Dá sa na východnom Slovensku uživiť ako nutričný terapeut?

Ako tu tak sedím a rozmýšľam nad témou nového článku, tak si vravím, že dnes dám vám aj sebe trochu vydýchnuť a pojmem to trochu uvoľnenejšie…ale o to viac od srdca :)

Moja úplne najlepšia kamarátka z detstva, ktorá minulý rok štátnicovala, mi včera oznámila, že sa jej konečne podarilo nájsť si schopnú prácu. Že spoločnosť vyzerá super (v tej, ktorej pracovala nedávno, sa zamestnanci striedali ako na bežiacom páse), že má k dispozícii zaujímavé benefity (v tej predchádzajúcej bolo benefitom, keď ju šéf poslal do potravín, aby mu kúpila slnečnicové semienka), že má možnosť kariérneho rastu (v tej predchádzajúcej bola možnosť kariérneho rastu podmienená tým, koľko narážok na svoje pohlavie si je ochotná vypočuť). Nuž, oproti tomu ju teraz naozaj čaká práca snov…ibaže v Bratislave. Jop, zasa ďalší mladý človek, ktorý to nakoniec vzdal a odchádza z Prešova. Aj keď tomu predchádzal rok obrovskej snahy nájsť si niečo schopné na východnom Slovensku…

Prečo o tom píšem? Jednak, preto, lebo mi to už dva dni nejde vytriasť von z hlavy a jednak preto, lebo druhá najčastejšia otázka od mojich klientov (hneď po “A koľko asi tak schudnem za tri mesiace?“) je: “ sa tu v Prešove vôbec uživiť tým, čo robíte?

Oznam pre moju mamičku: Toto je ilustračný obrázok. Nič ti netajím, nie som zasnúbená!
Oznam pre moju mamičku: Toto je ilustračný obrázok. Nič som ti nezabudla oznámiť.

Keď som ešte chodila na strednú, zvykla som vzhliadať k tým, ktorí sa dostali na VŠ niekam do Bratislavy alebo dokonca až za hranice Slovenska. Bol to v podstate niečo ako odznak, že si dostatočne múdry, aby si sa dostal preč z toho zapadákovského Prešova. A ten pocit tak nejako ostal až doteraz…Ľudia sa na tých, čo odchádzajú pracovať do Bratislavy, do Prahy pozerajú ako na tých šikovných, ktorí majú na to, aby nezhnili na východe. Čo je svojim spôsobom pravda, ale…dlllho mi trvalo, kým som sa na to začala pozerať aj z trochu iného uhla. A teraz sa na oplátku pýtam ja:

Si dostatočne šikovný na to, aby si to niekam dotiahol aj na východnom Slovensku?

Pravda je taká, že na každý nový otvorený biznis šikovného východniara alebo východniarky pripadnú hneď 2-3 zatvorené dvere podniku, ktorému to nevyšlo. Ale mám pocit, že to asi nebude iba tu u nás… Začať podnikať KDEKOĽVEK na Slovensku, ešte k tomu v mladom veku, bez veľkých úspor alebo bez peňazí od rodičov – v súčasnom stave je to taká polovražda, pretože ak vás nezruinuje vaša neschopnosť uchytiť sa medzi konkurenciou a zaujať potenciálnych zákazníkov, tak vás zruinujú dane a odvody, ktoré vôbec ale vôbec nehrajú do karát malým biznisom. Veľakrát sa potom dostanete do situácie, že medzi prácou vašich snov a vycestovaním na jahodovú farmu do Škótska stojí už iba zopár veľkých firiem s doplnkami stravy, ktorým sa tak nejako…nenápadne….nechtiac…možno s určitou dávkou vzdoru…zapredáte. Je to však potom ešte stále práca vašich snov?

2016-05-11 (20)

OK! Oficiálne uzatváram depresívnu časť článku a s veľkou radosťou prechádzam na tú pozitívnu. Možno mám ešte stále každý mesiac neistotu, či mi niečo zvýši po zaplatení nájmu a ďalších výdavkov a možno so sebou denno-denne vediem rozhovory na rôzne témy, počnúc tým, či mi bolo treba ten dezodorant za 9 euro…ALE! Každý jeden deň idem do práce, ktorá ma baví a v dvadsiatich ôsmich rokoch si plním svoj životný sen…takže mi to za tie menšie stresy naozaj stojí.

Viete čo? Zas aby to neznelo klišovite alebo nedajbože nafúkane, ale výživa je veda budúcnosti. Taký prieskum trhu nám denno-denne robia už zabehaní blogeri a výživoví poradcovia, ktorým sa darí možno až nad očakávania. No a potom sme tu my: prvá generácia nutričných terapeutov a špecialistov. Na Slovensku zatiaľ obrovská rarita. Na východnom Slovensku absolútny unikát. Nie sme lekári, lebo sme si počas štúdia neprešli tou pravou medickou očistou, na ktorej koniec došiel len zlomok študentov. Ale prešli sme si náročným štúdiom, ktoré nás možno trochu deformovalo: Máme obrovské množstvo vedomostí, ale nie sme celkom pripravení na ten svet vonku. Svet, v ktorom musíte ľuďom jemne a nepovýšenecky vysvetľovať, prečo zo zelenej kávy neschudnú a prečo ich zelené smoothie nezbaví nánosov. Nemôžete jednoducho zdvihnúť nos a vybehnúť na nich svojím diplomom, ktorý má v reálnom svete plnom megaúspešných Plichtovcov a Zlatošovcov oveľa nižšiu hodnotu.

Myslím si, že človek s mojím vzdelaním MÁ obrovskú šancu uplatniť sa, ale je to len a len v jeho rukách. Čo je možno svojim spôsobom dobre. Po škole na vás nikto nečaká s otvorenou náručou, nikto vám nie je pripravený vytvoriť pracovné miesto, na ktorom automaticky nájdete svoje výživárske poslanie. Nie na Slovensku a už vôbec nie na východnom Slovensku. Vlastne ste doslova dotlačení k tomu aby ste zdvihli zadok a začali so sebou niečo robiť.

2016-05-11 (11)

Toto je to, čo robím ja. Otvorila som si nutričnú poradňu, na sídlisku, s nízkym nájmom. Viac než rok som sa vlastne len tak plazila z jedného mesiaca do druhého a zbierala som prax a skúsenosti. Veeeľmi ťažko sa mi lúčilo s mojou prirodzenou hanblivosťou, ešte ťažšie s lenivosťou :D Neuveriteľne mi pomáha blog, Instagram…sú to také moje spôsoby, ako sa nezabudnúť v odborných knihách a štúdiách a ostať v kontakte s okolitým svetom. Tak trochu dúfam, že pre vás je to naopak spôsob, ako prísť k zaujímavým informáciám a vlastne je to aj malé okno do môjho života – ak to niekoho zaujíma – ale mňa inak hrozne baví čítať iné blogy a pozorovať, ako si žijú ostatní :D

Zároveň, ak píšem blog, tak je automaticky jedno, či pochádzam z Prešova, Bratislavy, alebo žijem na opačnom konci zemegule. Napriek tomu sa vôbec neurazím, ak si ma podvedome zafixujete ako “Tú z Prešova” alebo “Tú východniarku“. Ak je vo mne totiž nejaká pýcha, tak je to pýcha na to, že som niečo dokázala vybudovať aj tu, ďaleko od semeniska pracovných príležitostí. Hoci niečo malé, ale moje :)

___________________________________________________________________

A keďže mne asi najviac zo všetkého pomáhajú kontakty s mojimi kolegami na Slovensku a v Čechách, tak pridávam odkazy na blogy a stránky, ktoré sledujem a od ktorých sa veľa učím. Väčšinu určite poznáte, ale budem veľmi rada, ak mi do komentárov napíšete ďalšie zaujímavé odporúčania na sledovanie.

Fakty o výžive – Nutričná terapeutka Monika má obrovskú základňu čitateľov a je jedna z najväčších propagátoriek našej profesie na internete

Health Matters – Blog študentky na Nutričnom terapeutovi v Brne s veľmi triezvym pohľadom na výživu

Ne hladu – super šikovné baby, nutričné terapeutky z Prahy s veľmi zaujímavými osobnými príbehmi. A natáčajú aj videa!

Mgr. Hanka Holišová – nutričná terapeutka a špecialistka, moja bývalá spolužiačka s ktorou sme toho veľa zažili a momentálne dokonca aj fitnesska! Okrem športovej výživy sa dlhú dobu venovala aj výžive detí s chorobou motýlích krídel (Epidermolysis bullosa)

Czech Fitness Couple – túto dvojku asi netreba predstavovať, ale rozhodne musia byť na zozname. Zuzka síce nie je nutričná terapeutka, ale je to študentka medicíny, takže máme veľmi podobné názory a pohľad na výživu. Navyše sa venuje bodyfitness, takže ak je tu niečo, v čom sa naozaj perfektne vyzná, tak je to športová výživa :) A vôbec nie je na škodu, že má veeeeľmi cute priateľa, ktorý píše strašne vtipné blogy ;)

Reklamy

5 thoughts on “Dá sa na východnom Slovensku uživiť ako nutričný terapeut?

  1. Judit, neskutečně tě obdivuju a jsem strašně moc ráda, že nám ostatním z oboru, jdeš takovým příkladem. A jsem ráda za tehle článek. Já i spolužáci jsme v poslední době dost “zašlapáváni” ze všech stran. Pořád jen slyšíme, jak se v poradenství neuchytíme (totiž velká města jsou poradnami přesycena, v malých je zase málo lidí atd. atd.), že nutriční terapeuti jsou nedocenění a že nás je potřeba akorát v nemocnici (ano, je, samozřejmě, ale taky i mimo ni!), kde ale nejsou místa a ani velké finanční ohodnocení. Přitom výživa má tolik odvětví, kam se člověk může ubírat…
    Je to škoda, protože takhle si akorát sami zavařujeme. Sice se na fakultě pořád prská na výživové poradce, ale přitom nás odrazují od vlastního poradenství…No tak jak se má situace změnit, když nutriční terapeuti zapomenou na poradenství a přenechají ho výživovým poradcům?
    Samozřejmě jsem si vědoma toho, že prosadit se je velmi těžké a že to bohužel nevyjde každému. Ale to není důvod to vůbec nezkoušet. Takže díky za to, že nám ukazuješ, že když se chce, tak to jde :) Musíme si holt to místečko mezi výživovými poradci trošku vybojovat!:D

  2. Pises uzasne. Rad si citam tvoje clanky. A tiez som rad, ze neutekas do zahranicia (alebo aspon na zapad slovenska), ale ostavas tu. Nech je viac takych ako ty, aby sme tu vytvorili lepsie podmienky. Myslim, ze mas hodnotne know-how a velmi dobre robis osvetu. Len tak dalej. Nech sa dari.

  3. Veľmi inšpiratívny blog, tlieskam! Tiež mám 28 rokov, rovnako som sa pustila do pre mňa kedysi neznámych vôd podnikania prostredníctvom živnosti, hoci v úplne inej branži (prekladateľstvo/tlmočníctvo), a tak plne chápem počiatočné starosti pri pokuse podnikať. Určite sa to dá aj na Slovensku, hoci je to možno na začiatku trochu ťažšie než hneď sa zamestnať niekde v korporácii. Budem ti veľmi držať palce, aby sa ti aj naďalej darilo robiť prácu, ktorá ťa baví a aby si možno bola aj vzorom pre okolie, že uživiť sa dá rôznymi vecami a ak neexistuje tvoj dreamjob, stále si ho môžeš vytvoriť:) Máš veľmi zaujímavý blog, práve čítam asi 5. článok, len tak ďalej! :) Pozdravujem.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s