Výživový poradca vs. lekár vs. nutričný terapeut

Napätie medzi alternatívnymi výživovými poradcami  a lekármi sa stupňuje. Lekári tvrdia, že poradcovia nie sú dostatočne vzdelaní a kompetentní radiť ľuďom v oblasti výživy a poradcovia zasa vyhlasujú, že lekári sa výžive nerozumejú, tiež im ide iba o zisk a na poradcov útočia, lebo im závidia. Rozhodla som sa preto napísať svoj pohľad na súčasnú úroveň výživového poradenstva a pokúsila som sa ozrejmiť  dôvody, prečo (konkrétne mne) ležia mnohí výživoví poradcovia v zuboch. Ak ste dnes na tomto blogu prvýkrát a nepoznáte ma: Som zdravotníčka, mám 5-ročné vysokoškolské vzdelanie v oblasti výživy a výžive sa venujem aj naďalej v praxi. 

AKO VNÍMAM KLASICKÝ PROTOTYP ABSOLVENTA VÝŽIVOVÉHO RÝCHLOKURZU

Certifikovaní výživoví poradcovia sú v prvom rade biznismeni, a tí, ktorí vedia, čo je dobré pre ich obchod, sa naučia vystupovať a prezentovať svoje myšlienky ako hotoví profíci. Vyžaruje z nich pozitívna energia a pokora, čiže sú presný opak lekárov, ktorým môže byť často srdečne jedno, ako na internete alebo v iných médiách vyznejú. Lekári sú väčšinou unavení, prepracovaní, majú plné zuby bullshitov, proti ktorým musia dookola argumentovať, nebaví ich neustále obhajovať si svoje “názory”, ktoré sú v skutočnosti vedecky podložené fakty a nie iba pouhé skúsenosti a presvedčenie.

Okrem toho, drvivá väčšina lekárov a iných vedeckých pracovníkov nemá svoje blogy, vizuálne premakané stránky alebo stránky na Facebooku s tisíckami nasledovateľov. Z časových možností (a z časti je to dané určite aj prioritami), nie sú schopní, čo sa týka komunikácie s verejnosťou, konkurovať výživovým poradcom.

Výsledok je taký, že výživový poradca – miláčik laickej verejnosti s tisíckami nasledovateľov na troch rôznych sociálnych sieťach – príde do stretu s lekárom/zdravotníkom/vedeckým pracovníkom, ktorý s určitou aroganciou zotrie všetky jeho výroky, nie veľmi vyberaným spôsobom ho označí za klamára a šarlatána a v záchvate slabej chvíľky a pracovnej vyčerpanosti sa mu vysmeje do tváre. Tomu milému, skromnému, mladému a šarmantnému výživovému poradcovi! Ach…

V tejto chvíli však dostávajú zručnosti nadobudnuté na 6-dňových výživových kurzoch ďalší skvelý priestor na využitie. Na scénu totiž prichádza:

FALOŠNÁ POKORA

Vec sa má tak, že v skutočnosti majú lekár s 30-ročnou praxou a alternatívny výživový poradca približne rovnako veľké ego. Ten druhý možno ešte väčšie, nakoľko po niekoľkých prečítaných knihách, po odžití si svojej vlastnej skúsenosti a po niekoľkých dňoch, max. týždňoch kurzov sa cíti natoľko kvalifikovaný, že bez ostychu dáva ľuďom rady a berie si za ne peniaze.

Sebavedomie takéhoto alternatívneho výživového poradcu má však väčšinou zotrvačnosť do tej doby, kým ho lekár alebo iný odborník v diskusii nerozstrieľa na framforce. Sme toho denne svedkami v televízii, na výživárskych konferenciách, ale aj v komentároch na internete. V ideálnej situácii by diskusiu “vyhral” ten, komu sa podarí dodať najviac faktov a zároveň vyvrátiť najviac neprávd až blbostí. V tej chvíli ale dočasne uzemnený a umlčaný výživový poradca spúšťa svoje tromfy – Charizmu a Šarm – na maximum, nasadzuje ‘úsmev č. 32 – nútený ale milý’ a s pokorou mnícha z Červeného kláštora prehlási, že on sa predsa necíti ako odborník, on len pomáha ľudí motivovať a ukazuje im cestu, on nikoho nenúti, aby sa riadili jeho odporúčaniami a čo je najdôležitejšie….on nie je zodpovedný za nikoho a za nič. Koniec, finito, ruky preč a nikto na mňa nič nemá. To je život, čo?

PREČO SA HÁDAME? PREČO SI NEDÁME POKOJ?

Skúste na chvíľu vypustiť z hlavy myšlienku, že všetci, čo vystupujeme proti alternatívnym výživovým poradcom, tak robíme zo závisti. Skúste iba zvážiť možnosť, že to robíme preto, pretože sme naozaj presvedčení, že ich konanie nie je správne (a keď k tomu dôjde, tak sme schopní to aj dokázať). Možno vás nepresvedčíme, že nám záleží konkrétne na vašom zdraví a vašich peniazoch (aj keď, čuduj sa svete, záleží), ale k tomuto odboju máme aj iné dôvody.

Títo výživoví poradcovia totiž svojimi článkami, prehláseniami, komentármi pomáhajú systematicky rozširovať nedôveru voči lekárom a medicíne. A to je podľa mňa veľmi nebezpečná vec. Teraz tu nejde o to, že nepripúšťam možnosť, že existujú lepší aj horší lekári. Práve naopak – určite tomu tak je. Aj v radoch lekárov a iných zdravotníkov sa nájdu nedôslední ľudia s inými prioritami, než je zdravie pacienta. Dokonca som presvedčená, že lekári majú primárne veľmi slabé vzdelanie v oblasti výživy ako takej (čo vám dokonca aj oni sami často priznajú) a záleží individuálne na každom jednom z nich, ako sa v rámci nej samostatne dovzdeláva. Lekári (a takisto aj nutriční terapeuti) však majú také znalosti o fungovaní a stavbe ľudského tela, ktorým alternatívni výživoví poradcovia zatiaľ nie sú schopní konkurovať. Práve odtiaľto pochádza to naše sebavedomie a arogancia.

Každý z nás má právo ukázať prstom na lekára, ktorý nám nejakým spôsobom poškodil, ktorý sa nám málo venoval, odbil nás niekoľkými vetami a poslal domov s desiatimi rôznymi tabletkami. Je však veľmi nerozvážne a nezodpovedné šíriť medzi ľuďmi názory, že moderná medicína nám nie je schopná pomôcť, že všetci lekári sú skorumpovaní a nezáleží im na našom zdraví, že väčšina zdravotníkov nevie, čo robí, že pri objavení sa zdravotných problémov je lepšie vyhľadať kohokoľvek iného, než lekára-špecialistu. Tu nehrozí len taká maličkosť, že sa na nás namiesto lekára obohatí práve tento “odborník” na výživu, tu hrozia seriózne problémy, ako znemožnenie včasnej diagnózy ochorenia (nielen vás, ale aj členov vašej domácnosti, vrátane detí), nesprávna diagnóza, rozšírenie chorôb v populácii, ktoré sú momentálne pod kontrolou (pri šírení poplašných správ o očkovaní) a pod.

SÚ VŠETCI VÝŽIVOVÍ PORADCOVIA ROVNAKÍ?

Teoreticky som toho názoru, že aj certifikovaní výživoví poradcovia (bez zdravotníckeho vzdelania), rovnako ako lekári, môžu byť lepší a horší. Aj keď som pre potreby tohto článku takto nemilo všetkých hodila do jedného vreca, bolo by odo mňa nefér tvrdiť, že sú všetci, akoby ich jedna mater mala. Aj keď…no.

Každopádne, tí lepší si podľa mňa zaslúžia priestor na realizáciu bez toho, aby na nich niekto neustále útočil a analyzoval každé ich slovo a vetu. Niektorí z nich sú fakt šikovní, sčítaní, neustále sa vzdelávajú a učia. Najúspešnejší z nich sú navyše hotoví marketingoví géniovia, čo je jedna z tých zručností, o ktorej na rovinu priznám, že im ju závidím. Ibaže situácia je taká aká je a veci sa momentálne majú tak, že na získanie certifikátu výživového poradcu je potrebný len malý zlomok vedomostí, ktoré sú potrebné na absolvovanie štúdia Všeobecného lekárstva alebo Nutričného terapeuta a Nutričného špecialistu. Verte mi, prešla som si aj 5-ročným štúdiom aj rýchlokurzom a som jedna z mála tých, čo to môžu objektívne porovnať. Druhý problém je ten, že certifikovaní výživoví poradcovia nemajú presne zadefinované a vymedzené svoje kompetencie. Preto je u mnohých z nich extrémne bežné, že v jednu chvíľu nevinne motivujú a nakopávajú ľudí k zmene životného štýlu (čo je super) a v zápätí už radia prírodnú liečbu na zápchu bez predchádzajúceho vyšetrenia lekárom, pričom nám šepkajú do uška slová ako farmafirma a rakovinová lobby. Neviem, či som sa vôbec stretla s certifikovaným poradcom, ktorý by aspoň sám sebe vytýčil hranice a tie neprekročil. Vždy je to o tom, že lajky na Facebooku a pozitívne komentáre nám pomaly ale isto zdvíhajú sebavedomie a človek sa ani nenazdá a už lieči rakovinu.

A NA ZÁVER

Nejdem si fandiť, že po prečítaní tohto článku odrazu pochopíte, prečo sa tak veľmi snažíme ukazovať prstom na pofidérnych výživových poradcov. Ľuďom sa tieto internetové hádky môžu javiť skôr ako také žabo-myšie vojny bez pointy. Pre mňa aj pre mojich bývalých spolužiakov a kolegov to však má pointu. Bojujeme o určité postavenie, ktoré sme si najprv vydreli štúdiom a ktoré si upevňujeme praxou a ďalším vzdelávaním sa. Predpovedám, že tlak na výživových poradcov sa bude len a len stupňovať a tak trochu dúfam, že nebude prichádzať len z našej strany ale aj zo strany verejnosti. Lebo vy máte právo dostať za vaše peniaze odborné rady a ja si zasa neviem predstaviť, čo by som robila a kde by som skončila, keby som si zrazu povedala, že to všetko aj tak nemá žiaden zmysel…

Advertisement