Hrachové cestoviny od Gazdov: Kiež by všetko zdravé bolo aj dobré…

Poznáte tých blogerov, čo vedia vymýšľať fantastické recepty a ešte k tomu to výsledné jedlo dokážu tak nádherne nafotiť, že sa vám pri pohľade naň začínajú tvoriť v žalúdku tráviace enzýmy a neviete sa dočkať, kedy si varenie sami vyskúšate?

Nuž…ja nie som taký bloger.

Moja teória je taká, že ak raz budem mať kvalitný foťák, tak bude lákavo vyzerať aj napoly rozžutá ryba s kostičkami na okraji taniera, ale úprimne? Niekedy keď sa pozriem na svoje výsledné dielo, tak mám pocit, že to nezachráni ani zrkadlovka za 2000 euro.

Keď sme nedávno cestovali do Bratislavy, tak som na jednej benzínke splašila cestoviny, ktoré som už dávno chcela vyskúšať – sú vyrobené iba čisto zo strukovinovej múky, teda nielen že neobsahujú lepok, ale neobsahujú ani iné obilniny – sú preto vhodné (narozdiel od klasických bezlepkových výrobkov obsahujúcich kukuričnú múku) aj vtedy, keď vám lekár prikáže vylúčiť z jedálnička všetky obilniny.

Nutnosť vyhýbať sa obilninám v strave nemá nič moc spoločné s lepkom a celiakiou. Je to špeciálny prípad, kedy má človek alergickú reakciu na inú zložku obilnín, preto nezáleží na tom, či obsahujú lepok alebo nie. Obmedzenia sú tu, pochopiteľne, väčšie a výber potravín podstatne užší.

Baženie po fajných boloňských cestovinách teda nevyriešite kúpou bezlepkových, musíte hľadať inde. Vyskúšať strukovinové cestoviny namiesto obilných vyzerá ako super nápad, keď už pre nič iné, tak aspoň preto, že sú zdrojom väčšieho množstva bielkovín a obsahujú menej sacharidov, ako klasické cestoviny (áno, aj tie celozrnné). 

Žeby niečo, čo si môžete dať aj pri prísnejšom “fitness” režime na večeru?

Maybe….

Gazdovia, ktorí hrachové a iné strukovinové cestoviny vyrábajú a distribuujú, udržiavajú ich nutričné hodnoty tak trochu v tajnosti, ale môžeme aspoň špekulovať, že ak je ich zloženie strukovinová múka, vajce (cca 20%) a voda a obsah sacharidov napr. v takej hrachovej múke je podľa tabuliek menej než 50%, tak ich obsah v kompletnom výrobku bude ešte nižší.

Má vôbec tento vysokobielkovinový cestovinový zázrak nejaké “proti”?

Ehm…povedala by som, že do tejto kategórie patrí všetko ostatné: cena, vôňa, chuť, konzistencia… :D Ale vezmime to poporiadku.

Po otvorení peknej krabičky sa na vás vyvalí intenzívna hrachová vôňa. Teda moja mama to nazvala intenzívnou hrachovou vôňou. Ja by som to nazvala vôňa plaveckého bazénu. Nesrandujem, ja som tam proste cítila chlór a cítim ho ešte aj teraz, keď si pričuchnem k prázdnej krabici. Ale keďže tam chlór samozrejme nie je (čo by tam robil), tak to asi fakt bude tým hrachom, no :D

Samozrejme ak niečo dobre chutí, tak nech to má pre mňa za mňa aj vôňu pazuchy, ibaže v tomto prípade…poviem to takto: Klasické cestoviny sú v podstate bez chuti a chuť celého jedla závisí od toho, s čím ich pripravíte. Chuť týchto cestovín je silne hrachová a s čímkoľvek ich skombinujete, stále tam budete cítiť ten hrach. Buď tento fakt objímete celým svojim bytím, alebo sa budete najbližšie pri večeri veľmi trápiť.

A tu už je moje dojímavé fotostory o tom, ako som urobila zo zdravých cestovín kalorickú bombu…a aj tak to nepomohlo.

–> Začala som skromne týmito chutnými a strategicky zvolenými ingredienciami. Keď si všimnete, každá jedna má pomerne intenzívnu charakteristickú príchuť – verila som, že to postačí na zmiernenie chute cestovín. Och, ako som sa len mýlila.

–> Cestoviny medzitým hádžem do vriacej vody a vytvára sa úplne že psycho pena, som sa normálne lekla. Ale vravím si, Judita nepanikár, nevadí, že to vyzerá, ak keby si do vody vyliala saponát, všetko bude v poriadku.

Tu už ale cestoviny vyberám z hrnca, preplachujem a chutnám. A zisťujem, že sušené paradajky, niva a ani cibuľa stačiť nebudú. Najprv som teda urobila to, čo by urobil každý normálny človek, keď chce niečo fajne ochutiť: Rozpustila som v hrnci maslo a cestoviny som si pekne krásne omastila a následne okorenila. Už to nebolo jedlo úplne že vhodné na večerný konzum, ale nevadí.

–> Vzápätí som si ale ešte spomenula, že som si chcela pripraviť sušené paradajky na trochu chuťovo intenzívnejší spôsob, čiže som si ich pochopiteľne zmiešala s olivovým olejom a kvantami cesnaku. Mňam mňam!

Lenže takto vám poviem…keby išlo len o mňa, tak to prežijem. Ale ja som nemohla nechať nič na náhodu, keďže to bola večera aj pre môjho frajera, ktorému som sľúbila, že na ňom nebudem experimentovať. Tak som si pripravila do zálohy ešte poriadnu syrovú omáčku, že keby to fakt nebol žiaden gurmánsky zážitok, tak to zachránim čedarom. Zapamätajte si, že fajný vyzretý čedar zachráni čokoľvek.

Okrem hrachových cestovín…

–> Rada by som vám povedala, že som to zvládla ako profíčka bez tej bielej omáčky a toto je Michalov tanier. Ale nie je. Je to môj tanier a to množstvo omáčky je len ilustračné, keďže v reále som jej tam dala oveľa, OVEĽA viac. Tento recept by sa preto dal nazvať syrová omáča s omastenými cestovinami a jeho nutričná hodnota je asi tristotisíc kalórií. Ale Michalovi to chutilo! Aspoň niekomu…

Zhrnutie:

Netvrdím, že strukovinové cestoviny sú úplne blbý nápad. Ak príliš nemáte na výber a naučíte sa ich dobre dochucovať, tak sa možno stanú aj hrdým členom vašej domácnosti. Osobne si myslím, že fazuľové alebo šošovicové by mohli mať trochu neutrálnejšiu chuť, neviem, prečo som si vybrala práve hrachové. Ak ich plánujete začať papkať kvôli vášmu nízkosacharidovému režimu, tak akože do toho, všetci vieme, že sebazaprenie športovcov nepozná hraníc. Ja už asi ďalej touto cestou experimentovať nebudem, aj keď nikdy netreba hovoriť nikdy. 

Ak som vás nejakým zázrakom neodradila, tak tu je link, kde si tieto cestoviny môžete zakúpiť: http://bit.ly/22kxmsh

Inak ale myslím, že ich momentálne v pohode splašíte aj na akejkoľvek väčšej benzínke a pravdepodobne aj v niektorých špecializovaných obchodoch.

Moje hodnotenie

–> Ako hodnotím a čo jednotlivé odznaky znamenajú si môžete prečítať TU.