Ako sa nám chudne na východe? :)

Takže…mám pre vás dve správy – jednu dobrú a jednu zlú. Teda tá dobrá je skôr pre mňa a pre všetkých dobroprajných ľudí naokolo. Od decembra sa mi rozbehla moja drobná prešovská výživová poradňa a momentálne môžem s hrdosťou prehlásiť, že ma živí niečo, čo som budovala takmer tri roky, sama s pomocou mojich najbližších a s hŕstkou úžasných ľudí, ktorí mi dali šancu. Ja viem, že vo vašich ušiach to možno neznie tak fantasticky, ale keďže ja sa poznám a viem, aká viem byť spomalená, hanblivá, lenivá a tak celkovo nedorobená, tak zároveň aj viem, aký je to obrovský zázrak. O to väčší, že som to stihla ešte pred tridsiatkou (aj keď teda eltété). Viem, že ešte nie som za vodou a že veľa biznisov končí do piatich rokov, ale už len to, že vidím, že sa to dá, je pre mňa väčšou motiváciou ako tisíc obrázkov s nápisom na Facebooku.

No dobre teda, teraz k tej zlej správe. Ako ste si všimli, moje plánované “rozbehnutie blogu” som musela trochu pozastaviť, práve kvôli množstvu práce v poradni a mimo nej. Je to pre mňa úžasné, aj keď veľmi únavné obdobie, ale chýba mi písanie a čo ma ešte viac prekvapuje, chýba aj poniektorým z vás (a nemyslím teraz iba moju mamku a Michala :D).

Takže ako tu teraz sedím s vypnutou telkou (aby ma nič nerušilo), pohárom vína v ruke a hudbou zo Spotify v ušiach, tak vám sľubujem, že sa pokúsim vymyslieť nejaký spôsob, ako na blog dostať stále viac a viac článkov. Pravdepodobne to bude znamenať, že sa tu budú objavovať aj kratšie alebo obsahovo menej náročné články, ktorých jedinou hodnotou bude môj úžasný humor. Haha. (Toto nebola ukážka úžasného humoru, nenechajte sa popliesť). Ale teraz vážne, nebojte sa, aj kratšie články budú mať svoj obsah, nedovolila by som si úplne strácať váš čas.

A akú hodnotu bude mať ten dnešný?

Keď už sme pri tejto téme, spísala som pre Vás zopár postrehov z poradne, ktoré určite stoja za povšimnutie. Berte však na vedomie, že pozorovanie určitého počtu klientov v poradni nie je v ŽIADNOM prípade rovné vedeckému výskumu a preto berte nasledujúce poznámky iba ako tému na zamyslenie (pre mňa je to možno námet na spracovanie do ďalšieho článku, ktorý už samozrejme bude podložený aj vedeckými štúdiami).

jamie-street-94242

1.Postreh

Ľudia majú skôr problém s príliš kritickým hodnotením svojho stravovania, než s laxným prístupom k výžive.

Keď som začínala pracovať s ľuďmi s nadváhou, čakala som, že väčšina z nich bude na bôčikoch a slanine a na špagetách s kečupom na večeru.  Dnes už môžem povedať, že určite viac ako polovicu mojich klientov na redukčnom programe tvoria buď skupiny ľudí s normálnym energetickým príjmom alebo dokonca s extrémne nízkym príjmom. Takmer denne zažívam dámy, ktoré neustále znižujú a znižujú množstvo jedla, už nevedia, kde si majú zo stravy ubrať a “furt to nejde dole” – takže samozrejme to hodnotia tak, že sú neschopné a ich jedálniček je úplne na prd. Je pravda, že v niektorých prípadoch sme pri analýze našli 2 poháre vína v rámci večerného relaxu…ehm :D ale v mnohých situáciách som iba ponechala súčasný energetický príjem (prípadne som ho ešte aj navýšila) a zmenila som iba zloženie stravy a jej načasovanie…a odrazu to dole išlo.

Čo som zistila: Zatiaľ čo celkový energetický príjem je pri redukcii strašne dôležitý a bez jeho správneho nastavenia to proste nejde, nemyslím si, že je úplne jedno, čo jeme a kedy to jeme, pokiaľ dodržíme túto nastavenú hodnotu. Naozaj som mala tú česť pozorovať iné, lepšie výsledky po tom, čo sme sa zbavili príliš dlhých páuz medzi jedlami a nerovnomerného rozloženia energetického príjmu počas dňa. Preto ma niekedy mrzí (a niekedy dokonca štve), že sa pravidelná strava stáva akýmsi archaickým zvykom, ktorý už vyšiel z módy, pričom som sama svedkom toho, že určitým skupinám ľudí (najmä tým starším s nízkou úrovňou pohybu) pravidelnosť skutočne pomáha. A píšem to teda s veľkým rešpektom k teraz tak modernému prerušovanému hladovaniu a vedeckým zisteniam, ktoré sa ho týkajú.

2. Postreh

Zapisovanie si všetkého, čo počas dňa zjete – tzv. vedenie si potravinového denníku, má veľmi pozitívny vplyv na redukciu hmotnosti. 

Už len samotný fakt, že si to všetko dáte na papier, vám fantasticky dokáže otvoriť oči a v niektorých prípadoch vďaka tomu dokážete aj sami bez pomoci odhaliť, kde robíte chybu. Aj za predpokladu, že potravinový denník nebudete nikomu ukazovať, vás to aspoň prinúti viac sa nad svojou stravou zamýšľať. Začína to disciplínou v zapisovaní a pokračuje s disciplínou v stravovaní :)

Moja kontrola je už následne ďalší level – niektorých ľudí naozaj motivuje nejesť sprostosti ak vedia, že to uvidí aj niekto iný, pričom v jeho popise práce je, že ich za to môže sprdnúť :D Veľakrát sa mi stalo, že aj keď som klientovi dala možnosť oddýchnuť si od zapisovania, nevyužil ju, pretože nechcel prísť o zaužívaný zvyk, ktorý mu pomáhal nespustiť sa. Navyše zo skúseností môžem povedať, že pri vážení máme takmer vždy lepšie výsledky ak mu predchádzali dva týždne zapisovania, v porovnaní s výsledkami po dvoch týždňoch a lá “ups…zabudol som.”

3. Postreh

Pridanie sacharidov do “diéty” nastavenej fitness trénerom nijako nezhoršilo, nespomalilo ani inak negatívne neovplyvnilo redukciu hmotnosti alebo budovanie svalovej hmoty.

Lebo…ak ste si niekedy dali zhotoviť jedálniček “na mieru” ako súčasť redukčného tréningového plánu, tak ste určite zažili skoro totálnu elimináciu akýchkoľvek sacharidov. Nuž, nerada vám to hovorím, ale jediný význam to malo taký, že ste schudli megarýchlo (bodaj by nie, keď ste denne neskonzumovali ani 1000 kcal) a vášmu fitness trénerovi sa vaša novonadobudnutá postava krásne vynímala v referenciách na Facebooku.

Pointa je, že pokiaľ ste nepotrebovali schudnúť do svadby, ktorá mala byť o 3 mesiace, tak ste vlastne zbytočne hladovali, zbytočne prišli o menštruáciu (áno prosím, toto sa deje) a zbytočne počúvali kecy o tom, že “to musíš vydržať kámo, tvrdá drina sa vypláca! Pome!Správne nastavené množstvo sacharidov a ich správne naplánovanie vám v skutočnosti tiež zabezpečí relatívne konštantné a dokonca aj voľnému oku viditeľné chudnutie. Možno to nebude 10 kíl na 3 mesiace, ale “kámo”, nebol by si radšej, ak by si nemusel plakať od hladu do svojho kuracieho plátku s rukolou?

 

Reklamy

One thought on “Ako sa nám chudne na východe? :)

  1. Vyborne postrehy. Hlavne ten treti. Ja by som sa hlavne rada pozrela na to, ako ti co schudli -10kg za 3 mesiace vyzeraju po 6 mesiacoch :) Dovolim si ale tvrdit ze ca. 80 % je tam kde bola na zaciatku plus ma iba o dalsie sklamania, zlyhanie a neakceptovanie vlastneho tela naviac.
    Pises velmi dobre clanky, prosim len tak dalej!!! Blahozelam k vlastnej poradni :)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s