Má kokosový olej namierené na čiernu listinu?

American Heart Association (AHA) je ďalšia z veľkého zástupu ľudí a inštitúcií, ktorí našim slovenským výživárskym low-carb a keto hviezdam závidia úspech. Dokazuje to ich aktualizované stanovisko k problematike konzumácie nasýtených mastných kyselín a kardiovaskulárnych ochorení. Akoby to nestačilo, najnovšie si vzali do huby aj kokosový olej, o ktorom predsa každý víkendový výživový poradca vie, že lieči rakovinu, redukuje hmotnosť, zbavuje akné a znižuje úrokovú sadzbu hypoték.

Dámy a páni z AHA majú taký blbý zvyk, že dookola ako pokazená platňa opakujú, ako nepriaznivo vplýva konzumácia živočíšnych tukov bohatých na nasýtené MK na rozvoj ochorení srdca a ciev. Niekto by očakával, že ľudia ich aspoň z ľútosti začnú brať vážne, ale čo zmôže taký profesor kardiovaskulárnej prevencie pôsobiaci na Katedre výživy a Katedre genetiky alebo človek vyhlásený v roku 2016 za najvplyvnejšieho vedca, nachádzajúci sa v top 1% najuznávanejších kapacít vo svojom odbore, pred charizmou vášho fitness trénera, ktorý práve dočítal Veľmi inšpiratívnu knihu číslo 25?

Doktora Franka M. Sacksa možno delí 6 kociek na bruchu od rešpektu vo fitness komunite, ale my ostatní si vďaka jeho novému reportu môžeme znovu pripomenúť, prečo je nebezpečné dlhodobo udržiavať vysoký príjem nasýtených MK. Čo je to vysoký príjem nasýtených MK? Je to to, keď si dám na raňajky moju obľúbenú bryndzovú nátierku alebo keď si večer vyrazíme do reštiky na dobrý hovädzí steak? Chvalabohu nie. Ide tu vlastne o sústavnú a pravidelnú preferenciu živočíšnych tukov pred rastlinnými (konkrétne pred olejmi bohatými na mono a polynenasýtené mastné kyseliny), zároveň o obmedzovanie sacharidov, ktoré vedie k celkovej vyššej spotrebe tukov a o ďalšie zaručené “biohacky”, ako pridávanie si masla alebo kokosového oleja do kávy. Každý deň, na rozdúchanie mentálnej hmly samozrejme.

No a keď už sme pri tom kokosovom oleji! Nedávny prieskum priniesol zistenie, že až 72% Američanov považuje kokosový olej za “zdravú potravinu”. Hádajte, čo si o ňom myslí táto banda závistlivcov z najvýznamnejších univerzít a vedeckých pracovísk z celého sveta? Čítajte ďalej :)

Read More »

NUTELLA: Taká zdravá pochúťka, kiež by neobsahovala ten karcinogénny palmový olej!

“Štúdia varuje: Konzumácia Nutelly môže spôsobiť rakovinu!”

Keby to počul pán Ferrero, tak by sa teraz určite obracal v hrobe. To, čo sa nepodarilo tisícom dietológov a nutričných špecialistov po celom svete – odhovoriť ľudí aby sa prestali nadžgávať presladenou a tučnou Nutellou – sa spoločnosti EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín) podarilo zo dňa na deň. Zázračné slovíčko? Palmový olej!

nutella-featured

Dobre no, preháňam, EFSA sa v skutočnosti touto problematikou zaoberá dlhodobo, ale všetci vieme, ako funguje internet.

Read More »

Mýty vo výžive: škodia omega-6 tuky nášmu zdraviu?

Poďme sa dnes trochu baviť o polynenasýtených mastných kyselinách (omega-3 a omega-6) a o tom, aký majú v našej výžive význam

Pri povrchných znalostiach biochémie si totiž človek veľmi ľahko postaví tieto dva druhy mastných kyselín proti sebe. Omega-3 majú protizápalové účinky, omega-6 spôsobujú zápal. Omega-3 pôsobia protizrážanlivo, omega-6 prispievajú k tvorbe zrazenín. Atď., atď. Čiže omega-6 MK sú zjavne zlé. Zjavne…Ibaže by neboli?

Poďme ešte trochu viac na začiatok a povedzme si, že mastné kyseliny (hlavné zložky tukov) sa delia na nasýtené a nenasýtené. Zatiaľ ešte stále všeobecne platí, že by sme sa v našej strave mali snažiť o obmedzenie konzumácie nasýtených mastných kyselín (ktoré sú najmä v živočíšnych tukoch a napr. tiež v kokosovom oleji) a o zvýšenú konzumáciu nenasýtených MK. To je to, s čím niektorí výživoví poradcovia vôbec nesúhlasia a čo označujú za zastaralý názor. Tento článok bohužiaľ nemá kapacitu sa tejto problematike podrobnejšie venovať, ale určite o nasýtených MK budem ešte niekedy písať :)

Vráťme sa ale k nenasýteným MK. Tým dobrým. Tie sa delia na mononenasýtené (ich dobrým zdrojom je napr. olivový olej alebo avokádo a ich hlavným zástupcom je kyselina olejová) a polynenasýtené, ktoré sa ešte ďalej delia na omega-3 a omega-6. Hlavnými zástupcami omega-3 sú kyselina alfa-linolenová (nachádza sa napr. v niektorých semienkach a orieškoch), a kyseliny DHA a EPA (nachádzajú sa hlavne v rybách a ďalších morských živočíchoch) a zástupcami omega-6 sú kys. linolová, ktorá sa vie premeniť na kyselinu arachidonovú (nájdeme ich napr. v slnečnicovom a sójovom oleji, ale aj v mandliach, vlašských orechoch, avokáde, kys. arachidonovú dokonca v mäse a vajíčkach).

V biochemických knihách si prečítate, že kyselina arachidonová (omega-6) dáva základ tvorbe pro-zápalových látok. Čo si pravdepodobne myslia tí, ktorí sa boja omega-6 MK je, že po konzumácii kyseliny linolovej, napr. zo slnečnicového oleja, sa nám aj v tkanivách automaticky dvihne koncentrácia omega-6 (najmä kyseliny arachidonovej) a to spôsobí zápal. Ospravedlňujem sa, že kazím zábavu, ale v skutočnosti to tak nefunguje. Premena kys. linolovej na kys. arachidonovú je v našom tele veľmi silno regulovaná (teda nie je tu priama úmera medzi konzumáciou omega-6 a ich prítomnosťou v našich tkanivách) a to, že zjeme potravinu bohatú na omega-6, preto nespôsobí v tele priamo zápalové reakcie. Čo sa ale naozaj deje?

Premena kyseliny linolovej na kyselinu arachidonovú (obidve omega-6 MK), z ktorej potom vznikajú pro-zápalové látky, súťaží s premenou alfa-linolenovej kyseliny na DHA a EPA (všetko omega-3 MK), z ktorých následne vznikajú protizápalové látky. Zjednodušene povedané, zápalové procesy súťažia s protizápalovými. Príjem omega-6 MK v strave teda nezvýši ich koncentráciu v tkanivách, ale negatívne ovplyvní premenu omega-3 MK, teda zabráni vzniku protizápalových látok. Ak však budeme jesť dostatok rýb a iných morských živočíchov, ktoré už EPA a DHA obsahujú, nebudeme sa musieť spoliehať na ich premenu z alfa-linolenovej kyseliny (ako napríklad v prípade vlašských orechov alebo chia semienok, ktoré obsahujú omega-3, ale len vo forme alfa-linolenovej kyseliny). Tu sa mi ešte veľmi žiada napísať, že premena kys. alfa-linolenovej na EPA a DHA je už aj tak veľmi obmedzená, takže chia semienka a ryby určite nie sú rovnocenným zdrojom omega-3.

Ak som vás ešte úplne nezblbla a zatiaľ sa vo všetkom chytáte, tak vás práve určite napadlo, či by sme to teda všetko nevyriešili aj v prípade, že obmedzíme konzumáciu omega-6 MK. Keď už nám takto sabotujú metabolizmus úžasných omega-3 MK.

Nuž, asi je vhodné poznamenať, že nie sú omega-6 ako omega-6. Popri hranolkách, lacných olejoch a margarínoch existujú kvalitné zdroje, ako vlašské orechy, mandle, sezamové semienka, para orechy, slnečnicové a tekvicové semienka, avokádo, arašidy a arašidové maslo ale aj kvalitné slnečnicové a sójové oleje, či margaríny s priaznivým pomerom omega-6 a omega-3.

Samozrejme sú ľudia, ktorí šíria paniku o čosi radšej ako zvyšok populácie a vychádzajú z toho, že všetci sa tu stravujeme úplne na figu, pravidelne konzumujeme hranolky z McDonaldu a jediný olej, ktorý máme  v chladničke je slnečnicový olej značky Kaufland. A preto ich treba čítať a sledovať, lebo oni nás vyvedú z temnoty. Zatiaľ čo väčšina publikácií udáva, že príjem omega-6 MK je predsa len o niečo vyšší, ako by mal byť a v pomere k omega-3 je to asi 9:1, sú ľudia, ktorí sa veľmi radi chytia mega čísel ako 25:1 až 50:1 (našla som ich napr. na stránke doktora Mercoly). Znie to rozhodne strašidelnejšie a v človeku to automaticky vyvolá strach zo zlých zlých omega-6. Paradoxom je, že ľudia, ktorí sledujú tieto paniku vyvolávajúce stránky, nie sú tí ľudia, čo každý druhý deň vyprážajú a pravidelne sa stravujú vo fast foodoch. Ich sledovatelia sú vo veľkej miere ľudia, ktorí už teraz riešia výživu viac, ako svoju frajerku. Títo si čítajú status, že omega-6 sú škodlivé.

Ďalším dôvodom, prečo je rozhodne vhodnejšie informovať, že nie omega-6 MK sú nutričný problém, ale nízka konzumácia omega-3 MK najmä vo forme rýb a morských plodov, je to, že samotná kyselina arachidonová nedáva základ iba tvorbe pro-zápalových látok, ale aj protizápalových. Je preto dôležitá aj v procese regenerácie tkanív po zápale. V tejto štúdii sa zasa dočítate, že vyšší príjem omega-6 MK (5-10% celkového energetického príjmu) dokonca znižoval riziko vzniku chronických ochorení. Význam omega-3 a najmä omega-6 teda určite nie je čiernobiely. Prečo potom písať, že omega-6 sú preukázaný problém a zároveň obviňovať iných zo zavádzania?

Jeden z mojich prednášajúcich na VŠ, Doc. Ing. Jíří Brát, CSc. by vám ešte dokonca pravdepodobne povedal, že s konzumáciou omega-6 to u nás vôbec nie je také kritické a u väčšiny populácie sa to pohybuje v rámci odporúčaných množstiev. Podľa neho, ak sa bavíme o pomeroch, tak pomer 1:9 by opäť nenaznačoval vysoký príjem omega-6 ale naopak extrémne nízky príjem omega-3. Preto odporúča nebaviť sa o pomeroch vôbec. Toto však nie je tak úplne môj názor.

Zdrojmi, o ktoré som sa opierala v dnešnom článku, sú opäť raz moje vysokoškolské skriptá, prednášky a poznámky, ale okrem nich pridávam aj ďalšie zaujímavé odkazy, ktoré si môžete prečítať:

Zdroj 1

Zdroj 2 

Zdroj 3