RECENZIA: Keď skeptik dostane Motivačný diár

V dnešnom článku sa vraciam k niečomu, čo som už veeeľmi dávno nerobila, aj keď kedysi som sa tomu venovala takmer na dennom poriadku – k recenzovaniu knihy. Akože viem, že to navonok nemá veľa spoločného s výživovým blogom. Nejedná sa však o recenziu na ďalší diel knihy o tom miliardárovi, čo rád cape svoju priateľku po zadku, ale o niečo, čo by teoreticky mohlo pomôcť ľuďom, čo sa snažia schudnúť, pribrať, nabrať svaly, alebo (tak ako ja), rozbehnúť biznis. V podstate je to niečo, čo môže využiť každý, kto za poslednú dobu zhodnotil, že kým do svojho života nevnesie trochu poriadku a organizácie, tak sa k svojmu cieľu v živote nedopracuje.

motivacny

Takže toto je prosím pekne Motivačný diár 2017. Nebudem vám klamať, nemám rada slovo “motivačný”. Niečo ma na ňom strašne…demotivuje. Ale koncept ma zaujal už minulý rok, keď som nemala peniaze, ale mala som veľa cieľov a ešte väčšiu potrebu si ich nejako usporiadať. Ani tento rok nemám peniaze, ale poslali mi ho na recenziu z I Can Academy a keďže odmietam recenzovať detoxikačné kávy a pásy na chudnutie, tak som sa potešila aspoň týmto spôsobom.

Read More »

Reklamy

Vitajte na mojom blogu, volám sa Judita Páleníková a som nutričný terapeut

Dnešný článok píšem s obrovskou radosťou, pretože za posledný mesiac Zápisky nutriholičky začali bzučať aktivitou. Bohužiaľ musím povedať, že nie tou mojou :D Tá aktivita je v podobe vás – vašich zdieľaní, nasledovaní, nových odberov. Teším sa z toho a mám pocit, že vám momentálne dlhujem iný typ článku, než bolo zopár tých posledných.

Je to už dávno, čo som sa naposledy predstavovala a písala niečo o sebe. Samozrejme ono sa tak nejako predpokladá, že človek sa predstaví každému len raz, avšak pri písaní blogu a neustálom príleve nových “tvárí” to nie je také jednoduché.

Blogujem už veľmi veľmi dlho, nie vždy to však bolo o výžive. Začínala som blogom o knihách, ktorého písanie do dnes považujem za podstatne jednoduchšie. Celé to bolo o dojmoch, o názoroch a pocitoch po dočítaní tej ktorej knihy. Takmer jediná negativita, s ktorou sa stretnete, je tá, keď sa niekto vysmieva vášmu literárnemu vkusu. Fakt nič, čo by ste nerozdýchali. U blogu o výžive a celkovo o životnom štýle je to už o niečom inom. Miešajú sa tu neodborníci, ktorí blogujú pre radosť, tí, pre ktorých je blogovanie súčasťou podnikania a budovania kariéry a taktiež odborníci, ktorí berú blogovanie už iba ako doplnok svojej bohatej profesionálnej kariéry. A tak sa tu všetci mixujeme na jednom veľkom-malom internete, hádame sa, nadávame si…a ľudia nie sú o nič múdrejší v tom, čo by mali jesť.

Read More »

Dá sa na východnom Slovensku uživiť ako nutričný terapeut?

Ako tu tak sedím a rozmýšľam nad témou nového článku, tak si vravím, že dnes dám vám aj sebe trochu vydýchnuť a pojmem to trochu uvoľnenejšie…ale o to viac od srdca :)

Moja úplne najlepšia kamarátka z detstva, ktorá minulý rok štátnicovala, mi včera oznámila, že sa jej konečne podarilo nájsť si schopnú prácu. Že spoločnosť vyzerá super (v tej, ktorej pracovala nedávno, sa zamestnanci striedali ako na bežiacom páse), že má k dispozícii zaujímavé benefity (v tej predchádzajúcej bolo benefitom, keď ju šéf poslal do potravín, aby mu kúpila slnečnicové semienka), že má možnosť kariérneho rastu (v tej predchádzajúcej bola možnosť kariérneho rastu podmienená tým, koľko narážok na svoje pohlavie si je ochotná vypočuť). Nuž, oproti tomu ju teraz naozaj čaká práca snov…ibaže v Bratislave. Jop, zasa ďalší mladý človek, ktorý to nakoniec vzdal a odchádza z Prešova. Aj keď tomu predchádzal rok obrovskej snahy nájsť si niečo schopné na východnom Slovensku…

Prečo o tom píšem? Jednak, preto, lebo mi to už dva dni nejde vytriasť von z hlavy a jednak preto, lebo druhá najčastejšia otázka od mojich klientov (hneď po “A koľko asi tak schudnem za tri mesiace?“) je: “ sa tu v Prešove vôbec uživiť tým, čo robíte?

Oznam pre moju mamičku: Toto je ilustračný obrázok. Nič ti netajím, nie som zasnúbená!
Oznam pre moju mamičku: Toto je ilustračný obrázok. Nič som ti nezabudla oznámiť.

Read More »

Výživový poradca vs. lekár vs. nutričný terapeut

Napätie medzi alternatívnymi výživovými poradcami  a lekármi sa stupňuje. Lekári tvrdia, že poradcovia nie sú dostatočne vzdelaní a kompetentní radiť ľuďom v oblasti výživy a poradcovia zasa vyhlasujú, že lekári sa výžive nerozumejú, tiež im ide iba o zisk a na poradcov útočia, lebo im závidia. Rozhodla som sa preto napísať svoj pohľad na súčasnú úroveň výživového poradenstva a pokúsila som sa ozrejmiť  dôvody, prečo (konkrétne mne) ležia mnohí výživoví poradcovia v zuboch. Ak ste dnes na tomto blogu prvýkrát a nepoznáte ma: Som zdravotníčka, mám 5-ročné vysokoškolské vzdelanie v oblasti výživy a výžive sa venujem aj naďalej v praxi. 

Read More »

Moja výživárska realita

foodyyKeď som si zakladala Zápisky nutriholičky, nebola som v blogovaní zas až taký nováčik. V Lifestyle a Health blogs kategórii som však úplný zelenáč, takže som sa samozrejme vydala do internetového sveta na skusy, aby som niečo obkukala od starších a skúsenejších. Dozvedela som sa, že väčšina blogerov má nejakú filozofiu alebo jednoducho žije nejakým životným štýlom, o ktorom hrdo píše. Blogosféra je plná mladých báb, ktoré začali s fitness, schudli nenormálne množstvo nadbytočných kíl a úžasne si vyformovali postavu. Je tu veľa inšpiratívnych bežkýň, ktorým úprimne závidím, že sa nejdú pozvracať, keď bežia viac ako 10 minút, aj keď ony by mi asi povedali, že všetko chce čas a veľa veľa tréningu. Nuž hej…a nebyť lenivá.

Read More »

Detox-sci-fi-cation

Už mi nejakú dobu v konceptoch fermentuje článok o vláknine, ktorý by som aj vedela dopísať, keby som si aspoň raz v živote spomenula, že mám so sebou zobrať z práce jednu dôležitú knihu. Tak kým sa tak stane, napíšem aspoň nejaký článok zo života, keďže sa môj život tak či tak točí prevažne okolo výživy.

Napríklad dnes som mala po dlhšom čase nejaké vybavovačky v meste, tak som prebehla rovno aj nejaké obchody a zastavila som sa v náhodne vybranej Zdravej výžive (jednej z milióna, ktoré sú na Hlavnej ulici), vojdem dnu a ocitám sa v miestnosti doslova natrieskanej ľuďmi, predieram sa cez rad, ktorý sa tiahne od pokladne až k takej hromádke asi 4 ľudí (v dôchodkovom veku) a jednej predavačky. No a ako tak prechádzam okolo nich tak začujem ako predavačka vraví “…no závisí to od toho ako veľmi ste ZANESENÁ. Tento čaj vám prečistí črevá, musíte veľa piť, lebo keď nepijete tak sa vám zanášajú aj lymfatické uzliny…” Na čo jedna staršia pani hneď zareagovala: …ale veď ja toooľko pijem, stále pijem, denne aj dva-tri litre… Nasledovalo krátke ticho symbolizujúce práve odobraný vietor z plachiet, ale samozrejme čo by to bolo za obchodníčku, keby sa hneď nevynašla: Tak tu máte pani ešte jeden čaj, musíte skombinovať obidva aby ste sa úplne super prečistili od nánosov.” 

V tom momente som zabudla na amarant, ktorý som si chcela kúpiť a vybehla som z tej predajne ako keby horelo – ešte by som sa nedajbože nevhodne zapojila do debaty a začala tým ľuďom vravieť veci, ktoré aj tak nechcú počuť.

detoxbrightcolorful
No nedetoxikuj, keď to tak dobre vyzerá…

Read More »

Zápisky nutriholičky a moja výživová poradňa

Uf, mám za sebou niekoľko náročných týždňov venovaných len a len chystaniu otvorenia mojej výživovej poradne, ale KONEČNE môžem povedať, že je (takmer) všetko pripravené.

Kto teda ešte náhodou nevie, v Prešove otváram poradňu JUDIT IT, ktorej názov vznikol kombináciou môjho mena a anglického hesla “You did it!“, čo v preklade znamená “Dokázal si to“. Ak to teda máte ku mne blízko, budem sa tešiť na vašu návštevu :) Poradňa nie je ani zďaleka zameraná iba na chudnutie, môžete za mnou prísť s akýmkoľvek výživovým problémom. Tým, ktorí to majú do Prešova ďaleko, plánujem ponúkať možnosť internetového poradenstva, zatiaľ však ide všetka moja energia do samotného chodu poradne, takže to musí počkať.

logo4

Čo sa týka tohto blogu, nemám momentálne žiadne plány prepojiť ho s poradňou, čo v preklade znamená, že sa prostredníctvom neho nechystám robiť biznis. Chcela som si ponechať miesto, kde môžem byť sama sebou a kde píšem pre svojich čitateľov a nie zákazníkov. Ak by som bola nútená kontrolovať každé svoje slovo, mohla by som to tu rovno zabaliť, lebo už teraz viem, že by ma písanie nebavilo. Takže hoci neplánujem nijako skrývať fakt, že Zápisky nutriholičky píše tá istá osoba, ktorá v Prešove prevádzkuje výživovú poradňu, nebudem to ani na každom kroku zvýrazňovať a podčiarkovať.

K tomuto rozhodnutiu som dospela len nedávno, dovtedy som si nebola istá osudom tohto blogu, nevedela som, či z neho urobím oficiálny blog poradne JUDIT IT, alebo ho zruším a založím si iný blog, ktorý prepojím na poradňu (pretože dva blogy plus môj knižný blog by som už asi nedala :D) , ale obidva riešenia ma napĺňali hrôzou, pretože si neviem predstaviť písať kvôli tomu, že je to súčasťou mojej práce. Aj keď už teraz viem, že budem svoju prácu zbožňovať, písanie je pre mňa niečo, čo so svojim povolaním miešať nemôžem, inak to proste nebude dobré. Zároveň je to aj dôvod, prečo som tento blog doteraz poriadne nerozbehla – nevedela som, ktorým smerom ho rozbehnúť.

Dnešným dňom na mňa konečne doľahol pokoj a konečne mám v hlave presnú predstavu, ako to bude vyzerať. Ani netušíte, aké je to oslobodzujúce :D Dúfam, že so mnou ostanete, že vás bude Zápisky nutriholičky aj naďalej baviť čítať a že to pre vás bude zábavou aj prínosom :)

 Nutrihlicka podpis

Čím sa napchávajú Taliani a Francúzi aneb Nie je Lidl ako Lidl

Som späť a nesiem novinky ohľadom mojej výživovej poradne :) Posledné mesiace to bolo trochu kritické – nieže by som čakala, že získať príspevok od EÚ na podnikanie bude jednoduchá záležistosť, ale že z toho bude niekoľko mesačné zadrbávanie sa, to ma trochu…ehm…šoklo. Ja už mám v podstate všetko, čo môžem mať pripravené, pripravené (tento článok dokonca píšem z mojej novej kancelárie :)), zvyšok môžem robiť až po schválení príspevku, takže čakám, čakám a čakám.

b015e73f-a154-43dc-9688-e5bd6aa38fe0
…áno, zjedla som ju celú.

Keďže o chvíľu (aspoň teda dúfam, že o chvíľu), mi skončí sranda a začne ťažká realita, urobila som si ešte na rozlúčku jedno veľké hurá v podobe výletu do Talianska a Francúzska. Samozrejme som ako správna výživárka pri prechádzaní uličkami “nenápadne” čumela ľuďom do taniera aby som pozisťovala, či domorodci naozaj fičia na zdravej stredomorskej strave. A fičia. Najčastejšie vyskytujúce sa jedlo na tanieri Talianov? Nie, nie pizza. (To bolo skôr najčastejšie sa vyskytujúce jedlo na mojom tanieri), Šaláty na rôzne spôsoby. Lenže tie ich, narozdiel od našej reštauračnej šalátovej ponuky, vyzerali skutočne vynikajúco. Nikdy som si nemyslela, že budem ako zajac slintať za kôpkou listov, ale to som ešte nevedela, čo s tou kôpkou listov dokážu Taliani vykúzliť. Samozrejme málokedy na tanieri chýba prosciutto, mozzarella, oriešky od výmyslu sveta a na stole okrem soli a čierneho korenia olivový olej, niekoľko druhov vínnych octov, rôzne koreniny a pod. V mnohých reštauráciach dokonca majú vymedzené samostatné stoly, kde majú naukladané všelijaké delikatesy na dochutenie a oživenie jedál. Samozrejme všade obrovské množstvo morských plodov od výmyslu sveta, čím ste bližšie k moru, tým častejšie vám pri prechádzaní okolo reštaurácií intenzívne rozvoniavajú. V Janove, čo je mesto s najväčším prístavom v Taliansku, sme dokonca našli reštaurácie, kde sa ryby a morské plody porcovali a upravovali priamo pred zákazníkmi (aj s tou šialenou…ehm…arómou) a servírovali na obrovských misách a táckach. To už bol podľa mňa gurmánsky exhibicionizmus najsilnejšieho kalibru a ťažko sa mohol niekto sťažovať, že mu do “taniera” zazerajú hladní slovenskí turisti :D

Na druhej strane ma ale prekvapilo, že aj napriek dosť luxusným destináciám, ktoré sme navštívili (spomeniem napr. Cannes, Nice či jazero Como, kde majú svoje vily jedni z tých najbohatších, vrátane známych celebrít), sme nemali problém naraziť na Nemcov, Holanďanov, Talianov či Francúzov sediacich na lavičkách v centre mesta (najlepšie ešte keď pred nejakou lepšou reštikou) a napchávajúcich sa vlastnoručne zabalenými chlebíkmi. Ja osobne som si myslela, že to robia iba Slováci a Česi, tak sa mi hneď tak nejako uľavilo :D

c10a0fa9-3168-4fe0-bdc6-90ab4849974c
Francúzske raňajky: Croissant musí byť !

Čo ma ale šokovalo najviac, bol LIDL. Hej, ten obchodný reťazec. Oni ho totiž majú aj v Taliansku a Francúzsku, v Taliansku je dokonca poriadne rozbehnutý a nájdete ho pomaly na každom kroku. No ale nie to je podstatné. Podstatné je to, čo sa v Lidli predáva. Povedali by ste, že v Lidli nájdete podobné potraviny, kdekoľvek prídete. Veď aj my tu na Slovensku mávame všelijaké francúzske a talianske týždne, kde nám ponúkajú všetky tie ich úžasné a zdravé výrobky. Ha! Okej, taký 30% základ tvoria podobné výrobky, aké nájdeme aj u nás. Zvyšok? Celý jeden chladiaci box (niekoľko regálov) tvoria rôzne mixy čerstvých listových šalátov od rôznych výrobcov – komplet preriedené, z niektorých druhov už bol len 1-2 balíky, na porovnanie som včera bola v našom Lidli a našla som v rohu v jednom boxe so salámami nejakých 6 alebo koľko balíkov jedného druhu listového mixu (aspoň že tam bola rukola), ktoré evidentne za celý deň neprišli do kontaktu s rukou zákazníka (regály so salámami a slaninami boli komplet preriedené a rozhádzané, balíky s listovou zeleninou sedeli poslušne jeden na druhom bez pohnutia čoilen jedného mikrovlákna na vrecúšku). Už asi tak trochu tušíte, kam tým mierim…Poďme ale ešte trochu ďalej. Včera som si všimla obrovský priestor, ktorý v slovenskom Lidli dostávajú majonézové šaláty a pomazánky. V Talianskom a Francúzskom Lidli som si ich ani nevšimla, čo znamená, že tam buď neboli, alebo ich bolo zopár a nestihol mi na nich ani len padnúť zrak. Čo sa týka pečiva, Francúzi si na neho síce potrpia, Taliani ho majú skoro úplne na háku. Jediné “pečivo”, na ktoré sme v Lidli v Miláne narazili, boli všelijaké tie krehké chleby a macesy a zopár zabalených gumichlebov, o ktoré nikto z okoloidúcich nejavil záujem.

Jeden obchodný reťazec, úplne odlišná ponuka potravín v každom štáte. A teraz mi povedzte, kde je chyba. Evidentne Lidl nemá problém dodávať do svojich obchodov zdravšie potraviny, problém bude skôr v dopyte zákazníkov. Sťažujeme sa, že nás obchody kŕmia rôznymi žbrndami, ale popravde, čiastočne si za to môžeme sami, pretože tie veci neustále kupujeme, zatiaľ čo zdravšie alebo aspoň kvalitnejšie potraviny nechávame ležať ladom-skladom. A najväčšia sranda je, že mnohí z nás si tú kvalitu kľudne môžu dovoliť, ale tak nejako automaticky vždy siahajú po najlacnejších verziách. Už je to tak nejako v nás zakomponované, že sa načiahneme za najlacnejším jogurtom a najlacnejším mliekom a ešte aj najlacnejším majonézovým šalátom a že takú listovú zeleninu za 99 centov očami iba preletíme a radšej si kúpime salámu za 1.29 euro, asi lebo čo keď nás začnú náhodou Rusi okupovať, to nás potom tá tráva nezasýti.

Nuž, možno sa jedného dňa tých šesť šalátových mixov vypredá pred tým, než sa stihnú spariť a zhniť a Lidl sa rozhodne objednať namiesto šiestich až dvanásť kusov. A možno sa im jedného dňa začnú hromadne kaziť všetky tresky a vlašské šaláty, lebo ich nikto nebude kupovať a tak sa Lidl rozhodne objednať menej a vzniknuté miesto doplniť zeleninou alebo čerstvými syrmi. Ale osobne si myslím, že k tomu ešte máme ďaleko…

Aké je to študovať “zdravú výživu”?

Ak ste si prečítali môj úvodný článok alebo stránku “O mne“, tak už pravdepodobne viete, že som výživu vyštudovala na vysokej škole. A v tomto okamihu to začína byť strašne zaujímavé, lebo a) Kde na univerzite sa študuje zdravá výživa? a b) Čo je to vôbec za štúdium?

mu-lf

Zdravá výživa sa študuje na škole, ktorá vás ako jednu z prvých vecí naučí, že namiesto zdravej výživy by sa mal používať pojem správna výživa. To len tak na úvod, že som si tento pojem, ktorý budem strašne často používať, nevycucala z prsta :) Späť k veci: Výživu som vyštudovala na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne a to konkrétne v bakalárskom odbore Nutričný terapeut a nadväzujúcom magisterskom odbore Nutričný špecialista. 5 rokov, ktoré vám nikto nevráti, ale to bol v podstate môj zámer: Ak už mám vyštudovať niečo, čomu sa možno ani v budúcnosti profesionálne nebudem venovať (lebo priznajme si, koľkí absolventi robia to, z čoho majú diplom? Presne tak…), tak nech je to aspoň niečo, čo nebudem nikdy ľutovať. Nechápte ma zle, ešte stále verím, že budem pracovať v oblasti výživy – veď som len pred pár mesiacmi skončila školu – ale keby sa aj náhodou stala nejaká katastrofa a ja by som skončila na nejakej výrobnej linke, tak viem, že som zbytočne nezabila 5 rokov, ale že mi moje štúdium dalo aspoň veľa do života.

Prijímacie skúšky

Na nutr. terapeuta robíte písomné skúšky z biológie a chémie, nie som si istá, či sa robí aj test študijných predpokladov – ja som ho robila, ale hlásila som sa aj na iný odbor, tak už nepamätám, vrámci ktorého to bolo. Keď som robila prijímačky ja, mali sme úplne rovnaké otázky ako mali tí, čo sa hlásili na medinu (mínus otázky z fyziky), takže mnohí do našej triedy zablúdili po tom, čo ich neprijali na štúdium všeobecného lekárstva. Ja osobne som bola jedna z mála, ktorá sa na medicínu vôbec nehlásila (grciam pri pohľade na krv) a zo začiatku som si o mojom odbore myslela menej, pretože som mala pocit, že medzi nami skončí práve ten “odpad” z prijímacieho konania. Čo bola, ako sa čoskoro ukázalo, úplná sprostosť. Celkovo bola latka v mojej triede postavená poriadne vysoko, mala som obrovské množstvo strašne šikovných spolužiačok, ale zároveň málokto svojou šikovnosťou vytŕčal zhora alebo zdola. Doteraz nechápem, ako sa niektorí moji spolužiaci mohli nedostať na medicínu, to podľa mňa iba vypovedá o tom, že na prijímačkách sa ani zďaleka nevyselektujú tí najlepší. Samozrejme ak niekto na naše štúdium vôbec nemal, tak sa s nami veľmi rýchlo rozlúčil už v prvom ročníku, ktorý bol priam Texaský masaker motorovou pílou. Ale to už sa dostávam k samotnému štúdiu.

Read More »