Má kokosový olej namierené na čiernu listinu?

American Heart Association (AHA) je ďalšia z veľkého zástupu ľudí a inštitúcií, ktorí našim slovenským výživárskym low-carb a keto hviezdam závidia úspech. Dokazuje to ich aktualizované stanovisko k problematike konzumácie nasýtených mastných kyselín a kardiovaskulárnych ochorení. Akoby to nestačilo, najnovšie si vzali do huby aj kokosový olej, o ktorom predsa každý víkendový výživový poradca vie, že lieči rakovinu, redukuje hmotnosť, zbavuje akné a znižuje úrokovú sadzbu hypoték.

Dámy a páni z AHA majú taký blbý zvyk, že dookola ako pokazená platňa opakujú, ako nepriaznivo vplýva konzumácia živočíšnych tukov bohatých na nasýtené MK na rozvoj ochorení srdca a ciev. Niekto by očakával, že ľudia ich aspoň z ľútosti začnú brať vážne, ale čo zmôže taký profesor kardiovaskulárnej prevencie pôsobiaci na Katedre výživy a Katedre genetiky alebo človek vyhlásený v roku 2016 za najvplyvnejšieho vedca, nachádzajúci sa v top 1% najuznávanejších kapacít vo svojom odbore, pred charizmou vášho fitness trénera, ktorý práve dočítal Veľmi inšpiratívnu knihu číslo 25?

Doktora Franka M. Sacksa možno delí 6 kociek na bruchu od rešpektu vo fitness komunite, ale my ostatní si vďaka jeho novému reportu môžeme znovu pripomenúť, prečo je nebezpečné dlhodobo udržiavať vysoký príjem nasýtených MK. Čo je to vysoký príjem nasýtených MK? Je to to, keď si dám na raňajky moju obľúbenú bryndzovú nátierku alebo keď si večer vyrazíme do reštiky na dobrý hovädzí steak? Chvalabohu nie. Ide tu vlastne o sústavnú a pravidelnú preferenciu živočíšnych tukov pred rastlinnými (konkrétne pred olejmi bohatými na mono a polynenasýtené mastné kyseliny), zároveň o obmedzovanie sacharidov, ktoré vedie k celkovej vyššej spotrebe tukov a o ďalšie zaručené “biohacky”, ako pridávanie si masla alebo kokosového oleja do kávy. Každý deň, na rozdúchanie mentálnej hmly samozrejme.

No a keď už sme pri tom kokosovom oleji! Nedávny prieskum priniesol zistenie, že až 72% Američanov považuje kokosový olej za “zdravú potravinu”. Hádajte, čo si o ňom myslí táto banda závistlivcov z najvýznamnejších univerzít a vedeckých pracovísk z celého sveta? Čítajte ďalej :)

FOOD DETECTIVE testy nie sú žiaden Sherlock

Ak ste sa niekedy v živote trápili s rôznymi ekzémami, tráviacimi ťažkosťami alebo bolesťami hlavy po jedle, tak ste určite narazili aj na možnosť zaplatiť si pomerne drahé krvné vyšetrenia zvané testy potravinovej intolerancie (komerčne tzv. Food Detective testy), ktoré by vám údajne mali prezradiť, aké potraviny by bolo vhodné z jedálnička vylúčiť. Asi 70 eur (čo pomaly nie je ani štvrtina celkovej sumy) dokonca prepláca aj jedna naša súkromná poisťovňa a je tu tiež možnosť zakúpiť si samodiagnostický test priamo v lekárni alebo na internete “za babku”. Ak vezmeme do úvahy narastajúci počet ľudí s tráviacimi problémami, ktorí už absolvovali kvantum vyšetrení u gastroenterológa aj alergológa a stále v rukách nemajú jednoznačnú odpoveď, vyzerajú tieto testy ako celkom slušný biznis, čo poviete? Asi nikoho neprekvapí, že už ich propagujú aj niektoré naše celebritky a známejšie mená internetovej a blogerskej scény. Čiže logicky by sme sa im mohli pozrieť trochu na zúbok :)

Aby sa nepovedalo, že zas som sa rozhodla iba niečo zhejtovať, prizvala som si k sebe na pomoc jedného z najlepších imunológov na Slovensku a môjho kolegu, MUDr. Martina Lešťana, ktorý vám pekne, pokojne a logicky (predsa len je to muž a nemá také sklony k hystérii) objasní problematiku tohto testovania, jej pozitíva a negatíva. Dobre som to vymyslela, hejže?

KOKOSOVÝ CUKOR: Po tuku nový kokosový ošiaľ

Vedeli ste, že keď rozbijete fľašu s balsamicom tak je to akoby sa na vás odrazu otočili všetky spotené pazuchy sveta? Vôbec sa nepovažujem za pachovú citlivku, môj nos toho znesie veľa, ale aj náhodné privoňanie k octu je pre mňa zakaždým špeciálne traumatickou záležitosťou.  Takže keď dnes balsamicom nasiakla celá naša podlaha v kuchyni vrátane mojich ponožiek, tak som sa zabarikádovala v spálni a chudák Michal to sám dával do poriadku. Teraz sa takto retrospektívne dostavujú aj nejaké tie výčitky, ale musíte všetci uznať, hlavné je, že žijem a že to na mne nenechalo dlhotrvajúce následky. Inak by vám teraz nemal kto písať tento článok a čo potom? Ja vám poviem, čo potom. Nedozvedeli by ste sa napríklad, čo je zač ten populárny kokosový cukor a či má pre nás oproti klasickému cukru aj nejaké výhody.

Napísala by som, že výber vhodných sladidiel riešia najmä diabetici, ale nebola by to pravda. Výber vhodných sladidiel v poslednej dobe riešia VŠETCI. A to je dobre. Napríklad aj v Amerika to riešia a pozrite sa, akí sú šikovní, už vynašli aj Coca colu sladenú stéviou (myslím že v 2014 zažila svoj boom ale neviem, čo je s ňou teraz – predpokladám, že nikomu nechutila). Obrovskú skupinu ľudí využívajúcich náhradné sladidlá tvoria fitness nadšenci a vyznávači zdravého životného štýlu. Najmä športovo založení ľudia určite nemajú vo svojom jedálničku núdzu o sladké chute, práve naopak. E-shopy ponúkajúce výživu pre športovcov majú široký sortiment obsahujúci rôzne fitness sirupy, proteínové tyčinky a nápoje, “nutelly”, zmesi na palacinky či lievance a veľa veľa ďalšieho. Všetky tieto záležitosti sú samozrejme sladené nekalorickými alebo špeciálnymi prírodnými náhradami cukru a z toho čo som videla ich ľudia vedia zjesť NA KILÁ.

Takže by bolo určite celkom fajn vedieť, čo tieto náhrady cukru v tele robia a či je naozaj také rozumné neriešiť svoje baženie po sladkom a namiesto toho iba vymeniť zdroje sladkej chuti za zdanlivo menej škodlivé. 

Dnešný článok je venovaný kokosovému cukru, napríklad aj preto, že ho momentálne máme doma :D Ale ak by ste chceli vedieť viac aj o ďalších sladidlách, dajte mi vedieť.