Takže…mám pre vás dve správy – jednu dobrú a jednu zlú. Teda tá dobrá je skôr pre mňa a pre všetkých dobroprajných ľudí naokolo. Od decembra sa mi rozbehla moja drobná prešovská výživová poradňa a momentálne môžem s hrdosťou prehlásiť, že ma živí niečo, čo som budovala takmer tri roky, sama s pomocou mojich najbližších a s hŕstkou úžasných ľudí, ktorí mi dali šancu. Ja viem, že vo vašich ušiach to možno neznie tak fantasticky, ale keďže ja sa poznám a viem, aká viem byť spomalená, hanblivá, lenivá a tak celkovo nedorobená, tak zároveň aj viem, aký je to obrovský zázrak. O to väčší, že som to stihla ešte pred tridsiatkou (aj keď teda eltété). Viem, že ešte nie som za vodou a že veľa biznisov končí do piatich rokov, ale už len to, že vidím, že sa to dá, je pre mňa väčšou motiváciou ako tisíc obrázkov s nápisom na Facebooku.
No dobre teda, teraz k tej zlej správe. Ako ste si všimli, moje plánované “rozbehnutie blogu” som musela trochu pozastaviť, práve kvôli množstvu práce v poradni a mimo nej. Je to pre mňa úžasné, aj keď veľmi únavné obdobie, ale chýba mi písanie a čo ma ešte viac prekvapuje, chýba aj poniektorým z vás (a nemyslím teraz iba moju mamku a Michala :D).
Takže ako tu teraz sedím s vypnutou telkou (aby ma nič nerušilo), pohárom vína v ruke a hudbou zo Spotify v ušiach, tak vám sľubujem, že sa pokúsim vymyslieť nejaký spôsob, ako na blog dostať stále viac a viac článkov. Pravdepodobne to bude znamenať, že sa tu budú objavovať aj kratšie alebo obsahovo menej náročné články, ktorých jedinou hodnotou bude môj úžasný humor. Haha. (Toto nebola ukážka úžasného humoru, nenechajte sa popliesť). Ale teraz vážne, nebojte sa, aj kratšie články budú mať svoj obsah, nedovolila by som si úplne strácať váš čas.
A akú hodnotu bude mať ten dnešný?
Keď už sme pri tejto téme, spísala som pre Vás zopár postrehov z poradne, ktoré určite stoja za povšimnutie. Berte však na vedomie, že pozorovanie určitého počtu klientov v poradni nie je v ŽIADNOM prípade rovné vedeckému výskumu a preto berte nasledujúce poznámky iba ako tému na zamyslenie (pre mňa je to možno námet na spracovanie do ďalšieho článku, ktorý už samozrejme bude podložený aj vedeckými štúdiami).
Možno sa vám zdá, že som bola posledné týždne zúfalo neproduktívna, ale skutočnosť je taká….že som bola posledné týždne fakt zúfalo neproduktívna :(
Nasledovalo 3-týždňové školenie. Áno, toľko skúseností majú začínajúci výživoví poradcovia v danej firme. Ale aby som bola fér, dalo mi to veľa. Nie veľa vedomostí, ale veľa skúseností. Vždy som sa tak trochu hrozila konzultácie so svojim prvým klientom. Mala som v hlave myšlienky typu: “Spozná ten človek, že je môj prvý klient v živote?” “Čo ak budem úplne nemožná!?” Nakoniec bolo školenie tak šialene intenzívne, že keď som si konečne spomenula na nejakého prvého klienta a na moje obavy, sedel už oproti mne desiaty klient. Vyskúšala som si komunikáciu s rôznymi typmi ľudí, naučila som sa pracovať v časovom strese a s piatimi ľuďmi za mojim chrbtom, ktorí ma boli pripravení po ukončení konzultácie hodnotiť a kritizovať. To najlepšie na tom je, že som si uvedomila, že to dokážem robiť. Dokážem pracovať v strese, dokážem zvládať extrémne situácie a čo je hlavné, dokážem zo svojej pamäte vytiahnuť tie správne veci a náležite ich použiť. O tom som kedysi pochybovala :D Bože, keby len o tom! Ja som o sebe neuveriteľne pochybovala a sama od seba by som si asi netrúfla po škole založiť vlastnú prax. A ajhľa, tu som bola, po troch týždňoch školenia, pripravená viesť vlastnú eseročku. A prečo by aj nie? Nemala som predsa 3-týždňové vedomosti, ale 5 rokov + 3-týždňové vedomosti a okolo seba ľudí, ktorí mi denno denne dokazovali, že sa to dá. Narozdiel od uplynulých rokov, keď sa vám všetci snažili natlačiť do hlavy, že splnenie kariérneho sna je vaša cieľová stanica, do ktorej dorazíte najskôr tak za 20-30 rokov.
Tento môj “príbeh” však pravdepodobne nemá taký koniec, ako čakáte. Celá príležitosť pred týždňom padla. Vyskytli sa komplikácie a aby som to skrátila, ponuku som musela odmietnuť. Takže odrazu som sa ocitla tam, kde som bola na začiatku, až kým som si neuvedomila, že to vlastne nie je ani zďaleka pravda. Na začiatku som totiž nemala žiadne sebavedomie a žiadne vedomosti o tom, ako sa zakladá a vedie samostatná zárobková činnosť. Teraz mám aj aj, a je v podstate len na mne, ako s tým naložím. Mohla by som trocha pofňukať nad stratou zaujímavej príležitosti a pre zmenu si vyskúšať tradičné plnenie sna trvajúce polovicu môjho života, alebo z toho všetkého môžem vyťažiť čo najviac a pokračovať kde som začala: O niekoľko odvážnych levelov vyššie, než by absolventovi odporučil jeho kariérny poradca…
Zápisky nutriholičky 