Vitajte na mojom blogu, volám sa Judita Páleníková a som nutričný terapeut

Dnešný článok píšem s obrovskou radosťou, pretože za posledný mesiac Zápisky nutriholičky začali bzučať aktivitou. Bohužiaľ musím povedať, že nie tou mojou :D Tá aktivita je v podobe vás – vašich zdieľaní, nasledovaní, nových odberov. Teším sa z toho a mám pocit, že vám momentálne dlhujem iný typ článku, než bolo zopár tých posledných.

Je to už dávno, čo som sa naposledy predstavovala a písala niečo o sebe. Samozrejme ono sa tak nejako predpokladá, že človek sa predstaví každému len raz, avšak pri písaní blogu a neustálom príleve nových “tvárí” to nie je také jednoduché.

Blogujem už veľmi veľmi dlho, nie vždy to však bolo o výžive. Začínala som blogom o knihách, ktorého písanie do dnes považujem za podstatne jednoduchšie. Celé to bolo o dojmoch, o názoroch a pocitoch po dočítaní tej ktorej knihy. Takmer jediná negativita, s ktorou sa stretnete, je tá, keď sa niekto vysmieva vášmu literárnemu vkusu. Fakt nič, čo by ste nerozdýchali. U blogu o výžive a celkovo o životnom štýle je to už o niečom inom. Miešajú sa tu neodborníci, ktorí blogujú pre radosť, tí, pre ktorých je blogovanie súčasťou podnikania a budovania kariéry a taktiež odborníci, ktorí berú blogovanie už iba ako doplnok svojej bohatej profesionálnej kariéry. A tak sa tu všetci mixujeme na jednom veľkom-malom internete, hádame sa, nadávame si…a ľudia nie sú o nič múdrejší v tom, čo by mali jesť.

Určite si myslím, že ak sa niekde zverejňujú a šíria veľké nepravdy o výžive, ktoré môžu poškodiť zdravie ľudí, treba na to poukazovať a nie vždy je potrebné baviť sa s dotyčným v rukavičkách. Veľmi dobrú prácu odvádzajú Lovci šarlatánov a nevravím to preto, lebo pre nich píšem. Píšem pre nich preto, lebo si to myslím. Pre mňa je to zároveň veľmi oslobodzujúce, pretože tá časť zo mňa, ktorá potrebuje hneď ukázať prstom a vyvrátiť každý blud sa môže realizovať na mieste na tom určenom a tento blog sa môže stať podstatne uvoľnenejším miestom, kde si môže prísť ktokoľvek po informácie.

Asi tá najzásadnejšia informácia, ktorú by ste o mne mali vedieť je v podstate úplne stručná:

Jem všetko.

A keď píšem všetko, nemyslím tým iba všetky potraviny, ktoré sú odobrené ako “zdravé”. Nie som vegánka ani vegetariánka, nevyznávam paleo, nekonzumujem výlučne raw potraviny a už vôbec nedržím žiadne diéty. Konzumujem lepok aj mliečne výrobky a v kuchyni používam rastlinné aj živočíšne tuky. Všetko je u mňa o správnom množstve, správnom pomere a dlhodobom užívaní. Sú dni, kedy si domov objednáme pizzu a to aj s vedomím, že to nie je “zdravé”. Nepovažujem to za svoj “cheat day”. Nepovažujem to ani za niečo, čo mi môže v budúcnosti poškodiť zdravie, pokiaľ viem, že objednávanie pizze nie je môj každodenný (ani každotýždenný) rituál. Naopak má pre mňa veľký význam, že moja strava je bohatá na zeleninu a ovocie, že doma používame veľa “dochucovadiel”, ktoré od základu pripravila moja babka, vrátane domáceho kečupu, domácich bylinkových zmesí a pod. (ja som inak čistý tragéd, čo sa varenia týka).

Keď som pred deviatimi rokmi išla študovať do Čiech za Nutričného terapeuta, jedným z dôvodov bolo aj to, že som sa chcela naučiť, ako sa môžem stravovať chutne, konzumovať všetko, čo mám rada a stále žiť zdravo a nebáť sa v budúcností takých ochorení, ktoré by som si spôsobila nesprávnou výživou. Pre mňa je totiž veľmi dôležité nemať strach z potravín – ten v nás denno denne vyvolávajú rôzne články na internete aj rôzni konkrétni ľudia.

V praxi sa stretávam s pacientmi, ktorí majú obrovský problém s výberom potravín, ale aj s tými, ktorým na výbere vôbec nezáleží. Avšak čoraz častejšie narážam na ľudí, čo sa silou mocou snažia o “zdravú stravu”, konzumujú rôzne moderné potraviny, o ktorých som ani ja v živote nepočula, ale pravda je, že dohromady jedia strašne málo. Sú častokrát vo veľkom nebezpečenstve malnutrície a ani o tom nevedia. Takže vôbec si nemyslím, že súčasná výživová osveta produkuje zdravší a uvedomelejší národ.

Tento blog veľmi dlho hľadal svoju identitu – nevedela som, či mám písať jednoduché, zábavné a poučné články zo života alebo sa mám venovať vážnym nutričným témam a sem-tam aj nejakej tej kritike. Teraz už viem, že sa nepotrebujem vyčleniť tematicky, dôležitá je forma, akou vám informácie budem podávať. A za tú formu by som sa nikdy nechcela hanbiť – či už mesiac, pol roka alebo roky dozadu. Viem, že je tu veľa iných blogov, väčších, čítanejších, zvučnejších. Ale viem aj to, že Zápisky nutriholičky sleduje množstvo mojich kolegov nutričných terapeutov a že som pre nich tak trochu vzorom: Skončila som školu, založila si vlastnú prax, začala písať blog a delím sa o svoje vedomosti so všetkými, čo o to majú záujem. A určite si sami na sebe viete predstaviť, aký je to pocit, ísť s kožou na trh a vystaviť sa potenciálnej kritike alebo aj výsmechu za svoje názory. Možno práve kvôli tejto všeobecne blbej atmosfére ešte mnohí z vás váhajú, či sa oplatí ísť výživu študovať alebo po štúdiu pokračovať v profesionálnej kariére. Preto dúfam, že pre vás tento blog bude trochu pozitívnejším a príjemnejším miestom na získavanie informácií o výžive a že vás to opäť namotivuje tým správnym smerom :)

PS: Počas tejto mojej sebareflektívnej chvíľky som si prechádzala staré články, mala som nutkanie niečo pomazať. Nakoniec som však upravila len jeden jediný článok, na ktorý som nebola veľmi hrdá a ktorý vo mne zanechával zlý pocit – je to článok o nenasýtených mastných kyselinách a útočila som v ňom na konkrétne osoby. Mená týchto osôb som z textu odstránila, rovnako tak aj svoje emotívne výlevy, ktoré v článku nemali čo robiť. Všetko ostatné ostalo na svojom mieste odteraz na Zápiskoch nutriholičky už iba hrdo, odborne a slušne.

Haha hej, toto bol blbý vtip…

 

Advertisement