(6 z) 12 otázok o PROBIOTIKÁCH – časť prvá

Probiotické baktérie sú také tie dobré baktérie, o ktorých každý rozpráva a ktoré sa pchajú do všelijakých potravín a dokonca si ich aj kupujeme v lekárni, lebo sme kdesi čítali, že sú dobré najmä na trávenie.

Ale teraz vážne, probiotické baktérie sú super.

Možno ste už tak trochu nedôverčiví voči rôznym moderným výdobytkom zdravej výživy, a tak to aj má byť, ale ak chcete dôverovať aspoň niečomu, tak si vyberte probiotické baktérie. Nielen že ich účinky nie sú ani zďaleka „modernými komerčnými výmyslami“ (prvá zmienka o blahodárnom pôsobení kysnutých mliečnych výrobkov je stará 2 tisíc rokov), ale z oblasti zdravia a výživy predstavujú jednu z mála tém, pri ktorej sa zhodne veľká časť odbornej verejnosti: Probiotické baktérie nám pomáhajú a ich užívanie má význam.

Avšak predtým, než sa vaše nadšenie vygraduje, ešte ho na chvíľu stopnem :) Aj tento obrovský potenciál probiotík sa totiž najprv treba naučiť správne využívať, inak je užívanie probiotík iba ďalším prázdnym hltaním mikroorganizmov, ako napríklad pri jazde na bicykli s otvorenými ústami, pri bozkávaní alebo pri ohryzovaní našich nechtov.

Mám pre vás pripravené odpovede na 12 otázok, ktoré som rozdelila do dvoch článkov, aby toho naraz nebolo veľa. A ak medzi nimi náhodou nenájdete tú vašu, tak mi ju neváhajte napísať do komentárov :) 

1. Aké sú účinky probiotík a ktoré z týchto účinkov sú aj naozaj vedecky overené?

Základnou úlohou probiotík je pozitívne ovplyvniť v našom tele 2 hlavné oblasti: trávenie a imunitu. Na to používajú tieto finty:

A) Tvoria mastné kyseliny s krátkym reťazcom (napr. kys. maslovú)

• tie pôsobia ako ošetrujúci balzam pre črevnú stenu (klky)
• dobre udržiavané klky sú pevnejšie a väčšie, vďaka tomu môžeme prijímať viac živín
• zároveň, keďže sú pevnejšie, púšťajú do čreva menej nežiaducich látok

B) Pomáhajú nám zbavovať sa zlých (patogénnych) baktérií

• Súperia so zlými baktériami o životný priestor
• Produkujú malé množstvo antibiotík a iných obranných látok
• Produkujú kyseliny, ktoré okysľujú prostredie a robia ho tak nevhodným pre rast zlých baktérií
• Vyžierajú zlým baktériám potravu a tie sa potom vyhladujú na smrť alebo sa zbalia a odídu

Toto sú potvrdené mechanizmy a účinky probiotických mikroorganizmov. Vďaka nim môžeme účinne bojovať s akútnymi hnačkami, predchádzať antibiotickým hnačkám, zlepšiť prejavy nepríjemných ochorení ako ulcerózna kolitída alebo syndróm dráždivého čreva. Tu sa však výskum probiotík nekončí a vedci dúfajú, že sa im čoskoro podarí preukázať účinky pri prevencii a liečbe ochorení ako Crohnova choroba, laktózová intolerancia, obezita, zápalové postihnutia kĺbov, diabetes či rôzne alergie.

2. Sú jogurty a iné kysnuté mliečny výrobky jediný prírodný zdroj probiotických baktérií?

Najprv je nutné povedať, že samozrejme ani klasické jogurty už v dnešnej dobe prirodzene neobsahujú žiadne probiotiká. Súčasťou ich výroby je totiž aj zahrievanie, ktoré v jogurte mikroorganizmy zahubí. Probiotiká sa preto pridávajú „umelo“ a jedná sa o laboratórne vypestované kmene, ktoré prešli mnohými výskumami. Okrem mliečnych výrobkov však v súčasnosti nájdeme probiotiká aj v niektorých fermentovaných mäsových alebo cereálnych výrobkoch, v detskej výžive alebo v moderných funkčných potravinách – sú to, voľne povedané, klasické potraviny obohatené o nejakú zložku, v tomto prípade o probiotikum, s cieľom zvýšiť ich nutričnú hodnotu a zlepšiť ich účinky na zdravie.

3. Nachádza sa v probiotických tabletkách väčšie množstvo probiotík ako v jogurtoch?

V podstate by som povedala, že ani nie. V doplnkoch stravy sa väčšinou nachádza množstvo 1-10 milárd, v Activii je to 4,25 miliárd, v Actimeli 10 miliárd. Takže si úplne vystačíte s 1 jogurtom denne, tablety by som zasa odporučila ľuďom, ktorí trpia silnejšou laktózovou intoleranciou (a neznášajú ani kyslé ml. výrobky) alebo alergiou na bielkovinu kravského mlieka, prípadne tým, ktorí chcú nechcú probiotiká užívať preventívne, ale skôr krátkodobo ako súčasť liečby – vtedy treba papať alebo viac jogurtov, alebo si pomôcť doplnkami stravy :)

4. Rátame medzi probiotiká výlučne iba baktérie? Môžu sa tak označovať aj iné mikroorganizmy?

Medzi probiotikum by sme mohli s určitosťou zaradiť aj niektoré druhy kvasiniek, napríklad Sacharomyces boulardi. Tá má oproti baktériám ešte tú výhodu, že jej neubližujú antibiotiká a dokonca dokáže viazať aj niektoré jedovaté látky v našom čreve. Jej nevýhodou je viac negatívnych účinkov a jej užívanie nemusí byť vhodné pre každého, minimálne z dôvodu rôznej náchylnosti na kvasinkové infekcie.

5. Znamená to, že probiotiká nemajú žiadne nežiaduce účinky?

Znamená to, že probiotiká majú minimum nežiaducich účinkov, medzi ne môžeme rátať zopár prípadov, kedy sa baktérie laktobacila objavili v krvi (bakterémia), prípady až prehnanej stimulácie imunitného systému (to môže byť nežiaduce najmä ak sa naopak snažíme aktivitu nášho imunitného systému tlmiť, napr. pri autoimunitných ochoreniach) a musíme brať do úvahy aj to, že baktérie produkujú rôzne netoxické až prospešné látky, ktoré však v určitých špecifických situáciách, môžu trochu uškodiť (napr. produkcia vit. K pri antikoagulačnej liečbe warfarínom).

6. Prečo býva v jednom prípravku viac druhov baktérií? Má to nejaký zmysel?

Ukázalo sa, že mix baktérií v prípravku alebo v potravine má svoje opodstatnenie a že baktérie spolu takto družne pracujú naozaj efektívnejšie :)

 

Pozn.: Pri písaní článku mi veľmi pomohla jedna super kniha od mladej vedkyne Giulie Enders – Taktne o tráviacom trakte. ODPORÚČAM!

V nasledujúcom článku zodpoviem okrem iného otázky ohľadom správneho a efektívneho užívania probiotík a dozviete sa tiež, podľa čoho sa posudzujú dobré a kvalitné probiotiká. Tých kritérií je naozaj veľa, uvidíte, že za touto problematikou stojí celá veda :)

 

Advertisement