Konferencia DIALOGEM KE ZDRAVÍ: Report

Tento článok by mohol mať ešte kľudne podnadpis: Ako z desiatich A4 vytvoriť jeden článok, ktorý sa ľuďom bude chcieť čítať. Nuž, challenge accepted!

Upozorňujem, že článok je primárne určený mojim kolegom – nutričným terapeutom, špecialistom a dietológom, ktorí sa konferencie nemohli zúčastniť. Je v ňom množstvo odborných informácií, ktoré kvôli dĺžke článku nijako zvlášť nevysvetľujem (ako ste na to zvyknutí z iných článkov). Je to nielen report, ale vlastne aj taká moja recenzia na jednotlivé prednášky, takže očakávajte aj moje osobné poznámky, názory a kritiku :)

konference_strana_2_mensi_pismo

Poďme sa teda pozrieť na to, ako to dopadlo.

1. TÉMA: MLIEKO A MLIEČNE VÝROBKY

Diskutujúci:

Roman Uhrin – odborný garant rekvalifikačného kurzu a vedúci centra zdravia Eden.

Prof. Ing. Jana Dostálová CSc. – profesorka Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe so špecializáciou na technológiu mlieka a tukov

2015-10-18 09.46.17

Profesorka Dostálová síce nemala tak graficky pekne spracovanú prezentáciu ako jej “protivník”, ale s Uhrinovými tvrdeniami o škodlivých účinkoch mlieka doslova pozametala podlahu. K jeho vyhláseniu, že kravské mlieko je určené pre teľatá dodala, že semená tiež nie sú primárne určené pre výživu človeka, a predsa ich konzumujeme, čo je výborné. Na Uhrinovu tabuľku obsahu vápnika v jednotlivých potravinách, v ktorej zdôrazňoval, že mlieko má nižší obsah Ca ako mak, reagovala otázkou KOĽKO maku sme denne schopní skonzumovať?, pričom nezabudla zmieniť ani vysoký obsah opiových alkaloidov, kvôli ktorým sa v niektorých krajinách zavádzajú aj limity na množstvo skonzumovaného maku. Pán Uhrin následne v diskusii skonštatoval, že Dostálovej pohľad na mlieko je “taký bežný”. Niet sa čomu čudovať, veď alternatívni výživoví poradcovia doslova žijú zo senzácií a poplašných správ, čo by si počali s bežnými názormi? Bežné názory veľa nezarábajú…

Hoci sa pani moderátorka z celej sily snažila zachovať ilúziu toho, že v diskusii sa nachádzajú dvaja rovnocenní odborníci s odlišnými názormi, pán Uhrin na konci nepriamo kapituloval, keď zo seba vyhŕkol, že sa “nikdy nepokladal za odborníka na výživu” a že sa výživou zaoberá “len tak všeobecne”. *FACEPALM* Pán Uhrin, také veci sa predsa nehovoria! :)

Zaujímavé informácie z prednášky od pani prof. Dostálovej:

  • biologická hodnota srvátkových bielkovín je považovaná za najvyššiu vôbec
  • medzi nevýhody sóje (pričom netvrdí, že sója sa nemá konzumovať) patria: fakt, že je to neplnohodnotná bielkovina, že využiteľnosť vápnika v sóji je veľmi nízka (cca 10%) a že obsahuje množstvo prírodných toxických a antinutričných látok (takže ja osobne som nikdy nechápala, že odporcovia mlieka sa na jednej strane oháňajú tým, čo všetko za gebuziny mlieko obsahuje kvôli pofidérnej výžive dojníc (a zaobchádzaniu s nimi), ale pohodlne sa rozhodli ignorovať látky v sóji)
  • sušené sójové nápoje obsahujú veľa stužených tukov aj trans mastných kyselín, majú nízky obsah bielkovín a veľa sacharidov. Chýba v nich vit. B12, D aj A (nachádzajú sa tam iba karotény). Tekuté sójové výrobky považuje za lepšie (ideálnejšie zloženie tukov).
  • Mlieko je legislatívne prísne ošetrené, neriedi sa a nepridávajú sa doň žiadne iné látky (E-čka). To isté platí aj o bielych jogurtoch (o ochutených už nie!).
  • Modifikované škroby, ktoré sa pridávajú do mliečnych výrobkov, nie sú nebezpečné. Máme tiež rozlišovať medzi modifikovanými a geneticky modifikovanými škrobmi. Nie je to to isté!
  • Čerstvé mlieko má síce priaznivejšie nutričné zloženie, ale predstavuje pre nás pomerne veľké mikrobiálne riziko.

 

2. TÉMA: RAW STRAVA?

Diskutujúci:

Martin Vlk – autor 28-denného programu s názvom Sprievodca zdRAWým chudnutím

PhDr. Karolína Hlavatá, Ph.D. – obezitologička a garantka projektu Viem, čo jem a Biele plus

2015-10-18 10.14.51

Pán Vlk nám sľuboval laicky podané informácie o raw strave a všetci sme preto ostali prekvapení, keď sme sa o nej dozvedeli iba to, že nám “úplne zmení život.” Prednáška bola skôr zameraná na to, aby nás prehovorila na raw stravu a osobne si myslím, že si na jej prezentáciu vybral VEĽMI zlé publikum. Na otázku ako sa dostal k raw strave odpovedal, že “niekto mu do práce doniesol ochutnať šalát a chutil mu.” (WHAT?)

O vysvetlenie princípov vitariánskeho stravovania sa teda postarala doktorka Hlavatá. Tá zároveň doplnila ako výhody, tak aj nevýhody takejto výživy.

Výhody

  • vyšší príjem vlákniny a menej prídavných látok v strave
  • neprítomnosť škodlivých látok, ktoré vznikajú pri tepelnej úprave pri vyšších teplotách
  • jednoduchý spôsob prípravy
  • ekologicky šetrné stravovanie
  • pre mnohých ľudí užšia spätosť s prírodou

Niektoré riziká

  • možnosť mikrobiálnej kontaminácie (premnoženie baktérií) a kontaminácie plesňami
  • prítomnosť antinutričných látok a prírodných toxínov
  • paradoxne v mnohých prípadoch menšia využiteľnosť živín (napr. lykopén v paradajkách pôsobí lepšie pri vyššej teplote)
  • príliš reštriktívny a obmedzený spôsob stravovania
  • objemovo bohatá strava, ale chudobná na energiu (nevhodná pre deti a seniorov)
  • Potraviny zahrnuté v raw strave bývajú častokrát dovážané, pričom počas dlhej cesty takmer s istotou podliehajú rôznym zmenám (kazia sa, mení sa ich zloženie, vytvárajú sa plesne).

Na záver prednášky sa dosť živo diskutovalo práve o orechoch a plesni. Opäť tá vedeckejšia časť diskutérov zdôrazňovala, že nadmerná konzumácia orechov (ktorá sa vyskytuje hlavne u tých extrémnejších spôsobov stravovania, ako napr. práve vitariánstvo – raw strava) môže znamenať nadmernú konzumáciu nebezpečných mykotoxínov z plesní. Pána Vlka to šokovalo, lebo si až dovtedy myslel, že ak plesne na orechoch nevidí, tak tam nie sú. Ďalšou veľmi rizikovou potravinou z hľadiska mykotoxínov sú tiež hrozienka a naklíčené semená. Ide najmä o chronické dôsledky – teda nie priamo o akútnu otravu po zjedení orechov a klíčkov, ale o dlhodobé “neviditeľné” účinky, ktoré môžu časom prerásť do vážnych ochorení.

Priznám sa, že počas tejto diskusie padali také informácie o orechoch, že ak by nám ich v tú chvíľu niekto ponúkol, asi by si ich nikto nedal :D Ale zas aby sme tu neprepadli všetci panike, tak nakoniec sme sa nejako uzniesli na tom, že denná dávka orechov v množstve 25-30g by mala byť bezpečná, treba sa však viac venovať ich pôvodu, podmienkam skladovania a sledovať ich chuť (ak sú nezvyčajne horké, nejedzte ich).

3. TÉMA: BEZLEPKOVÁ DIÉTA?

Diskutujúci:

Pharm.Dr. Richard Pfleger – absolvent farmaceutickej fakulty UK HK a konzultant špecializovanej výživy

Doc. Mudr. Pavel Kohout, Ph.D. – gastroenterológ a vedúci Centra výživy Thomayerovej nemocnice v Prahe

2015-10-18 11.42.33

Pre pána Pflegera je lepok návykový, potravinový a enviromentálny toxín a ešte k tomu aj historický omyl. Vraví, že lepok nám lepí črevá a že jeho neprirodzená štruktúra bude pravdepodobne všetkým ženám v obecenstve pripomínať klbko vlny prepichnuté ihlou.  Následne v prezentácii ukazuje fotografiu lepku a my, prosté ženy, v nemom úžase prerušíme naše hromadné štrikovanie, aby sme si prezreli túto zvláštnosť. Doktor Kohout na seba s moderátorkou divne pozrú a pán Pfleger ešte v tej chvíli netuší, že túto štruktúru má obrovské množstvo bielkovín v našom tele, nielen lepok. Ale dozvie sa to… Celiatici sú pre Pflegera vlastne iba deti Šťasteny, pretože oni narozdiel od nás vedia, že lepok nemajú konzumovať, a tak ho nekonzumujú a tým pádom, narozdiel od nás, predčasne nezomrú.

Doktor Kohout nazval Pflegerovu prednášku “zmiešavaním pravdy s nepravdou”, čo je podľa mňa ešte horšie a nebezpečnejšie, ako hovoriť totálne bullsh*ty. Väčšinu Pfegerových tvrdení sa mu následne podarilo vyvrátiť s tým, že uviedol, že lepok vadí trom skupinám ľudí: pacientom s autoimunitnými ochoreniami, pacientom s alergiou na lepok a alternatívnym výživovým poradcom. Celá sála tlieskala.

Dôvodom tráviacich problémov mnohých ľudí je podľa Kohouta skôr nekvalitná črevná mikroflóra, ktorá je spôsobená nekvalitnou stravou, než konzumácia lepku a pšenice.

Bezlepková diéta má aj svoje riziká, preto pre celiatikov určite nie je žiadnou výhrou, ale skôr nutnosťou. Jej dôsledkom častokrát býva nízky príjem energie a bielkovín, nízky príjem vlákniny (riešením je zvýšenie konzumácie strukovín, zeleniny, ovocia a vlákniny vo forme doplnkov stravy) a nedostatok vitamínov (najmä skupiny B) a minerálnych látok (železa, vápniku – pretože sa častokrát vylučuje zároveň aj mlieko, fosforu a horčíku).

Po záverečnej, pomerne vyhrotenej diskusii, podľa mňa Pfleger zabudol nielen to, ako sa volá, ale aj to, že drží bezlepkovú diétu. Na konci z neho totiž vypadlo, že on nie je 100% bezlepkový a že občas konzumuje aj pšenicu. Doktor Kohout sa to snažil zachrániť a navrhol, aby sa to zhrnulo tak, že nadmerná konzumácia lepku v podobe rohlíkov, bieleho pečiva a iných výrobkov prevažne z bielej múky nie je vhodná, ale takisto nie je nutné, aby zdraví ľudia vylučovali zo stravy lepok úplne. Pán Pfleger s vyhlásením nesúhlasil a myslím si, že v tomto bode už nikto v obecenstve nedokázal uhádnuť, čo sa nám vlastne celý ten čas snažil povedať.

4. TÉMA: KÁVA

Diskutujúci:

doc. MUDr. Pavel Kohout, Ph.D. a barista Michal Křižka

2015-10-18 13.45.13

Toto bola situácia, kedy prednášajúci nestáli proti sebe, ale navzájom sa dopĺňali. Vypíšem preto iba zaujímavé informácie o káve, ktoré sme sa dozvedeli:

  • Nie je pravda, že by sa antioxidačná aktivita kávy znižovala pri pražení, a preto bola zelena káva lepšia a zdravšia. Niektoré antioxidanty sa síce pri vysokej teplote zničia, ale vzniká vraj množstvo nových antioxidantov s nemenším významom.
  • Nie je pravda, že by sa káva nemala počas tehotenstva vôbec piť. Povolené sú 2-3 šálky denne. (zaujímavá informácia, chcelo by to trochu viac ju naštudovať)
  • To isté platí aj o zákaze konzumácie kávy pri liečenej hypertenzii. Povolené je množstvo 1-2 šálky.
  • Kvalitné rozpustné kávy nemajú viac nežiadúcich látok, ako espreso. Ak siahame po rozpustnej káve, mala by byť aspoň z čistej arabici a jej zdroj by mal byť dohľadateľný
  • Výhody filtrovanej kávy oproti klasickému espresu sú pomerne veľké. Namiesto “silnej omáčky” dostaneme “vývar”, ktorý má vo finále vďaka dlhšej dobe extrakcie viac kofeínu aj ďalších látok. Zákazník tiež dostane na stôl viac kávy vo väčšej šálke, čo mu veľakrát viac vyhovuje.
  • Pridávanie mlieka do kávy je z pohľadu baristu barbarstvo, avšak jedná sa o zdravotne nezávadnú záležitosť (napriek niektorým hoaxom na internete). Tuk v mlieku však spôsobí pomalšie vstrebávanie kofeínu.

 

5. TÉMA: ODKYSLENIE ORGANIZMU

Diskutujúci:

Ing. Radka Burdychová, Ph.D., MBA – absolventka odboru chémia a technológia potravín na VUT v Brne, usporiadateľka kurzov Poradca pre výživu a propagátorka očisty tela aj duše

Mgr. Tamara Starnovská – nutričná terapeutka a absolventka VŠ, odboru Vzdelávanie dospelých a sociálne psychologické poradenstvo

2015-10-18 14.37.08

Počas vysoko neodbornej prednášky Ing. Burdychovej odchádzali zo sály aj niektorí odborníci z prvého radu. Jej samej sa termín “odkyslenie” nepáči, ale používa ho, lebo ho používajú jej klienti. Nuž, čo na to povedať. Pani magistra Starnovská bohužiaľ nevyužila svoj priestor na vyvrátenie mnohých dezinformácií, ktoré sme počuli, a tak sa toho ujali niektorí ďalší diskutujúci z obecenstva. Ozval sa diabetológ, ktorý potvrdil, že ľudia prežijú dosť kyslé prostredie a že on, ako lekár, sa oveľa viac bojí toho, že sa organizmus alkalizuje (čo je vlastne opak prekyslenia, kedy v našom tele prevládajú zásady – aj ako dôsledok terapie “prekysleného organizmu”). Určite teda nie je dobré, keď sa prekyslíme, ale ideálna je zlatá stredná cesta. Priznáva, že súčasná strava vedie k určitému posunu do kysla, ale varuje aj pred prílišnou alkalizáciou.

6. TÉMA: DIÉTY, ALEBO ZÁKLADNÉ ŽIVINY?

Diskutujúci:

RNDr. Petr Fořt, CSc. – absolvent prírodovedeckej fakulty UK v Prahe a odborník na výživu s erudíciou v klinickej biochémii

Doc. Ing. Jiří Brát, CSc. – absolvent Vysokej školy chemicko-technologickej v odbore technológie tukov a poradca v odbore technológia výroby potravín, systémov akosti a výživy

2015-10-18 16.06.08

Trochu chaotická diskusia, pri ktorej som častokrát nevedela, čo tým chce dotyčný povedať. Názory neboli nejako zvlášť protichodné, páčila sa mi myšlienka doktora Fořta, ktorý nezavrhuje alternatívne výživové štýly, ale zdôrazňuje, že by sme vždy mali vedieť, prečo sa pre ne rozhodujeme. Priznám sa, že toto bol ojedinelý prípad, kedy som sa aspoň čiastočne stotožnila s jeho názorom :D Potom sa to ale tak trochu zvrhlo na propagáciu jeho nového projektu a už sme boli doma. Doc. Brát následne prevzal slovo a poskytol nám celkom obšírny pohľad na súčasné výživové odporúčania. Zdôraznil, že medzi najväčšie nutričné problémy súčasnosti patrí vysoký príjem nasýtených mastných kyselín, pridaného cukru a sodíka (soli).

NA ZÁVER CELEJ KONFERENCIE ešte dostali slovo MUDr. Petr Sucharda, CSc. – primár a metabolicky zameraný internista, ktorý sa zaoberá obezitou, MUDr. Alexandra Moravcová, pediatrička a PhDr. Iva Málková, zakladateľka spoločnosti STOB a v podstate naša hostiteľka.

Doktor Sucharda mi úplne hovoril z duše, keď skritizoval prístup moderovania celej konferencie. Tá totiž ľudí lákala, že “Ak sa cítime zmätení a nevieme si rady, čomu veriť a čo sú výmysly, máme si prísť po odpoveď.” Namiesto toho sa však organizátori snažili o to, aby žiaden názor nebol považovaný za nesprávny a aby sa diskusie viedli v príjemnej, priateľskej atmosfére. Osobne si myslím, že bolo psou povinnosťou všetkých lekárov a iných prítomných odborníkov poukázať na bludy, ktoré tvrdili alternatívni výživoví poradcovia. Názory jednotlivých prednášajúcich proste neboli rovnocenné, ani keby sa tam všetci postavili na hlavu a ja som rada, že sa lekári vo väčšine prípadov ozvali a nenechali to tak.

Iva Málková zasa mala trefnú poznámku, keď upozornila, že výživoví poradcovia si častokrát neuvedomujú, že v nich ich klienti vidia obrovský vzor a že je to zároveň veľká zodpovednosť. Ako sme sami počuli na konferencii, takmer ani jeden z výživových poradcov nedodržiaval princípy daného výživového smeru na 100%. Lenže ich klienti sa o to častokrát snažia a keď sa im to nepodarí a zlyhajú, upadnú do depresie a do ešte väčšieho zúfalstva. Večná škoda, že mnohí z prednášajúcich poradcov už v dobe, keď padali tieto skvelé záverečné myšlienky, na konferencii ani neboli….

Reklamy

8 thoughts on “Konferencia DIALOGEM KE ZDRAVÍ: Report

    • no pokiaľ viem, tak sa celá konferencia natáčala, takže sledujem bdelým okom, či sa to niekde neobjaví :) môže byť, že to natáčali iba pre potreby organizátora…

  1. veľmi zaujímavý blog …a k téme konferencie, veľmi rada by som si veru pozrela záznam z nej,,, ale pre záujemcov – našla som na vimeo video z časti o Bezlepkovej diete –

    • ahoj! wow…dakujem :) môžem sa opýtať, ako si sa k tomu dostala? zaujímalo by ma, či je to nejaký oficiálny zdroj a môžem to zverejniť aj na FB alebo si na to došla cez nejaký underground :D

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s