Rajo FIT tvaroh – Prirodzene vysoký obsah bielkovín, neprirodzene vysoký obsah cukrov

Asi tak 2-3 mesiace dozadu mi moji klienti začali do poradne hromadne nosiť a ukazovať obaly od Rajo novinky FIT tvaroh s tým, či je to dobré, či to teda akože môžu jesť, keď je to FIT a ešte k tomu tvaroh a keď tam píše, že to má veľa bielkovín atď…

Musím sa priznať, že síce je nutričné poradenstvo moja práca, nemám automaticky prehľad o všetkých nových, akože zdravých potravinách a vždy mi trochu trvá, kým novinky na trhu zaregistrujem. Niekedy mi to trvá až tak dlho, že už sa daná potravina pomaly ani nemôže označovať ako novinka :D Ale ako sa vraví, nevadíííí, nemôžeme byť predsa dokonalí vždy vo všetkom, hejže?

No ale aby som prešla späť k FIT tvarohu, tento sa tak dlho pohyboval mimo môj radar hlavne preto, lebo vôbec nejem a nekupujem ochutené jogurty, medzi ktorými ho môžete nájsť. Teda už len fakt, že FIT tvaroh je umiestnený v regále vedľa ovocných jogurtov by vám tak trochu mohol našepkať, že to zas až taká výhra nebude, ale uznávam, to FIT v názve je trochu mätúce. Poďme teda spolu rozlúštiť skutočné tajomstvá a temné zákutia jeho zloženia.

VEDA NIE JE NUDA #2: Vedecká štúdia vs. vlastná skúsenosť

Kedysi, keď veda ešte nebola tak vpredu a nemala také možnosti aké má dnes, tak sa ľudia zvykli opierať hlavne o svoje vlastné skúsenosti. Do dnes je to niečo, čo hrá dôležitú úlohu v našom rozhodovaní. Niekedy až príliš dôležitú… Tento článok popisuje tie najzásadnejšie rozdiely medzi osobnou skúsenosťou a vedeckou štúdiou a vysvetľuje, prečo odborná verejnosť kladie taký veľký dôraz na výsledky výskumov a dookola sa nimi oháňa. Existuje však aj niečo, čo majú štúdie aj skúsenosti spoločné – nie je na nich 100% spoľahnutie :) Ale na čo vlastne je?

“A čo si myslíte, že tie vaše štúdie sú neomylné?!”

Keby som chcela spočítať, koľkokrát som počula alebo čítala niečo podobné v internetových diskusiách, tak by mi prsty na rukách určite nevystačili. Jasné, že štúdie nie sú neomylné. Dokonca majú všetky tie omyly a skreslenia, ktoré sa pri uskutočňovaní štúdie môžu vyskytnúť, aj svoje vlastné kategórie a názvy a vedci s nimi vždy rátajú a snažia sa ich odhaliť.

Musia napríklad rátať s tým, že sa ich štúdie zúčastní len určitý typ spolupracujúcich ľudí s odlišnými vlastnosťami, než tí nespolupracujúci, pričom nespolupracujúci ľudia môžu byť všeobecne viac ignorantskí aj ku svojmu zdraviu (tzv. selektívne skreslenie).  Musia si pripustiť aj to, že matky chorých detí si počas štúdie veľakrát skôr spomenú na históriu ich príznakov než matky zdravých detí, ktoré tomu nikdy nevenovali toľkú pozornosť (tzv. recall bias). U štúdií uskutočňovaných na hospitalizovaných pacientoch zasa môže dôjsť k určitému skresleniu v dôsledku pôsobenia faktorov, ktoré týchto ľudí dostali do nemocnice na prvom mieste (tzv. Berksonov paradox) a pod. 

Ale aj v našich vlastných úsudkoch funguje množstvo skreslení, pričom, keďže sa jedná o subjektívny pohľad, je väčšia šanca, že tieto skreslenia nastanú a zároveň aj väčšia šanca, že ich prehliadneme.

O informačnom skreslení hovoríme vtedy, ak veríme, že čím viac zdrojov a informácií máme ako podklad k našim zisteniam, tým sú presnejšie a pravdivejšie. Konfirmačné skreslenie je, keď nevedomky uprednostňujeme tie informácie a interpretácie, ktoré podporujú náš vlastný názor. A tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej…

Tak ako náš vlastný názor, tak ani výsledky štúdií nie sú automaticky do kameňa vytesaný fakt, ale to ani nikto rozumný nikdy netvrdil. Na druhej strane sú tu však ľudia, ktorí kladú svoju osobnú skúsenosť nad všetky štúdie a vedecké poznatky. A to nie je OK. Internet a sociálne siete sú plné tých, ktorí sa bijú za svoju pravdu a presviedčajú ostatných len na základe toho, že na nich daný postup fungoval. Je to najčastejší argument v internetových konverzáciách, ale čo je horšie, je to aj najsilnejšia zbraň mnohých samozvaných výživových “odborníkov”. Ale len preto, lebo vy túto zbraň necháte v rukách:)

Takže je najvyšší čas vysvetliť si, prečo je obrovský rozdiel medzi štúdiou, pod ktorou je podpísaných šesť autorov a medzi osobnou skúsenosťou šiestich ľudí.

Mýty vo výžive: Sacharidy

Sledujete stránku Najväčší odpad zo sveta fitness? Je to taká dosť ostrá a radikálna kritika niektorých výživových poradcov, ktorí svojim klientom za nemalé peniaze poskytujú nesprávne informácie, na hlavu postavené jedálničky a často doslova šialené rady. NOZSF niekedy zájde až tak ďaleko, že surovo zverejní jedálničky, ktoré títo poradcovia predávajú :D Nuž…za normálnych okolností by ma to určite pohoršovalo, ale niekedy mám problém s takýmito šarlatánmi súcitiť.

Ale nie to som chcela. Len som si pri pohľade na tieto jedálničky spomenula, ako má veľa ľudí presne kvôli takýmto “odborníkom” strašné mindráky zo stravy. V podstate už ani nevedia, čo majú jesť, lebo pani Fitneska im povedala, že môžu iba nízkotučný tvaroh, kuracinu a nízkokalorickú zeleninu. Áno, dobre ste to prečítali, niektorí ľudia rozdeľujú zeleninu na nízkokalorickú a vysokokalorickú, tú druhú samozrejme nemôžete, keď chcete schudnúť, šak logika, nie? Bože…

Všeobecne najviac bludov by sme však jednoznačne našli medzi informáciami o konzumácii sacharidov. A ja vám v dnešnom článku popíšem 3 najčastejšie, s ktorými sa denno-denne stretávam.