Ako často by sme mali jesť?

Aj vám sa niekedy zdá, že každý mesiac je vo svete výživy nová hystéria? Najhoršie je, že po každom novom informačnom boome ma človek pocit, že všetko, čo doteraz robil, bolo úplne zlé a kvôli tomu isto umrie o 10 rokov skôr. Minimálne.

Najnovšia panika panuje ohľadom toho, ako často by sme mali jesť. Dlho ste všade čítali, že najlepšie je jesť pravidelne, 5x denne. Potom prišlo do módy tzv. prerušované hladovanie (intermittent fasting, IM), ktoré propaguje menej časté jedenie z dlhšími pauzami (pôstmi) medzi jednotlivými chodmi. No a nedávno sa doktor Bukovský na svojom PR turné k najnovšej knihe nechal asi stokrát počuť, že pravidelnou stravou 5x denne si dobabreme trávenie a ideálne je preto jesť iba 3x denne. Práve toto zarezonovalo s bežnými ľuďmi asi najviac – pravdepodobne preto, lebo ide o Bukovského a taktiež preto, lebo to bolo podané v štýle: “Panebože, vy ste si fakt mysleli, že jesť 5x denne je zdravé?!?“

 

Protikvasinková diéta – ako vyhladovať namiesto kvasiniek seba

Popri stále sa zvyšujúcej popularite rôznych redukčných diét si pomaly do popredia razí cestu aj tzv. protikvasinková diéta. Tá však nemá nič spoločné s popularitou, ale s vysokým počtom ľudí trpiacich kvasinkovou infekciou (kandidózou), ktorí skúšajú všetko možné, aby sa tohto nepríjemného ochorenia zbavili. V priebehu života postihne aspoň raz vulvovaginálna kandidóza 75% žien. Nepríjemný je najmä fakt, že u viac ako polovice žien dôjde takisto aspoň raz k návratu tohto ochorenia.

NA ÚVOD

Je dôležité si uvedomiť, že samotná pozitívna kultivácia kvasiniek nám nemôže slúžiť ako jediný diagnostický nástroj. Potrebné je aj mikroskopické vyšetrenie vaginálneho sekrétu a doplnkovým údajom sú aj klinické príznaky (špecifický výtok, svrbenie, pálenie a pod.). Diagnostika kandidózy síce nie je veľmi zložitá, avšak je nutné rozlišovať  prítomnosť kvasiniek a kvasinkovú infekciu a tomu prispôsobiť aj liečbu.

Ženská pošva zďaleka nie je jediným miestom, ktoré zvyknú trápiť kvasinkové infekcie. Premnoženie kvasiniek je charakteristické napr. aj pre rôzne časti tráviaceho ústrojenstva. Najhoršie prípady kandidóz som zažila počas mojej praxe na hematoonkológii, kde na tzv. soor v ústnej dutine trpeli pacienti absolvujúci transplantáciu kostnej drene, ktorej predchádza veľmi drastické oslabenie imunitného systému.

FOOD DETECTIVE testy nie sú žiaden Sherlock

Ak ste sa niekedy v živote trápili s rôznymi ekzémami, tráviacimi ťažkosťami alebo bolesťami hlavy po jedle, tak ste určite narazili aj na možnosť zaplatiť si pomerne drahé krvné vyšetrenia zvané testy potravinovej intolerancie (komerčne tzv. Food Detective testy), ktoré by vám údajne mali prezradiť, aké potraviny by bolo vhodné z jedálnička vylúčiť. Asi 70 eur (čo pomaly nie je ani štvrtina celkovej sumy) dokonca prepláca aj jedna naša súkromná poisťovňa a je tu tiež možnosť zakúpiť si samodiagnostický test priamo v lekárni alebo na internete “za babku”. Ak vezmeme do úvahy narastajúci počet ľudí s tráviacimi problémami, ktorí už absolvovali kvantum vyšetrení u gastroenterológa aj alergológa a stále v rukách nemajú jednoznačnú odpoveď, vyzerajú tieto testy ako celkom slušný biznis, čo poviete? Asi nikoho neprekvapí, že už ich propagujú aj niektoré naše celebritky a známejšie mená internetovej a blogerskej scény. Čiže logicky by sme sa im mohli pozrieť trochu na zúbok :)

Aby sa nepovedalo, že zas som sa rozhodla iba niečo zhejtovať, prizvala som si k sebe na pomoc jedného z najlepších imunológov na Slovensku a môjho kolegu, MUDr. Martina Lešťana, ktorý vám pekne, pokojne a logicky (predsa len je to muž a nemá také sklony k hystérii) objasní problematiku tohto testovania, jej pozitíva a negatíva. Dobre som to vymyslela, hejže?

Čo namiesto bielej múky: (2. časť: RYŽA NATURAL)

Pokračovanie miniseriálu, kde vám predstavujem všelijaké alternatívy bielej pšeničnej múky, bielej ryže a ďalších často konzumovaných obilných výrobkov a sacharidových príloh. Jednoducho, aj keď si strážite líniu, tak sa sacharidom nie vždy vyhnete ( a ani to nie je potrebné), ale prečo si radšej nezvoliť niečo z tej najzdravšej elity? Minule som písala o amarante, dnes je to hnedá ryža, inak označovaná aj ako ryža natural. Enjoy!

(ďalších 6 z) 12 otázok o PROBIOTIKÁCH – časť druhá

Pokračovanie probiotického megačlánku plného odpovedí na tie najzáludnejšie otázky ohľadom našich črevných podnájomníkov :)

Prvú časť si môžete prečítať TU.

(6 z) 12 otázok o PROBIOTIKÁCH – časť prvá

Probiotické baktérie sú také tie dobré baktérie, o ktorých každý rozpráva a ktoré sa pchajú do všelijakých potravín a dokonca si ich aj kupujeme v lekárni, lebo sme kdesi čítali, že sú dobré najmä na trávenie.

Ale teraz vážne, probiotické baktérie sú super.

Možno ste už tak trochu nedôverčiví voči rôznym moderným výdobytkom zdravej výživy, a tak to aj má byť, ale ak chcete dôverovať aspoň niečomu, tak si vyberte probiotické baktérie. Nielen že ich účinky nie sú ani zďaleka „modernými komerčnými výmyslami“ (prvá zmienka o blahodárnom pôsobení kysnutých mliečnych výrobkov je stará 2 tisíc rokov), ale z oblasti zdravia a výživy predstavujú jednu z mála tém, pri ktorej sa zhodne veľká časť odbornej verejnosti: Probiotické baktérie nám pomáhajú a ich užívanie má význam.

Avšak predtým, než sa vaše nadšenie vygraduje, ešte ho na chvíľu stopnem :) Aj tento obrovský potenciál probiotík sa totiž najprv treba naučiť správne využívať, inak je užívanie probiotík iba ďalším prázdnym hltaním mikroorganizmov, ako napríklad pri jazde na bicykli s otvorenými ústami, pri bozkávaní alebo pri ohryzovaní našich nechtov.

Mám pre vás pripravené odpovede na 12 otázok, ktoré som rozdelila do dvoch článkov, aby toho naraz nebolo veľa. A ak medzi nimi náhodou nenájdete tú vašu, tak mi ju neváhajte napísať do komentárov :) 

Dá sa schudnúť z chleba?

Už ste niekedy chutnali chlieb NOPAL? Ono to síce znie ako ten himalajský štát s jedným zameneným písmenom, ale v skutočnosti je nopal druh kaktusu – opuncie, ktorú využívali ešte starovekí Mayovia (to som si teraz prečítala na internete). Takže Južná Amerika, nie Ázia.

Veľký vlákninový špeciál

Poviem vám jedno veľké tajomstvo…vždy som mala panický strach z vlákniny. Teda nie z konzumácie vlákniny ale z toho, že si ju vytiahnem na štátniciach a budem o nej musieť rozprávať :D Vláknina bola jedna z tých tém, ktoré sme rozoberali na mnohých predmetoch zároveň a prednášali nám o nej rôzni vyučujúci a – a teraz nepreháňam – ZAKAŽDÝM nám vraveli niečo iné. 5 rokov som nebola schopná dopracovať sa k tomu, čo vlastne robí rozpustná vláknina, čo robí nerozpustná vláknina a aký je medzi nimi rozdiel. A teraz si vravíte “Booože, to akože fakt? Veď JA viem, aký je rozdiel medzi rozpustnou a nerozpustnou vlákninou!” Ale naozaj viete?