Ako sa nám chudne na východe? :)

Takže…mám pre vás dve správy – jednu dobrú a jednu zlú. Teda tá dobrá je skôr pre mňa a pre všetkých dobroprajných ľudí naokolo. Od decembra sa mi rozbehla moja drobná prešovská výživová poradňa a momentálne môžem s hrdosťou prehlásiť, že ma živí niečo, čo som budovala takmer tri roky, sama s pomocou mojich najbližších a s hŕstkou úžasných ľudí, ktorí mi dali šancu. Ja viem, že vo vašich ušiach to možno neznie tak fantasticky, ale keďže ja sa poznám a viem, aká viem byť spomalená, hanblivá, lenivá a tak celkovo nedorobená, tak zároveň aj viem, aký je to obrovský zázrak. O to väčší, že som to stihla ešte pred tridsiatkou (aj keď teda eltété). Viem, že ešte nie som za vodou a že veľa biznisov končí do piatich rokov, ale už len to, že vidím, že sa to dá, je pre mňa väčšou motiváciou ako tisíc obrázkov s nápisom na Facebooku.

No dobre teda, teraz k tej zlej správe. Ako ste si všimli, moje plánované “rozbehnutie blogu” som musela trochu pozastaviť, práve kvôli množstvu práce v poradni a mimo nej. Je to pre mňa úžasné, aj keď veľmi únavné obdobie, ale chýba mi písanie a čo ma ešte viac prekvapuje, chýba aj poniektorým z vás (a nemyslím teraz iba moju mamku a Michala :D).

Takže ako tu teraz sedím s vypnutou telkou (aby ma nič nerušilo), pohárom vína v ruke a hudbou zo Spotify v ušiach, tak vám sľubujem, že sa pokúsim vymyslieť nejaký spôsob, ako na blog dostať stále viac a viac článkov. Pravdepodobne to bude znamenať, že sa tu budú objavovať aj kratšie alebo obsahovo menej náročné články, ktorých jedinou hodnotou bude môj úžasný humor. Haha. (Toto nebola ukážka úžasného humoru, nenechajte sa popliesť). Ale teraz vážne, nebojte sa, aj kratšie články budú mať svoj obsah, nedovolila by som si úplne strácať váš čas.

A akú hodnotu bude mať ten dnešný?

Keď už sme pri tejto téme, spísala som pre Vás zopár postrehov z poradne, ktoré určite stoja za povšimnutie. Berte však na vedomie, že pozorovanie určitého počtu klientov v poradni nie je v ŽIADNOM prípade rovné vedeckému výskumu a preto berte nasledujúce poznámky iba ako tému na zamyslenie (pre mňa je to možno námet na spracovanie do ďalšieho článku, ktorý už samozrejme bude podložený aj vedeckými štúdiami).

jamie-street-94242

Read More »

Reklamy

3 rady, ako nastaviť svoju myseľ na chudnutie

CHUDNE SA AJV predchádzajúcom článku som vám sľúbila, že budem pokračovať v téme chudnutie a či už tento blog číta 5, 10 alebo 100 ľudí, nerada by som vás sklamala. Okrem toho mám už pripravené ďalšie témy, takže by som im mala čo najrýchlejšie uvoľniť priestor ;)

Nápad na dnešný článok vznikol opäť z praxe, ako inak. V poslednej dobe objavujem stále nové a nové výživové poradne, v ktorých sedia šikovní a vzdelaní ľudia s cieľom robiť toto poradenstvo trochu odlišne. Bez tabletiek a iných doplnkov stravy, bez prísnych diét, viac na mieru pre každého klienta. A ľudia na takéto niečo všeobecne reagujú veľmi pozitívne, chcú to vyskúšať, chcú, aby sa im niekto viac venoval a aby im pomohol naozaj schudnúť.

Ale nato, aby ste mohli vyskúšať výživové poradenstvo fungujúce INAK a vlastne nielen vyskúšať, ale byť vrámci neho úspešní a niečo dokázať, musíte si nastaviť INAK aj svoju myseľ. Teraz zniem ako nejaký motivačný oný, ale neviem nájsť výstižnejšiu vetu. Jednoducho musíte dostať z hlavy gebuziny a naladiť sa na úplne inú vlnu chudnutia. Či už to skúšate sami doma, alebo vyhľadáte špecialistu.

Čím skôr si tieto 3 veci uvedomíte, tým lepšie pre vás:

Read More »

Pomôžte si pri chudnutí, vyskúšajte jednu z mojich fínt :)

tape-403593_1280Tak som si dnes uvedomila, že veľa mojich článkov je o výžive, ale len máloktoré sa venujú priamo chudnutiu. Ak súdim podľa mojich známych, ktorí ma neustále bombardujú otázkami typu: “No tak mi poraď, keď už ťa tu mám, ako mám schudnúť?“, tak je to téma, ktorá bude asi zaujímať viacerých.

Problém s mojou alchýmiou chudnutia je ten, že nemám jednu účinnú stratégiu, ktorú by som mohla použiť na každého. Neviem, či je to dobré, alebo zlé, ešte som na to neprišla :D Asi by mi neuveriteľne uľahčilo život, ak by som dokázala vypracovať jedny obsiahle inštrukcie a potom ich už iba používať a používať a všetci naokolo by chudli a a boli by spokojní a ja by som bola spokojná tiež, lebo by mi stačilo makať minimálne o polovicu menej.

Read More »

Prvé úspechy z mojej poradne. YES! :)

poradnaMožno sa vám zdá, že som bola posledné týždne zúfalo neproduktívna, ale skutočnosť je taká….že som bola posledné týždne fakt zúfalo neproduktívna :(

Základný problém nastal, keď som sa presťahovalado nového bytu s priateľom a narušila sa tak moja vnútorná rovnováha, ktorú sa teraz snažím nanovo naprogramovať :D Akože býva sa mi super, ale keď stratíte miesto, kde ste roky sedeli a plodili nápady a písali články, tak si musíte nájsť nové, a to sa mi zatiaľ nepodarilo. Zatiaľ to zakaždým dopadne tak, že skončím na pohovke v obývačke s notebookom na kolenách a pred telkou v ktorej beží Súdna sieň a nikto to nepozerá ale vypnúť sa to nemôže, lebo “Aha, počkaj, už ide vyhlásiť verdikt v mene Slovenskej republiky.”

Dočasne teda môj mozog funguje v núdzovom režime a nápady na články dostáva výhradne počas pracovnej doby, preto je aj dnešný článok do určitej miery o mojej práci.

Read More »

Zápisky nutriholičky a moja výživová poradňa

Uf, mám za sebou niekoľko náročných týždňov venovaných len a len chystaniu otvorenia mojej výživovej poradne, ale KONEČNE môžem povedať, že je (takmer) všetko pripravené.

Kto teda ešte náhodou nevie, v Prešove otváram poradňu JUDIT IT, ktorej názov vznikol kombináciou môjho mena a anglického hesla “You did it!“, čo v preklade znamená “Dokázal si to“. Ak to teda máte ku mne blízko, budem sa tešiť na vašu návštevu :) Poradňa nie je ani zďaleka zameraná iba na chudnutie, môžete za mnou prísť s akýmkoľvek výživovým problémom. Tým, ktorí to majú do Prešova ďaleko, plánujem ponúkať možnosť internetového poradenstva, zatiaľ však ide všetka moja energia do samotného chodu poradne, takže to musí počkať.

logo4

Čo sa týka tohto blogu, nemám momentálne žiadne plány prepojiť ho s poradňou, čo v preklade znamená, že sa prostredníctvom neho nechystám robiť biznis. Chcela som si ponechať miesto, kde môžem byť sama sebou a kde píšem pre svojich čitateľov a nie zákazníkov. Ak by som bola nútená kontrolovať každé svoje slovo, mohla by som to tu rovno zabaliť, lebo už teraz viem, že by ma písanie nebavilo. Takže hoci neplánujem nijako skrývať fakt, že Zápisky nutriholičky píše tá istá osoba, ktorá v Prešove prevádzkuje výživovú poradňu, nebudem to ani na každom kroku zvýrazňovať a podčiarkovať.

K tomuto rozhodnutiu som dospela len nedávno, dovtedy som si nebola istá osudom tohto blogu, nevedela som, či z neho urobím oficiálny blog poradne JUDIT IT, alebo ho zruším a založím si iný blog, ktorý prepojím na poradňu (pretože dva blogy plus môj knižný blog by som už asi nedala :D) , ale obidva riešenia ma napĺňali hrôzou, pretože si neviem predstaviť písať kvôli tomu, že je to súčasťou mojej práce. Aj keď už teraz viem, že budem svoju prácu zbožňovať, písanie je pre mňa niečo, čo so svojim povolaním miešať nemôžem, inak to proste nebude dobré. Zároveň je to aj dôvod, prečo som tento blog doteraz poriadne nerozbehla – nevedela som, ktorým smerom ho rozbehnúť.

Dnešným dňom na mňa konečne doľahol pokoj a konečne mám v hlave presnú predstavu, ako to bude vyzerať. Ani netušíte, aké je to oslobodzujúce :D Dúfam, že so mnou ostanete, že vás bude Zápisky nutriholičky aj naďalej baviť čítať a že to pre vás bude zábavou aj prínosom :)

 Nutrihlicka podpis

Výživárstvo pre začiatočníkov: Energia, pomery živín (1. časť)

Kamarátka ma minule poprosila, či by som jej nevysvetlila základné veci ohľadom výživy. Že by sa chcela začať stravovať inak, zdravšie, lepšie, ale nevie, kde začať a preto by chcela začať úplne od začiatku. Čo je podľa mňa vynikajúci a zároveň veľmi zriedkavý spôsob uvažovania. Začala som jej to všetko spisovať na papier, ale potom ma napadlo, že možno by to zaujímalo viacerých. Je tu niekto taký, kto by chcel so sebou začať niečo robiť ale nevie, za aký koniec to chytiť? Oook teda, čítajte ďalej.

Keď sa bavíme o energetickej hodnote potravín, bavíme sa o troch základných živinách, ktoré túto energetickú hodnotu poskytujú: o bielkovinách, tukoch a sacharidoch. Energia, ktorú získavame z týchto troch živín tvorí teda dohromady 100%.

Existuje určitý pomer, ktorý udáva, koľko energie by sme percentuálne mali prijímať z tukov, koľko z bielkovín a koľko zo sacharidov. A každý výživový guru uznáva ten svoj. Niektoré pomery sú viac extrémne, niektoré menej, a tak ako na svete neexistujú dva rovnaké ľudské metabolizmy, tak podľa mňa neexistuje ani ten jeden jediný správny pomer vhodný pre každého z nás. Môžem vám však aspoň poskytnúť odrazový mostík, od ktorého sa ľahšie odpichuje. Medzi výživármi totiž existuje akýsi všeobecne uznávaný “vhodný” pomer, ktorý vyzerá nejako takto:

pomer zivin1

Tento pomer sa  logicky mení pri rôznych liečebných diétach s obmedzovaním jednej alebo viacerých živín (diabetické, pečeňové, ľadvinové a pod.) ale práve na zmene týchto pomerov sa zakladajú aj rôzne komerčné diéty (nízkobielkovinové, tukožrútske a pod.).

Tak ako teda zistíte aký pomer je vhodný pre vás?

Niekde sa môžete dočítať, že ak máte “rýchly metabolizmus” a teda vaše telo rýchlo premieňa prijaté živiny na energiu, tak by vám mal vyhovovať vyšší príjem pomalšie tráviteľných tukov a bielkovín, ktoré vášho pretekára zamestnajú na dlhšiu dobu než sacharidy, ktoré sú zdrojom rýchlej energie s krátkodobým efektom. Naopak, ak máte pomalý metabolizmus, tak sa s vysokým príjmom tukov bude váš organizmus mordovať do aleluja a preto by mu viac mala vyhovovať strava bohatá na sacharidy. Dáva to celkom logiku, však? Kiež by to bolo také jednoduché…

Po prvé, je mierne obtiažne zaklopať vášmu metabolizmu na dvere a opýtať sa ho, či je rýchly alebo pomalý. Niekedy to síce dokážete spozorovať sami na sebe, ale verte mi, vaša štíhla postava nemusí byť vždy automaticky dôsledkom “rýchleho metabolizmu”.

Ďalej tu máme rôzne metabolické a iné poruchy, ktoré výrazne ovplyvňujú vašu schopnosť tráviť a spracovávať niektoré živiny a spôsobujú ich neznášanlivosť. Obrovskú úlohu tu hrá aj genetika, ktorá má okrem “rýchlosti” vášho metabolizmu na svedomí ešte milión iných vecí, od enzýmov cez hormonálnu reguláciu až po využívanie rôznych metabolických ciest. Nehovoriac o tom, že aktivita enzýmov či hormónov tiež závisí na mnohých faktoroch, nielen na genetike (o metabolizme sa toho ešte u mňa napočúvate až-až, preto to teraz veľmi nerozvádzam).

Vlastne tým chcem povedať, že neexistuje žiaden jednoduchý ťahák na to, ako zistiť, ktorými živinami by ste mali kŕmiť váš organizmus a teda hlavne v akých pomeroch, keďže v určitom množstve treba prijímať všetky. Ak vám môžem poradiť, načúvajte vášmu telu. Samozrejme, čím viac toho viete o výžive a o tom, ako funguje metabolizmus, tým lepšie dokážete onú reč tela interpretovať. Ak sa niekedy rozhodnete kontaktovať odborníka na výživu, uistite sa, že disponuje informáciami nad rámec toho, čo sa dá zohnať na internete. Inak jeho ponuka “individuálneho poradenstva” nemá bohvieaký veľký význam.

Ak neviete, na príjem akého typu živín reagujete lepšie, je vhodné začať s pomerom uvedeným vyššie a odpinkávať sa od neho. Vo všeobecnosti má oveľa väčší efekt pri chudnutí zníženie celkovej energie, než zásadná zmena pomeru živín. Teraz je strašne v móde obmedzovať sacharidy: cestoviny sú zlé, chleby sú zlé, čokoláda je zlá. Netvrdila by som ale, že obezitu majú na svedomí práve sacharidy. Skôr by som povedala, že obezitu má čiastočne na svedomí neprirodzene vysoký príjem sacharidov, ktorý je v našej diéte v súčasnosti veľmi častým javom. Prestaňte sa obžierať sacharidmi, skroťte ich príjem na odporúčanú hodnotu a ono to bude mať svoj efekt.

Poviem vám jeden krátky príbeh: Kedysi dávno ľudia jedli čo chceli a koľko chceli, až sa na svete prudko rozšírila obezita. Keďže boli tuky najväčším zdrojom energie, vina padla automaticky na ne a všetci lekári a iní odborníci začali odporúčať ich obmedzovanie. Ľudia sa tukov začali báť, vylúčili ich zo stravy ale niečo predsa jesť museli, však? A tak sa ich záujem upriamil na sacharidy. Ryža, cestoviny, chleby, tie predsa neobsahovali takmer žiadne tuky a dokázali človeka tak úžasne zasýtiť…Ľudia boli spokojní, že nejedia veľa tukov, ale kto by už chcel chodiť po svete hladný? Sacharidy boli riešením všetkých ich problémov. Teda až do chvíle, kým sa nezistilo, že miera obezity nielenže neklesá, ale dokonca stúpa. Netrvalo dlho, kým ľudia neidentifikovali nového vinníka: sacharidy! A keďže za tie roky biznis prekonal obrovskú revolúciu, nechýbalo veľa a už sa na ľudí z každej strany začali hrnúť rôzne komerčné diéty založené na obmedzovaní sacharidov a na zvýšenom príjme tukov. A ľudia boli zasa veľmi šťastní, pretože mohli jesť tuky, ktoré si doteraz museli odopierať a mohli ich jesť koľko chceli, stačilo si nedávať k jedlám prílohy a nejesť chleby. A veď aj tak ich už všetci boli prejedení, nikomu predsa chýbať nebudú. Ten život je ale úžasný…

Aké ponaučenie z príbehu vyplýva? Že ak teraz začnete vymýšľať zaujímavú nízkotučnú diétu, o pár rokov s ňou dobijete svet a budete si môcť postaviť zámok. Pretože z tohto začarovaného kruhu sa asi tak skoro nevyhrabeme.

Či už vo svojom jedálničku budete izolovane obmedzovať jednu živinu alebo nie, to je už v podstate vaša vec, neodporúčam to však kompenzovať nadmerným zvyšovaním príjmu ostatných živín. Myslím, že toto je tá najväčšia chyba, ktorú robíme. Mnohé diéty hlásajú (alebo minimálne budia chybný dojem), že ak obmedzíte jednu živinu, môžete si dopriať neobmedzené (alebo aspoň zvýšené) množstvo inej. Napríklad paleodiétu si mnohí vysvetlia ako “poďme sa pretekať kto zje viac slaniny a škvarkov“, Dukanovu diétu zasa ako “ja zjem jednu kravu, ty zješ druhú kravu“. Niekoľkí šťastlivci môžu takéto niečo prežiť v zdraví a ešte aj schudnúť, ale väčšina z nás na tom po dokončení “diéty” určite lepšie nebude. Všetky pozitívne výsledky tu plynú skôr z akéhosi šoku pre organizmus a málokedy majú dlhodobý efekt. K diétam a tajomstvu ich úspechu (a následného neúspechu) sa tiež ešte vrátim v jednom z ďalších článkov.

Pôvodne som sem ešte chcela vopchať návod, ako si vlastne podomácky a tak trochu na divoko aspoň približne stanoviť vhodný energetický príjem. (SPOILER: Veľmi ťažko). Už by toho ale bolo na jeden článok veľa, takže som sa to rozhodla rozdeliť do dvoch článkov. Čakať by ste za ním dlho nemali, už je skoro hotový :) Chystám pre vás ešte samostatné články o tukoch, sacharidoch a bielkovinách, ale kľudne mi do komentárov napíšte, čo by vás z takých tých výživárskych vecí zaujímalo.

Kariérny špeciál: Aký je vhodný vek na splnenie svojho sna?

Ehm…Viem, že môj posledný článok je z 23. januára, ale môžeme sa tváriť, akoby nič? :D

Teda samozrejme vám aspoň vysvetlím, čo sa za tie 2 mesiace stalo. Toľko vám určite dlžím…

Pred dvoma mesiacmi som dostala veľmi zaujímavú ponuku. Mohla som viesť a po čase aj vlastniť vlastnú výživovú poradňu, avšak jeden zo zádrheľov bol, že som si v nej tak úplne nemohla robiť, čo chcem. Celý systém poradenstva bol spútaný určitými pravidlami a na “vlastnú tvorbu” neostávalo veľa priestoru. Skrátka, svoje vlastné vedomosti a skúsenosti som mohla využívať len do určitej miery, potom nasledovali pomerne dosť prísne pravidlá.
Vždy som túžila mať vlastnú výživovú poradňu. Priznám sa ale, že som to vnímala skôr v zmysle: “Áno, Juditka, raz budeš mať aj ty svoju poradňu, len musíš byť trpezlivá a prežiť možno trochu menej atraktívne pracovné príležitosti, ale raz to určite príde.” Takže keď sa objavila spomínaná ponuka, bolo to pre mňa lákavé. Viac, než lákavé. Vlastná poradňa! Veď to ani nevadí, že nebudem môcť hrať podľa svojich pravidiel, každý niekde začína a toto rozhodne nie je zlý odrazový mostík. Niekomu by sa o tom ani nesnívalo.

Nasledovalo 3-týždňové školenie. Áno, toľko skúseností majú začínajúci výživoví poradcovia v danej firme. Ale aby som bola fér, dalo mi to veľa. Nie veľa vedomostí, ale veľa skúseností. Vždy som sa tak trochu hrozila konzultácie so svojim prvým klientom. Mala som v hlave myšlienky typu: “Spozná ten človek, že je môj prvý klient v živote?” “Čo ak budem úplne nemožná!?” Nakoniec bolo školenie tak šialene intenzívne, že keď som si konečne spomenula na nejakého prvého klienta a na moje obavy, sedel už oproti mne desiaty klient. Vyskúšala som si komunikáciu s rôznymi typmi ľudí, naučila som sa pracovať v časovom strese a s piatimi ľuďmi za mojim chrbtom, ktorí ma boli pripravení po ukončení konzultácie hodnotiť a kritizovať. To najlepšie na tom je, že som si uvedomila, že to dokážem robiť. Dokážem pracovať v strese, dokážem zvládať extrémne situácie a čo je hlavné, dokážem zo svojej pamäte vytiahnuť tie správne veci a náležite ich použiť. O tom som kedysi pochybovala :D Bože, keby len o tom! Ja som o sebe neuveriteľne pochybovala a sama od seba by som si asi netrúfla po škole založiť vlastnú prax. A ajhľa, tu som bola, po troch týždňoch školenia, pripravená viesť vlastnú eseročku. A prečo by aj nie? Nemala som predsa 3-týždňové vedomosti, ale 5 rokov + 3-týždňové vedomosti a okolo seba ľudí, ktorí mi denno denne dokazovali, že sa to dá. Narozdiel od uplynulých rokov, keď sa vám všetci snažili natlačiť do hlavy, že splnenie kariérneho sna je vaša cieľová stanica, do ktorej dorazíte najskôr tak za 20-30 rokov.

Tento môj “príbeh” však pravdepodobne nemá taký koniec, ako čakáte. Celá príležitosť pred týždňom padla. Vyskytli sa komplikácie a aby som to skrátila, ponuku som musela odmietnuť. Takže odrazu som sa ocitla tam, kde som bola na začiatku, až kým som si neuvedomila, že to vlastne nie je ani zďaleka pravda. Na začiatku som totiž nemala žiadne sebavedomie a žiadne vedomosti o tom, ako sa zakladá a vedie samostatná zárobková činnosť. Teraz mám aj aj, a je v podstate len na mne, ako s tým naložím. Mohla by som trocha pofňukať nad stratou zaujímavej príležitosti a pre zmenu si vyskúšať tradičné plnenie sna trvajúce polovicu môjho života, alebo z toho všetkého môžem vyťažiť čo najviac a pokračovať kde som začala: O niekoľko odvážnych levelov vyššie, než by absolventovi odporučil jeho kariérny poradca…

Takže som sa rozhodla založiť si vlastnú výživovú poradňu. A som z toho úplne nadšená a zároveň na prášky a je to geniálny pocit :D Pýtate sa, či neriskujem veľa? A neriskujeme veľa nerobením toho, čo robiť skutočne chceme? Nikde nie je predpísaná veková hranica na splnenie sna. Ja si ho veľmi rada splním ako 26-ročná. Nemám totiž potom absolútne žiaden problém vymyslieť si nový…

Ak by ste chceli vedieť, koľko nervov, potu a sĺz stojí priemerného mladého človeka kariéra snov, môžem vám podávať pravidelné informácie :) Sama by som si to celkom rada zdokumentovala… Dajte vedieť! ;)