Konferencia DIALOGEM KE ZDRAVÍ II: Report

Druhá konferencia Dialogem ke zdraví je za nami, ruka mi takmer odpadla od zapisovania, ale verím, že mám pre vás dostatok zaujímavého materiálu na čítanie. Musím povedať, že tentokrát sa rozhovory na horúce nutričné témy niesli v trochu odlišnej atmosfére, názory neboli vždy celkom protichodné, prednášajúcí k sebe boli…zhovievavejší? Neviem, či je to ten správny výraz, ale ak niekto čakal adrenalínový zážitok v podobe dvoch zápasníkov v aréne, tak z konferencie odišiel naprázdno.

Tento zmierlivý postoj účastníkov k jednotlivým problematikám oproti minulému roku akoby pozdvihol úroveň celej udalosti, avšak informácie, ktoré sme sa dozvedeli, boli podľa môjho názoru niekedy príliš všeobecné, neurčité, akoby sa prednášajúci báli názorovo vyhradiť a vystaviť sa tak prípadnej kritike. Ale bližšie o tom už konkrétne v jednotlivých kapitolách. Prajem príjemné čítanie :)

DKZ

ÚVODNÉ SLOVO PhDr. Ivy Málkovej

Pani doktorka sa tentokrát opäť zhostila témy bez oponenta, s jej slovami sa však nedalo inak, než súhlasiť. Kedykoľvek ju počúvam naživo alebo sledujem v TV (naposledy v Máte slovo s M. Jílkovou), tak mám strašné nutkanie celý čas horlivo prikyvovať a na záver zarapkať rapkáčom ako na hokeji. Tentokrát hovorila o tom, aké dôležité je zakomponovať do redukčného procesu aj psychologické prístupy, že výživový poradca (a samozrejme aj nutričný terapeut) musí mať okrem teoretických a praktických skúseností aj určité psychoterapeutické zručnosti, ale mnohí túto oblasť zanedbávajú. Čiastočne určite aj preto, pretože neponúka toľko možností predaja rôznych piluliek a nápojov, ako samotné nutričné poradenstvo. No proste je s tým veľa roboty a človeka pritom nemôžete odbiť šťavičkou za 70 euro. Nie príliš atraktívna záležitosť…

Páčilo sa mi tiež, že vypichla jednu krutú pravdu, s ktorou sa aj ja sama stretávam vo svojej praxi: Ľudia veľakrát akosi nemajú motiváciu dodržiavať dobré rady, ktoré im poskytne nutričný terapeut, ale ochota spolupracovať odrazu zázračne stúpa, ak im k tomu dá výživový poradca nejaké to “magično” v podobe drahého výrobku za desiatky euro.

Veru, je ťažké pýtať si peniaze “iba” za vaše vedomosti a nepodložiť ich žiadnym hmatateľným výrobkom, ale verím, že ľudia sa časom naučia rozpoznať hodnotu rád od odborníkov.

TÉMA č.1: ASPARTAM

Diskutujúci:

Prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc. – profesorka fyziológie, autorka kníh Doba jedová, Stop Cukrovke a mnohých ďalších

Prof. Ing. Jana Dostálová, CSc. – profesorka Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe so špecializáciou na technológiu mlieka a tukov

MUDr, Petr Hlavatý, Ph.D. – pracovník Centra pre diagnostiku a liečbu obezity v Endokrinologickom ústave v Prahe a člen Českej obezitologickej spoločnosti

IMG_20160424_104438

Profesorka Strunecká prišla na diskusiu o aspartame, ako inak, po zuby vyzbrojená faktami a štúdiami. Kto sleduje jej prácu, tak už určite tuší, že bola zástankyňou negatívneho pohľadu na toto umelé sladidlo, bežne využívané napríklad v tzv. “light” výrobkoch. Podľa nej majú umelé sladidlá vplyv na vznik obezity a diabetu 2. typu a to pôsobením nasledujúcich mechanizmov:

  • Stimulujú chuť na sladké
  • Zvyšujú pocit hladu (skrz produkciu hormónu ghrelinu)
  • Znižujú citlivosť na leptín
  • Indukujú vyliatie inzulínu a môžu tak spôsobiť hypoglykémiu
  • Prispievajú k nárastu hmotnosti

Svoje vyhlásenia sa snažila podporiť skutočnými štúdiami, čo bola osviežujúca zmena oproti minulej konferencii a prednášajúcim typu Martin Vlk alebo inžinierka Burdychová. Za veľký problém považuje metabolickú premenu aspartamu na metanol a následne na formaldehyd (karcinogén) a kys. mravčiu a taktiež jeho metabolizovanie na látku s čarovným názvom diketopiperazin – tiež karcinogén a čosi, čo je schopné napadať nervové bunky a prispievať k incidencii Alzhaimerovej choroby. V tejto chvíli mi už prišiel tón prednášky trochu ako bububu, a to hrozne nemám rada, nech už je pravda kdekoľvek. Profesorka Strunecká jednoducho rada píše súhrny všetkého, čoho by sme sa v našom živote mali báť, od “škodlivých látok” v potravinách a nápojoch až po očkovanie. Jej názor na aspartam však určite stojí za vypočutie hlavne tými z nás, ktorí s obľubou konzumujú light výrobky s nádejou, že schudnú. Inak osobne si myslím, že u nás na Slovensku a v Čechách nie ja ani tak problém s konzumáciou light výrobkov (ako napr. v USA), ako práve iracionálny strach zo všetkého okolo nás a časté hromadné paniky zo šírenia poplašných správ.

Preto musím povedať, že sa mi o niečo viac páčil postoj profesorky Dostálovej, ktorá tentokrát naozaj nemala ľahkú úlohu. Oficiálne totiž prišla zastávať pozitívny pohľad na aspartam a tým pádom akoby nepriamo vravela, že aspartam je výborná vec a nemusíme sa ho vôbec báť konzumovať. Skôr mi však pripadalo, že prof. Dostálová prišla zastávať názor, že by sme nemali zbytočne panikáriť a chrániť sa pred akýmisi konkrétnymi potravinovými strašiakmi bez toho, aby sme sa na to pozreli z viacerých uhlov. Ale to je možno iba môj dojem…

Z jej prednášky by som vyzdvihla, že aj u aspartamu sa stanovuje ADI (Acceptable Daily Intake – Akceptovateľný denný príjem), ktorý je niekoľkonásobne nižší, než dávka, pri ktorej sa EŠTE NEPOZOROVALI žiadne negatívne účinky (NOAEL). Množstvo aspartamu, ktoré prijímame z potravín, je navyše hlboko pod ADI. Aby sme prekročili stanovený limit, museli by sme skonzumovať 5,3 litra Coca Coly light, 3,2 kg DIA džemu alebo 415 žuvačiek “bez cukru”. Denne.

Profesorka Dostálová sa na moje potešenie vyjadrila aj k steviol-glykozidom (stévii). Upozornila, že tieto látky boli dlho nepovolené z dôvodu možných hormonálnych účinkov, zelenú dostali až v roku 2011. Tieto sladidlá sú podľa nej príliš glorifikované a nie je si istá, či sú “o toľko lepšie, než aspartam“.

Na záver ešte zmienim niekoľko postrehov “neutrálneho prednášajúceho” na tému aspartam, doktora Hlavatého. Poznamenal, že aspartam môže byť problém u pacientov s fenylketonúriou (tvorí sa fenylalanín, ktorý fenylketonurici nie sú schopní ďalej metabolizovať, hromadí sa a spôsobuje seriózne problémy). Tiež zdôraznil, že onen strašiak metanol je bežne prítomný aj v ovocí a zelenine a tvorí sa aj endogénne v našom tele, ale náš organizmus je schopný ho za normálnych podmienok v pohode odbúravať a vylúčiť. Čiže jedna vec je teória – čo všetko sa z aspartamu v tele vytvorí a aké je to papierovo nebezpečné (v tom dal prof. Struneckej vo veľkej miere za pravdu) a druhá vec je to, ako sa s týmito látkami naše telo vysporiada a aký to má skutočný dopad na naše zdravie.

A čo konzumácia light výrobkov a redukcia hmotnosti? Momentálne nie je dostatok dôkazov o tom, že by sa náhradné sladidlá uplatňovali v prevencii obezity, DM2 či metabolického syndrómu. Naopak, veľa štúdií poukazuje na to, že pravidelní konzumenti náhradných sladidiel na tom nie sú o nič lepšie, než konzumenti cukru. No a ak náhradné sladidlá prispievajú k nárastu hmotnosti, určite nie sú jedinou príčinou.

Z pokojnej diskusie následne vzišla záverečná myšlienka (z úst doktorky Málkovej), že v terapii obezity by sa mali robiť malé, postupné zmeny, pri ktorých si síce môžeme dočasne dopomáhať umelými sladidlami (aby sme znížili energetický príjem), ale samozrejme sú pri tom nutné komplexné zmeny stravovacích návykov. *rapkanie rapkáčom*

TÉMA č.2: PALMOVÝ OLEJ

Diskutujúci:

Doc. Ing. Jiří Brát, CSc. – absolvent Vysokej školy chemicko-technologickej v odbore technológie tukov a poradca v odbore technológia výroby potravín, systémov akosti a výživy

Mgr. Jiří Jakl – predseda spolku Zvonečník, z.s., so záštitou nad projektom “Potraviny nie sú odpad!” a expert Úradu vlády pre životné prostredie

IMG_20160424_113658

Uznávam, že je naozaj veľmi ťažké uspokojujúco a ešte aj v danom časovom limite pokryť tak komplexnú a kontroverznú tému, akou v poslednej dobe palmový olej nepochybne je. Účastníci konferencie boli na prednášku naozaj nažhavení, nažhavený vyzeral byť aj Mgr. Jakl, ktorý sršal energiou a vyzeral, akoby sa chystal do bitky za záchranu pralesov. Vietor z plachiet mu tak trochu (dosť) zobral výborne pripravený Brát, ktorý vyvrátil Jaklove argumenty ešte skôr, než ich on sám stihol prezentovať. Docent Brát poňal svoju prednášku v štýle vyvracania mýtov o palmovom oleji – teda presne tých mýtov, ktoré následne zahlcovali Jaklovú prezentáciu. Ups…

Pokiaľ vás zaujíma trochu obšírnejší pohľad na problematiku palmového oleja, odporúčam si prečítať tento článok vyštudovanej nutričnej terapeutky. Ďalej zmienim už len zaujímavé postrehy z obidvoch prednášok, ktoré si našli cestu do mojich zápiskov. 

  • Hoci sa palmový tuk v súčasnosti mnohými označuje ako “skrytý zabijak”, z hľadiska zloženia a vplyvu na zdravie nie je rozhodne najhorší. V tabuľke, ktorú nám ukazoval doc. Brát a ktorá porovnávala indexy aterogenity a trombogenity, sa palmový tuk umiestnil lepšie, než momentálne tak populárny kokosový či mliečny tuk.
  • Panika z toho, že spotreba palmového tuku sa v ČR rapídne zvýšila nie je podľa Bráta opodstatnená. Priemerná denná spotreba palmového oleja v ČR je asi 4g, čo je v porovnaní napr. s Francúzmi (3-3,4g) len o trochu vyššie. Tabuľkový nárast spotreby mohol byť skreslený aj v dôsledku toho, že podľa novej legislatívy sa na obaloch musí v zložení presne špecifikovať, o aký tuk sa jedná, nie len že ide o “rastlinný tuk”.
  • Nárast v používaní je aj kvôli využívaniu palmového oleja v biopalivách, kozmetike a ďalších priemyselných odvetviach.
  • To, že palmový tuk je “lacná náhrada” kvalitných tukov je podľa Bráta tiež mýtus. Žiadne oleje podľa neho nie sú lacné a ich cena sa odvíja napr. aj od úrody.
  • Ďalším údajným mýtom je vysoká ekologická záťaž pri produkcii palmového oleja. Ten však podľa doloženého grafu patrí skôr medzi ekologicky najmenej zaťažujúce. Problémom produkcie palmového oleja je vypaľovanie, odlesňovanie pralesov – na ktorom sa palmový olej podieľa (len? až?) z 25%.
  • Doc. Brát ako najvhodnejšie alternatívy na vyprážanie odporúča špeciálne odrody slnečnicového alebo repkového oleja s vysokým obsahom mononenasýtených mastných kyselín (MUFA)
  • Zároveň však poznamenal, že z technologického hľadiska v potravinárskom priemysle nie sú vhodnejšie náhrady za palmový tuk, ani čo sa týka ich vplyvu na zdravie, ani z čo sa týka ekologického vplyvu.

Nakoľko zatiaľ sama nemám celkom vyhranený názor na palmový tuk, nepohrdla by som kvalitnou, možno aj trochu vyhrotenou diskusiou, s dvoma konkurujúcimi si názormi. Mgr. Jakl však bohužiaľ nebol celkom rovnocenným diskutérom. Minimálne mu niekto mohol povedať, že ak sa vás oponent opýta, či môžete k svojim tvrdeniam doložiť aj konkrétne dáta, tak odpovede “Já to sleduji už od útlého dětství” a “Koukal jsem se na nějaké grafy” nie sú úplne najvhodnejšie. Jednoducho nedokázal až tak dobre reprezentovať skupinu ľudí s negatívnym názorom na palmový tuk a nepriniesol do diskusie tú potrebnú dávku konštruktívnej oponentúry, ktorá by nás donútila sa viac zamyslieť. 

TÉMA č.3: PIVO

Diskutujúci:

Ing. Jaromír Fiala, Ph.D. – odborný asistent Českého zväzu pivovarov a sladovní a tajomník Združenia pre podporu Českého piva

IMG_20160424_133533

Oddychová a zábavná prednáška Ing. Fialu slúžila ako poobedňajšia siesta a pauza medzi vážnejšími témami. Napriek tomu sme dostali naozaj vyčerpávajúce informácie o výrobe, zložení, aj účinkoch piva na ľudský organizmus, ktoré by možno bolo fajn spracovať do osobitného článku, ak by vás teda niečo také zaujímalo :)

Z pozitívnych vlastností piva podľa Fialu ROZHODNE treba spomenúť, že je liekom na otravu metanolom, ktorý vzniká z aspartamu a neobsahuje žiaden palmový olej :) Z ďalších účinkov boli vymenované: antioxidačná aktivita, úprava pitného režimu, znižovanie rizika vzniku močových a žlčových kameňov a vzniku nádorových ochorení, spomaľovanie rozvoja aterosklerózy, znižovanie krvného tlaku, zníženie LDL a zvýšenie HDL cholesterolu, zlepšenie senzitivity na inzulín, pomocná liečba vredovej choroby a tak ďalej…

Je nutné  poznamenať, že prednášajúcemu tentokrát nemal kto oponovať…aj keď som tak trochu na pochybách, či by sa vôbec v Čechách niekto taký našiel :)

TÉMA č.4: DETOXIKÁCIA

Diskutujúci:

Pharm.Dr. Richard Pfleger – absolvent farmaceutickej fakulty UK HK a konzultant špecializovanej výživy

Mgr. Tomáš Pruša – farmaceut a nutričný terapeut, pracovník Centra pre výskum toxických látok v prostredí (PrF MU)

IMG_20160424_151145

Na túto diskusiu som bola veeeľmi zvedavá, nakoľko detox je jablkom sváru medzi mnohými výživovými poradcami a nutričnými terapeutmi. Ďalším dôvodom bolo, že som mala tú česť vypočuť si extrémne a kontroverzné názory Dr. Pflegera už na minulej konferencii, kedy prednášal na tému Lepok je smrrrť. No a navyše som mala s Tomášom Prušom v Brne na MUNI predmet Aplikovaná farmakológia a keď nás – krehké devy na magisterskom odbore – dokázalo ešte po tých piatich rokoch niečo rozplakať, tak to bola skúška s Mgr. Prušom.

Dobre, priznávam sa, tak trochu som dúfala, že pánovi Pflegerovi nebude odoprený tento nezabudnuteľný zážitok, keď vás Pruša chytá pred plnou miestnosťou ľudí za slovíčka a v podstate vám nepriamo (a niekedy aj priamo) naznačuje, že ste úplne blbá :D Nieže by som mala rada ľudské utrpenie, ale človeka to trochu zocelí. Body navyše pre Pflegera, ktorý asi niečo tušil a podľa toho sa aj zariadil. Jeho prednáška už snáď ani nemohla byť všeobecnejšia. Jeho výroky boli maximálne opatrné, slajdy obsahovali zvláštne, ťažko vysvetliteľné obrázky s malými popiskami a anglickým textom. Svoj čas využil na to, aby zdôraznil úlohu ľudského mikrobiómu, fermentácie a vlákniny v detoxikácii organizmu. Z potravín a doplnkov stravy odporúča chlorelu, cesnak, glutathion, či kalorickú reštrikciu. A kryokomoru. Lenže podľa neho, ak niečo funguje na primátoch, tak nevidí dôvod, prečo by to nemalo fungovať aj na nás. Takže asi tak… Ako sám povedal, pokúsil sa nebyť až taký šarlatán, čo do určitej miery splnil. Všetci sme však na to doplatili tým, že informačná hodnota jeho prednášky bola mierne nad nulou a nedalo sa na ňu v diskusii ani adekvátne reagovať.

Mgr. Pruša naopak začal svoju prednášku vysoko odborne, prvé slajdy spôsobili šuchot v obecenstve, ľudia vyzerali dezorientovane. Na týchto slajdoch sme si však všetci mohli prezrieť príklady SKUTOČNEJ detoxikácie od SKUTOČNÝCH toxických látok, ako sú olovo, organofosfátové pesticídy, či paracetamol. Áno, je to pomerne zložitý proces, ktorý sa nám výživoví poradcovia snažia veľmi zjednodušiť a vytvoriť dojem akéhosi prečisťovania nánosov z čriev a toxínov z pečene. Pritom sám Pruša zdôraznil, že toxíny sa v pečeni a črevách dlho nezdržiavajú a uskladňujú sa prevažne v tukovom tkanive. Podľa Prušu sú pojmy v komerčnej detoxikácii veľmi vágne a preto si ich každý môže vysvetliť po svojom. Reagoval aj na vplyv detoxikácie na mikrobióm – podľa štúdií detoxikačné postupy nemajú dlhodobý pozitívny vplyv na zmenu našej mikroflóry, ktorá sa takmer vždy po ukončení detoxu vráti do pôvodného stavu. 

V diskusii Dr. Pfleger vyjadril obavy nad tým, že “ľudia sú extrémne chorí” a je veľký dopyt po detoxe, čo ho v podstate tlačí k tomu, aby svojim klientom ponúkol nejaké riešenie.Na Prušovu faktickú poznámku, že detoxikačné produkty väčšinou nemajú overenú účinnosť reagoval, že si uvedomuje, že tie poznatky sú obmedzené, ale “niečo povedať musí”. Ozvala sa aj profesorka Strunecká, ktorá kritizovala medicínu, že neponúka detoxikačné riešenia (prečo asi, všakže). Na záver sa mi hodí odcitovať pána magistra, ktorý poznamenal, že ak budeme dbať na prevenciu, nie je dôvod detoxikovať. Amen.

TÉMA č.5: GÉNY A OBEZITA

Diskutujúci:

MUDr. Václava Kunová – členka Obezitologickej spoločnosti a Spoločnosti pre výživu

MUDr. Irena Aldhoon Hainerová , Ph.D. – pediatrička a endokrinologička 3. LF UK a členka redakčnej rady International Journal of Obesity

IMG_20160424_163215

Doktorka Kunová nám prišla porozprávať niečo o tom, ako sa v súčasnosti môžu využiť genetické testy na liečbu obezity. Skúma vplyv stravy a rôznych typov diét na expresiu génov a tieto poznatky využíva vo vlastnom podnikaní: ponúka sprostredkovanie genetického testovania a následne na základe výsledkov zostavenie individuálneho stravovacieho plánu. Asi nie je potrebné povedať, že tieto testy sú zatiaľ veľmi drahé, nakoľko sa uskutočňujú len na niektorých miestach (napr. v San Diegu). Avšak ak si prečítate skúsenosti reportérky Hospodárskych novín, ktorá služby Dr. Kunovej využila, tak zistíte, že následné výživové odporúčania sú pomerne všeobecné – napr. radí konzumovať stredomorskú stravu, zamerať sa na vytrvalostný pohyb, zvýšiť konzumáciu zeleniny, ovocia a celozrnných potravín a pod.

Prečo služba, ktorá je zameraná na testovanie našej vlastnej individuality, ponúka tak obecné riešenia? Doktorka Aldhoon Hainerová vidí problém v tom, že nutrigenomika je obrovská téma, ale výsledky sú zatiaľ veľmi nekonzistentné. Myslí si, že veda ešte v tejto oblasti nevie ponúknuť jasné a konkrétne výstupy. Spojitosti medzi stravou a genetikou sa v niektorých prípadoch potvrdzujú, v iných zasa nie.

Aj keď sa to v diskusii nespomínalo, asi každý v miestnosti si domyslel, že genetické testy vo výživovom poradenstve sú atraktívny biznis model, po ktorom podnikavci skáču skôr, než sa stihne vytvoriť príliš veľká konkurencia. To asi nemôžeme nikomu zazlievať, avšak Aldhoon Hainerová je presvedčená, že by sme sa nemali unáhliť. Doktorka Kunová oponovala, že podľa nej veda v oblasti nutrigenetiky a nutrigenomiky nie je na začiatku, ale skôr kdesi v strede, preto nevidí problém v jej komerčnom využívaní. Zaujímavosťou bolo, že obe doktorky sa genetike venujú, obe potvrdzujú jej veľkú súvislosť s obezitou, názorovo sa až tak nerozchádzali, ale skôr sa líšili v prístupe k doterajším poznatkom – jedna to berie zhurta, druhá je opatrná. Asi by sme však mohli skonštatovať, že veda sa v oblasti výživy uberá rozhodne zaujímavým smerom a možno sa nám v oblasti terapie obezity začínajú otvárať nové dvere.

ZHRNUTIE

Opäť raz klobúk dole pred celou organizáciou konferencie Dialogem ke zdraví. Nestáva sa často, aby sa takto poctivo dodržiaval časový plán a aby sa diskusie nevymkli spod kontroly. Aj tentokrát sme mali zabezpečenú pravidelnú a výbornú stravu a z konferencie sme si dokonca odniesli darček v podobe edukačných materiálov a ochutnávok zaujímavých nových výrobkov – večerného chleba od firmy Penam, nízkotučného cottage cheesu od firmy Meggle a šošovicovej múky od firmy Extrudo. 

Obsahovo…nuž ešte stále je čo zlepšovať, aj keď celkovo by som konferenciu hodnotila ako veľmi dobrú. Problémom je, že takmer každá diskusia ku každej téme končí vetami typu: “Tak čo teda máme povedať klientom, ktorí majú pocit, že sú zanesení?“, “Čo s klientmi, ktorí sa nevedia odnaučiť od sladkostí?” a “Ako teda máme riešiť narastajúcu incidenciu obezity?” Niekedy má človek po skončení prednášky chuť iba tak rozhodiť rukami a odísť preč, lebo sa práve dozvedel všetko a zároveň nič. Na druhej strane…ak by veda o výžive bola taká jednoznačná a jednoduchá, tak by sa jej mohol venovať hocikto a nepotrebovali by sme sa neustále vzdelávať a zbierať nové informácie. Takže pevne verím, že sa v hojnom počte stretneme na tej ďalšej, v poradí už tretej konferencii, ktorá sa bude venovať témam: Vegetariánstvo, Koľkokrát denne jesť, Paleodiéta a asi najlepšie: Ako si správne vybrať výživového poradcu? ;) 

Reklamy

3 thoughts on “Konferencia DIALOGEM KE ZDRAVÍ II: Report

  1. Juuuj, skoda, ze na youtube nie su zaznamy z tychto konferencii. Zaujimave temy. Po mnohych rokoch uz akosi ani nemam chut skusat “zazracne” veci. Radsej si dam poradit. A viem to aj penazne ocenit. Nie, ze by som uz nic neskusal, ale ako pises, veda o vyzive nie je jednoznacna ani jednoducha, ale… paradoxne, sa jej dnes uz venuje hocikto :( S uzasom hladim na zivotny pribeh nejedneho poradcu, ked predtym bol automechanik, uctovnik, atd. a “nejako ako isiel zivot” zistil, ze je vlastne odbornik na vyzivu. Asi by som mal dat slovo odbornik s velkym O, ale nedam :))
    A mas pravdu. Ludia potrebuju hmatatelny dokaz lepsej buducnosti. Niekedy uz aj recept v ruke lieci.
    Dnes uz si preto radsej necham poradit (tj. bez kupovania zazracnych lektvarov) a zistujem, aky prehlad ma ten clovek, co o tom vie. Zial, castokrat zistujem, ze to ma “nacitane z netu”, apod. :)
    Som rad, ze za odbornikom na vyzivu uz nemusime daleko cestovat… ze ho mame tu na vychode.

    • Ahoj George,

      ďakujem za veľmi povzbudzujúce slová, teším sa z toľkej pozitívnosti zo strany čitateľov (nielen mojich, ale aj čitateľov blogov mojich kolegov). Samozrejme ak by si niečo potreboval, môžeme dať kávu, alebo sa zastav u mňa v Prešove :)

      Inak strašne sa mi páči tvoj postreh “…a “nejako ako isiel zivot” zistil, ze je vlastne odbornik na vyzivu.” :D – Tie príbehy “odborníkov na výživu” sú práve to, čo momentálne predáva, ale zas nariekať nad tým, aké je to nefér asi nemá zmysel a ako stále vravím, musíme byť týmto ľuďom dobrou konkurenciou, musíme ponúkať ľuďom alternatívu, aby mali z čoho vyberať. A rozhodnutie je už potom na nich :)

  2. Tak Japonci asi poznajú Stéviu lepšie, keďže netrpia toľkou obezitou a napr. Coca Colu vyslovene sladia ňou.

    Palmový olej. Áno až z 25% sa podieľa na odlesňovaní, tým pádom, to značí, že úroda je hojná a je to lacný produkt.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s