno pomohlo, ak si v danej chvíli predstavíte situáciu, že by ste sa mali postaviť od stola a odniesť zvyšok jedla na tanieri naspäť do kuchyne. Ako by ste sa cítili? Boli by ste hladní, alebo by ste sa iba cítili sklamaní, že ste svoje jedlo nemohli dojesť? A ako je na tom váš žalúdok? Cítite, že je plný, alebo ešte vôbec nemáte pocit, že by ste niečo zjedli? Pozor, ak je vaša odpoveď “Som v podstate plný, ale ešte by sa do mňa určite niečo zmestilo.”, tak je najvyšší čas prestať. To je v pohode, už ste najedení, nemusí byť každý váš obed test vašich limít.

Každé raňajky, obed a večera by vás mali zásobovať energiou na cca 5-6 hodín, ale stačí, ak vám pocit hladu zaženú na približne 3 hodiny – to je interval, ako často by ste mali jesť. Teda ak sa naraňajkujete, energiu z raňajok budete využívať ešte najbližších 5 hodín (teda cca do obeda), ale prvé známky “hladu” (ak ste raňajkovali s rozumom) môžete pocítiť už po troch hodinách – to je akurát čas na malú desiatu. Nejedná sa o skutočný hlad, nerobte paniku a nenadžgajte do seba nič veľké, len sa vám v žalúdku vytvoril priestor pre niečo mini, čo vám úspešne pomôže prečkať dopoludnie.

Ja to robím tak, že akonáhle pri jedení prvýkrát pocítim sýtosť, dám si ešte 5 ďalších súst a potom jedenie stopnem. Ešte sa mi nestalo, že by som o hodinu bola znovu hladná. My máme taký blbý zvyk, ktorý nás učili ešte naši rodičia, že jedlo sa na tanieri nenecháva. Jedlo sa na tanieri nenecháva len za podmienky, že si vieme naložiť presne také množstvo, ktoré nás zasýti, ale nepresýti. Čo vo väčšine prípadov takto presne určiť nevieme, pretože každé jedlo má inú sýtiacu schopnosť.

Ale…nie je to potom plytvanie potravinami?

Riešením tohto dosť seriózneho problému vyspelých krajín rozhodne nie je zjesť za každú cenu všetko, čo dostaneme na tanieri. Problematika obezity je rovnako dôležitá, ak nie viac. V prvom rade treba začať tým, že sa naučíte, koľko jedla potrebujete, nie koľko jedla dokážete zjesť na jeden pokus. To automaticky vedie k šetreniu potravinami, lebo si jednoducho toľko nenavaríte. V reštauráciách si nedojedené zvyšky môžete nechať zabaliť, doma zasa odložiť do chladničky. Mne sa už nestáva, že by som odnášala nedojedenú polovicu taniera. Ale na druhej strane som schopná nechať na tanieri aj jeden malý zemiak, ak sa nasýtim skôr. Nejde o kalórie v tom zemiaku, tie by ma určite nezabili, ide o princíp a o to, že za žiadnu cenu nešvidľujete, aj keby ste si mohli povedať “Veď čo tam jeden zemiak, ešte ho nejako dorazím!” Proste nie, nič nedorážajte. Ak sa chcete naučiť disciplíne, ktorá je pri chudnutí strašne potrebná, tak neexistuje lepšie miesto, kde začať. Verte mi :)

Nabudúce zasa niečo o chudnutí!

Advertisement