Výživový poradca vs. lekár vs. nutričný terapeut

Napätie medzi alternatívnymi výživovými poradcami  a lekármi sa stupňuje. Lekári tvrdia, že poradcovia nie sú dostatočne vzdelaní a kompetentní radiť ľuďom v oblasti výživy a poradcovia zasa vyhlasujú, že lekári sa výžive nerozumejú, tiež im ide iba o zisk a na poradcov útočia, lebo im závidia. Rozhodla som sa preto napísať svoj pohľad na súčasnú úroveň výživového poradenstva a pokúsila som sa ozrejmiť  dôvody, prečo (konkrétne mne) ležia mnohí výživoví poradcovia v zuboch. Ak ste dnes na tomto blogu prvýkrát a nepoznáte ma: Som zdravotníčka, mám 5-ročné vysokoškolské vzdelanie v oblasti výživy a výžive sa venujem aj naďalej v praxi. 

AKO VNÍMAM KLASICKÝ PROTOTYP ABSOLVENTA VÝŽIVOVÉHO RÝCHLOKURZU

Certifikovaní výživoví poradcovia sú v prvom rade biznismeni, a tí, ktorí vedia, čo je dobré pre ich obchod, sa naučia vystupovať a prezentovať svoje myšlienky ako hotoví profíci. Vyžaruje z nich pozitívna energia a pokora, čiže sú presný opak lekárov, ktorým môže byť často srdečne jedno, ako na internete alebo v iných médiách vyznejú. Lekári sú väčšinou unavení, prepracovaní, majú plné zuby bullshitov, proti ktorým musia dookola argumentovať, nebaví ich neustále obhajovať si svoje “názory”, ktoré sú v skutočnosti vedecky podložené fakty a nie iba pouhé skúsenosti a presvedčenie.

Okrem toho, drvivá väčšina lekárov a iných vedeckých pracovníkov nemá svoje blogy, vizuálne premakané stránky alebo stránky na Facebooku s tisíckami nasledovateľov. Z časových možností (a z časti je to dané určite aj prioritami), nie sú schopní, čo sa týka komunikácie s verejnosťou, konkurovať výživovým poradcom.

Výsledok je taký, že výživový poradca – miláčik laickej verejnosti s tisíckami nasledovateľov na troch rôznych sociálnych sieťach – príde do stretu s lekárom/zdravotníkom/vedeckým pracovníkom, ktorý s určitou aroganciou zotrie všetky jeho výroky, nie veľmi vyberaným spôsobom ho označí za klamára a šarlatána a v záchvate slabej chvíľky a pracovnej vyčerpanosti sa mu vysmeje do tváre. Tomu milému, skromnému, mladému a šarmantnému výživovému poradcovi! Ach…

V tejto chvíli však dostávajú zručnosti nadobudnuté na 6-dňových výživových kurzoch ďalší skvelý priestor na využitie. Na scénu totiž prichádza:

FALOŠNÁ POKORA

Vec sa má tak, že v skutočnosti majú lekár s 30-ročnou praxou a alternatívny výživový poradca približne rovnako veľké ego. Ten druhý možno ešte väčšie, nakoľko po niekoľkých prečítaných knihách, po odžití si svojej vlastnej skúsenosti a po niekoľkých dňoch, max. týždňoch kurzov sa cíti natoľko kvalifikovaný, že bez ostychu dáva ľuďom rady a berie si za ne peniaze.

Sebavedomie takéhoto alternatívneho výživového poradcu má však väčšinou zotrvačnosť do tej doby, kým ho lekár alebo iný odborník v diskusii nerozstrieľa na framforce. Sme toho denne svedkami v televízii, na výživárskych konferenciách, ale aj v komentároch na internete. V ideálnej situácii by diskusiu “vyhral” ten, komu sa podarí dodať najviac faktov a zároveň vyvrátiť najviac neprávd až blbostí. V tej chvíli ale dočasne uzemnený a umlčaný výživový poradca spúšťa svoje tromfy – Charizmu a Šarm – na maximum, nasadzuje ‘úsmev č. 32 – nútený ale milý’ a s pokorou mnícha z Červeného kláštora prehlási, že on sa predsa necíti ako odborník, on len pomáha ľudí motivovať a ukazuje im cestu, on nikoho nenúti, aby sa riadili jeho odporúčaniami a čo je najdôležitejšie….on nie je zodpovedný za nikoho a za nič. Koniec, finito, ruky preč a nikto na mňa nič nemá. To je život, čo?

PREČO SA HÁDAME? PREČO SI NEDÁME POKOJ?

Skúste na chvíľu vypustiť z hlavy myšlienku, že všetci, čo vystupujeme proti alternatívnym výživovým poradcom, tak robíme zo závisti. Skúste iba zvážiť možnosť, že to robíme preto, pretože sme naozaj presvedčení, že ich konanie nie je správne (a keď k tomu dôjde, tak sme schopní to aj dokázať). Možno vás nepresvedčíme, že nám záleží konkrétne na vašom zdraví a vašich peniazoch (aj keď, čuduj sa svete, záleží), ale k tomuto odboju máme aj iné dôvody.

Títo výživoví poradcovia totiž svojimi článkami, prehláseniami, komentármi pomáhajú systematicky rozširovať nedôveru voči lekárom a medicíne. A to je podľa mňa veľmi nebezpečná vec. Teraz tu nejde o to, že nepripúšťam možnosť, že existujú lepší aj horší lekári. Práve naopak – určite tomu tak je. Aj v radoch lekárov a iných zdravotníkov sa nájdu nedôslední ľudia s inými prioritami, než je zdravie pacienta. Dokonca som presvedčená, že lekári majú primárne veľmi slabé vzdelanie v oblasti výživy ako takej (čo vám dokonca aj oni sami často priznajú) a záleží individuálne na každom jednom z nich, ako sa v rámci nej samostatne dovzdeláva. Lekári (a takisto aj nutriční terapeuti) však majú také znalosti o fungovaní a stavbe ľudského tela, ktorým alternatívni výživoví poradcovia zatiaľ nie sú schopní konkurovať. Práve odtiaľto pochádza to naše sebavedomie a arogancia.

Každý z nás má právo ukázať prstom na lekára, ktorý nám nejakým spôsobom poškodil, ktorý sa nám málo venoval, odbil nás niekoľkými vetami a poslal domov s desiatimi rôznymi tabletkami. Je však veľmi nerozvážne a nezodpovedné šíriť medzi ľuďmi názory, že moderná medicína nám nie je schopná pomôcť, že všetci lekári sú skorumpovaní a nezáleží im na našom zdraví, že väčšina zdravotníkov nevie, čo robí, že pri objavení sa zdravotných problémov je lepšie vyhľadať kohokoľvek iného, než lekára-špecialistu. Tu nehrozí len taká maličkosť, že sa na nás namiesto lekára obohatí práve tento “odborník” na výživu, tu hrozia seriózne problémy, ako znemožnenie včasnej diagnózy ochorenia (nielen vás, ale aj členov vašej domácnosti, vrátane detí), nesprávna diagnóza, rozšírenie chorôb v populácii, ktoré sú momentálne pod kontrolou (pri šírení poplašných správ o očkovaní) a pod.

SÚ VŠETCI VÝŽIVOVÍ PORADCOVIA ROVNAKÍ?

Teoreticky som toho názoru, že aj certifikovaní výživoví poradcovia (bez zdravotníckeho vzdelania), rovnako ako lekári, môžu byť lepší a horší. Aj keď som pre potreby tohto článku takto nemilo všetkých hodila do jedného vreca, bolo by odo mňa nefér tvrdiť, že sú všetci, akoby ich jedna mater mala. Aj keď…no.

Každopádne, tí lepší si podľa mňa zaslúžia priestor na realizáciu bez toho, aby na nich niekto neustále útočil a analyzoval každé ich slovo a vetu. Niektorí z nich sú fakt šikovní, sčítaní, neustále sa vzdelávajú a učia. Najúspešnejší z nich sú navyše hotoví marketingoví géniovia, čo je jedna z tých zručností, o ktorej na rovinu priznám, že im ju závidím. Ibaže situácia je taká aká je a veci sa momentálne majú tak, že na získanie certifikátu výživového poradcu je potrebný len malý zlomok vedomostí, ktoré sú potrebné na absolvovanie štúdia Všeobecného lekárstva alebo Nutričného terapeuta a Nutričného špecialistu. Verte mi, prešla som si aj 5-ročným štúdiom aj rýchlokurzom a som jedna z mála tých, čo to môžu objektívne porovnať. Druhý problém je ten, že certifikovaní výživoví poradcovia nemajú presne zadefinované a vymedzené svoje kompetencie. Preto je u mnohých z nich extrémne bežné, že v jednu chvíľu nevinne motivujú a nakopávajú ľudí k zmene životného štýlu (čo je super) a v zápätí už radia prírodnú liečbu na zápchu bez predchádzajúceho vyšetrenia lekárom, pričom nám šepkajú do uška slová ako farmafirma a rakovinová lobby. Neviem, či som sa vôbec stretla s certifikovaným poradcom, ktorý by aspoň sám sebe vytýčil hranice a tie neprekročil. Vždy je to o tom, že lajky na Facebooku a pozitívne komentáre nám pomaly ale isto zdvíhajú sebavedomie a človek sa ani nenazdá a už lieči rakovinu.

A NA ZÁVER

Nejdem si fandiť, že po prečítaní tohto článku odrazu pochopíte, prečo sa tak veľmi snažíme ukazovať prstom na pofidérnych výživových poradcov. Ľuďom sa tieto internetové hádky môžu javiť skôr ako také žabo-myšie vojny bez pointy. Pre mňa aj pre mojich bývalých spolužiakov a kolegov to však pointu. Bojujeme o určité postavenie, ktoré sme si najprv vydreli štúdiom a ktoré si upevňujeme praxou a ďalším vzdelávaním sa. Predpovedám, že tlak na výživových poradcov sa bude len a len stupňovať a tak trochu dúfam, že nebude prichádzať len z našej strany ale aj zo strany verejnosti. Lebo vy máte právo dostať za vaše peniaze odborné rady a ja si zasa neviem predstaviť, čo by som robila a kde by som skončila, keby som si zrazu povedala, že to všetko aj tak nemá žiaden zmysel…

Reklamy

15 thoughts on “Výživový poradca vs. lekár vs. nutričný terapeut

  1. Jsem v prváku právě na nutričním terapeutovi v Brně a tohle je jedna z věcí, která mě odrazuje od toho pokračovat ve studiu. Vadí mi že lidi nevidí rozdíl mezi nutričním terapeutem a poradcem co má jen kurz a bojím se, jestli bych si vůbec našla za těch pět let práci. Na druhou stranu si říkám, že situace za pár let může být zase o něco jiná, protože i v novinách jsem už četla článek, který popisoval že výživový poradce nemá nic vystudovaného a proto nemůže radit stejně jako zdravotníci. Takže já tento článek chápu a doufám, že se tato situace do budoucna zlepší :)

    • ahoj :) prvý ročník na nutr. terapeutovi je rok, kedy sme takmer všetci prekonali existenčnú krízu :D Ťažké štúdium, veľa učenia a blbé vyhliadky do budúcna… Ale ber to pozitívne, tam u vás už pojem nutričný terapeut začínajú rozoznávať a neboj, bude to už len lepšie. Ja som optimistka, a to si razím kariéru na východnom Slovensku :D Každopádne, vďaka za komentár a držím palce!

  2. úplne sa stotožňujem s tvojím názorom na situáciu!
    študujem 1.rok nutrič.terapiu na 1.lf UK v Prahe…a takisto sledujem všetky tie žabomyšie vojny medzi lekármi/poradcami..
    Takisto si myslím že situácia ohľadom nášho “uznania spoločnosťou” sa postupne zlepšuje..ale chce to čas ešte min. 3-4 ročky..:)
    BTW..už nejakú dobu čítam tvoj blog…máš to tu fajn :)

  3. súhlasím…mňa osobne dosť prekvapilo, keď som zistila, že na Slovensku vlastne výživový poradca ani nepotrebuje žiadne vzdelanie…je to dosť riskantné, nechať si poradiť v tak dôležitej oblasti ako je strava od niekoho, kto má možno prečítaných pár článkov na internete (ktoré, podotýkam, nemusia byť ani založené na pravde) a považuje sa za odborníka na výživu

    v budúcnosti by som sa aj ja chcela venovať výživovému poradenstvu, ale profesionálne, bez nejakých smiešnych kurzov…neviem však, či sú aj u nás v SR nejaké školy/odbory, s ktorými by sa to dalo zrealizovať…chystám sa aj na trénerstvo, no obávam sa, že v obsahu štúdia bude téma výživy iba v zanedbateľnej miere…nevedela by si mi poradiť, aký odbor si vybrať mimo ČR?

    • Ahoj, tak ako napisala Zuzka, na SK zatial nic podobne nie je. ak by si si ale uz musela vybrat, radim ti urobit si kvalitne zdravotnicke vzdelanie a vyzivu si casom dostudovat… Mat dobre zaklady je podla mna najdolezitejsie, zeleny jacmen si v pohode vyguglis :)

  4. Iva, skúšala som hľadať aj na Slovensku…ale nič viac ako potravinárske technológie v BA nenájdeš zatiaľ…
    musíš hľadať mimo SR :)

  5. Zdravím.
    Len pre doplnenie info. Viem, že ste sa tu bavili skôr o vysokých školách ale na Slovensku sa dá študovať na niektorých stredných zdravotných školách odbor Asistent výživy – bývalé diétne sestry. Myslím si, že pre toho kto sa chce venovať výžive, je to celkom dobrý štart v 15tich vybrať si to a potom doplniť vzdelanie napr. v tých Čechách, keďže na Slovencku veľa možností nie je. Ja som to vyštudovala a tá škola dá dobrý základ hlavne v oblasti liečebnej výživy.

      • Ďakujem za info – popravde ma to celkom prekvapilo, lebo mne, ako absolventke 2.stupňa VŠ ponúkali, že sa na Slovensku môžem zaregistrovať ako zdravotnícky pracovník v odbore Asistent výživy.Tak je trochu zvláštne, že absolvent strednej aj vysokej školy si môže nárokovať na ten istý “titul”, že tu vlastne nemáme nič viac – teda zároveň ani vy nemáte možnosť rozšíriť si na Slovensku výživárske vzdelanie v rámci vysokoškolského vzdelania.

  6. No bohužiaľ, existuje bc.odbor Liečebná výživa, ale pár rokov ho už neotvorili, lebo je len pre absolventov s niekoľkoročnou praxou, a takým sa to už študovať nechce, takže preto neotvárajú. Potom sa dá ešte v Nitre študovať výživa ľudí – ale to nie na zdravotníckej univerzite, ale potravinárske zameranie – čiže v podstate hygiena v oblasti potravinárstva, kvalita potravín a pod. nemá to nič so zdravotníckym vzdelaním, minimálne bakalár nie, lebo ten absolvovala jedna moja spolužiačka zo strednej.

  7. No a to s zaregistrovaním sa ako Asistent výživy prekvapilo mňa. Vám neuznali titul z Česka na Slovensku či ako?

    • Uznať by asi uznali, len sú to papierovačky a dosť vysoké poplatky a vlastne výsledok je taký, že ma zaregistrujú ako Asistenta výživy. Tým nechcem povedať, že je to niečo podradné, to vôbec, ale akoby v praxi mi to neprináša nič, pretože moje vzdelanie je vyššie. Dá sa to využiť, ak by som chcela ísť pracovať do štátneho sektoru – do zdravotníctva. Tam by som už potrebovala mať uznané vzdelanie.
      Ale len tak medzi nami (a všetkými, čo to čítajú :D) – podľa mňa je blbosť platiť veľké peniaze za to, aby som mala potvrdené niečo, čo už mám dávno potvrdené platným diplomom a čo som si odmakala intenzívnymi 5-ročným štúdiom…

  8. No samozrejme že to nemá logiku, keď AV je vzdelanie strednej školy a Nutričný terapeut je vysoká škola. To ja som pokračovala študovať ošetrovateľstvo na vysokú školu, tak to akoby registrovali do rovnakého odboru odbor zdravotnícky asistent zo zdravotnej školy a mgr. z ošetrovateľstva. Veď zdravotná sestra ako zdravotná sestra nie? Inak nevedeli by ste mi poradiť nejaké dobré zahraničné relevantné zdroje na samoštúdium v oblasti výživy?Nejaké výskumy, novinky a pod. Ďakujem :)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s