Zápisky nutriholičky (Zápis #1) – sladké raňajky, rozhovor do rádia, večerná káva

Dnes mi píše kamarátka (taká tá, čo vás zvykne za všetko sprdávať a nesmiete sa za to uraziť, lebo to robí “z lásky”) citujem: “Bola som akurát na tvojom blogu. Vieš o tom, že sa volá Zápisky nutriholičky a nemáš tam žiadne zápisky? Čakala som nejaký stručný denník a ty tam máš toľko textu!”

Odmyslime si teraz, že moja veľmi dobrá kamoška tu zavítala prvýkrát po niekoľkých rokoch existencie blogu a poďme sa na to pozrieť trochu pragmaticky. V skutočnosti ma nikdy nenapadlo, ani pri zakladaní a pomenovaní Zápiskov nutriholičky, že tu niekedy budú nejaké reálne denníkové zápisky. Vždy bol plán písať klasický formát blogových príspevkov. Ale…keď tak nad tým uvažujem, vôbec to nemusí byť zlý nápad!

Dnes som preto so sebou na skúšku všade vláčila môj malý notbebook (a kde to nešlo, tak aspoň zápisník) a robila som si poznámky, aby som vám mohla priniesť prvýkrát v živote tohto blogu pravé nefalšované ZÁPISKY NUTRIHOLIČKY :)

Ako sa nám chudne na východe? :)

Takže…mám pre vás dve správy – jednu dobrú a jednu zlú. Teda tá dobrá je skôr pre mňa a pre všetkých dobroprajných ľudí naokolo. Od decembra sa mi rozbehla moja drobná prešovská výživová poradňa a momentálne môžem s hrdosťou prehlásiť, že ma živí niečo, čo som budovala takmer tri roky, sama s pomocou mojich najbližších a s hŕstkou úžasných ľudí, ktorí mi dali šancu. Ja viem, že vo vašich ušiach to možno neznie tak fantasticky, ale keďže ja sa poznám a viem, aká viem byť spomalená, hanblivá, lenivá a tak celkovo nedorobená, tak zároveň aj viem, aký je to obrovský zázrak. O to väčší, že som to stihla ešte pred tridsiatkou (aj keď teda eltété). Viem, že ešte nie som za vodou a že veľa biznisov končí do piatich rokov, ale už len to, že vidím, že sa to dá, je pre mňa väčšou motiváciou ako tisíc obrázkov s nápisom na Facebooku.

No dobre teda, teraz k tej zlej správe. Ako ste si všimli, moje plánované “rozbehnutie blogu” som musela trochu pozastaviť, práve kvôli množstvu práce v poradni a mimo nej. Je to pre mňa úžasné, aj keď veľmi únavné obdobie, ale chýba mi písanie a čo ma ešte viac prekvapuje, chýba aj poniektorým z vás (a nemyslím teraz iba moju mamku a Michala :D).

Takže ako tu teraz sedím s vypnutou telkou (aby ma nič nerušilo), pohárom vína v ruke a hudbou zo Spotify v ušiach, tak vám sľubujem, že sa pokúsim vymyslieť nejaký spôsob, ako na blog dostať stále viac a viac článkov. Pravdepodobne to bude znamenať, že sa tu budú objavovať aj kratšie alebo obsahovo menej náročné články, ktorých jedinou hodnotou bude môj úžasný humor. Haha. (Toto nebola ukážka úžasného humoru, nenechajte sa popliesť). Ale teraz vážne, nebojte sa, aj kratšie články budú mať svoj obsah, nedovolila by som si úplne strácať váš čas.

A akú hodnotu bude mať ten dnešný?

Keď už sme pri tejto téme, spísala som pre Vás zopár postrehov z poradne, ktoré určite stoja za povšimnutie. Berte však na vedomie, že pozorovanie určitého počtu klientov v poradni nie je v ŽIADNOM prípade rovné vedeckému výskumu a preto berte nasledujúce poznámky iba ako tému na zamyslenie (pre mňa je to možno námet na spracovanie do ďalšieho článku, ktorý už samozrejme bude podložený aj vedeckými štúdiami).

Vitajte na mojom blogu, volám sa Judita Páleníková a som nutričný terapeut

Dnešný článok píšem s obrovskou radosťou, pretože za posledný mesiac Zápisky nutriholičky začali bzučať aktivitou. Bohužiaľ musím povedať, že nie tou mojou :D Tá aktivita je v podobe vás – vašich zdieľaní, nasledovaní, nových odberov. Teším sa z toho a mám pocit, že vám momentálne dlhujem iný typ článku, než bolo zopár tých posledných.

Je to už dávno, čo som sa naposledy predstavovala a písala niečo o sebe. Samozrejme ono sa tak nejako predpokladá, že človek sa predstaví každému len raz, avšak pri písaní blogu a neustálom príleve nových “tvárí” to nie je také jednoduché.

Blogujem už veľmi veľmi dlho, nie vždy to však bolo o výžive. Začínala som blogom o knihách, ktorého písanie do dnes považujem za podstatne jednoduchšie. Celé to bolo o dojmoch, o názoroch a pocitoch po dočítaní tej ktorej knihy. Takmer jediná negativita, s ktorou sa stretnete, je tá, keď sa niekto vysmieva vášmu literárnemu vkusu. Fakt nič, čo by ste nerozdýchali. U blogu o výžive a celkovo o životnom štýle je to už o niečom inom. Miešajú sa tu neodborníci, ktorí blogujú pre radosť, tí, pre ktorých je blogovanie súčasťou podnikania a budovania kariéry a taktiež odborníci, ktorí berú blogovanie už iba ako doplnok svojej bohatej profesionálnej kariéry. A tak sa tu všetci mixujeme na jednom veľkom-malom internete, hádame sa, nadávame si…a ľudia nie sú o nič múdrejší v tom, čo by mali jesť.

Dá sa na východnom Slovensku uživiť ako nutričný terapeut?

Ako tu tak sedím a rozmýšľam nad témou nového článku, tak si vravím, že dnes dám vám aj sebe trochu vydýchnuť a pojmem to trochu uvoľnenejšie…ale o to viac od srdca :)

Moja úplne najlepšia kamarátka z detstva, ktorá minulý rok štátnicovala, mi včera oznámila, že sa jej konečne podarilo nájsť si schopnú prácu. Že spoločnosť vyzerá super (v tej, ktorej pracovala nedávno, sa zamestnanci striedali ako na bežiacom páse), že má k dispozícii zaujímavé benefity (v tej predchádzajúcej bolo benefitom, keď ju šéf poslal do potravín, aby mu kúpila slnečnicové semienka), že má možnosť kariérneho rastu (v tej predchádzajúcej bola možnosť kariérneho rastu podmienená tým, koľko narážok na svoje pohlavie si je ochotná vypočuť). Nuž, oproti tomu ju teraz naozaj čaká práca snov…ibaže v Bratislave. Jop, zasa ďalší mladý človek, ktorý to nakoniec vzdal a odchádza z Prešova. Aj keď tomu predchádzal rok obrovskej snahy nájsť si niečo schopné na východnom Slovensku…

Prečo o tom píšem? Jednak, preto, lebo mi to už dva dni nejde vytriasť von z hlavy a jednak preto, lebo druhá najčastejšia otázka od mojich klientov (hneď po “A koľko asi tak schudnem za tri mesiace?“) je: “Dá sa tu v Prešove vôbec uživiť tým, čo robíte?“

Oznam pre moju mamičku: Toto je ilustračný obrázok. Nič som ti nezabudla oznámiť.

Kríza pri chudnutí: Ou, čo s ňou?

Keď podnikáte a zarábate sami na seba, tak sa váš týždeň nedelí na dni, kedy pracujete a dni, kedy nepracujete ale na dni, kedy musíte ísť do práce a dni, kedy môžete zostať doma. Tie dni, kedy môžete ostať doma, vyzerajú strašne lákavo, ale pravdou je, že sú iba zdrojom príšerného flákania sa. Dnes som toho mala naplánovaného tááák veľa, ale nakoniec sa mi z toho podarilo urobiť iba zlomok. Čo už, niekedy vám káva zaberie, inokedy nie :D

Z tej mojej dnešnej krízy ale vzišla jedna fajn vec, a to nápad na tento článok. Dnes totiž viac než kedykoľvek inokedy súcitím s mojimi klientmi, ktorí ku mne niekedy prídu úplne fantasticky namotivovaní a inokedy im zasa čítam z tváre čisté zúfalstvo…tak ako z tej mojej, keď som sa pred desiatimi minútami pozrela do zrkadla.

A keďže ja som strašne múdra, keď radím niekomu inému a nie sebe, tak si prečítajte niekoľko mojich tipov na prekonanie bloku, apatie, beznádeje a podobných nepríjemných pocitov, ktoré nám narúšajú našu karmu. Či už pri chudnutí, práci alebo inej činnosti, na ktorej nám záleží.

Výživový poradca vs. lekár vs. nutričný terapeut

Napätie medzi alternatívnymi výživovými poradcami  a lekármi sa stupňuje. Lekári tvrdia, že poradcovia nie sú dostatočne vzdelaní a kompetentní radiť ľuďom v oblasti výživy a poradcovia zasa vyhlasujú, že lekári sa výžive nerozumejú, tiež im ide iba o zisk a na poradcov útočia, lebo im závidia. Rozhodla som sa preto napísať svoj pohľad na súčasnú úroveň výživového poradenstva a pokúsila som sa ozrejmiť  dôvody, prečo (konkrétne mne) ležia mnohí výživoví poradcovia v zuboch. Ak ste dnes na tomto blogu prvýkrát a nepoznáte ma: Som zdravotníčka, mám 5-ročné vysokoškolské vzdelanie v oblasti výživy a výžive sa venujem aj naďalej v praxi. 

3 rady, ako nastaviť svoju myseľ na chudnutie

V predchádzajúcom článku som vám sľúbila, že budem pokračovať v téme chudnutie a či už tento blog číta 5, 10 alebo 100 ľudí, nerada by som vás sklamala. Okrem toho mám už pripravené ďalšie témy, takže by som im mala čo najrýchlejšie uvoľniť priestor ;)

Nápad na dnešný článok vznikol opäť z praxe, ako inak. V poslednej dobe objavujem stále nové a nové výživové poradne, v ktorých sedia šikovní a vzdelaní ľudia s cieľom robiť toto poradenstvo trochu odlišne. Bez tabletiek a iných doplnkov stravy, bez prísnych diét, viac na mieru pre každého klienta. A ľudia na takéto niečo všeobecne reagujú veľmi pozitívne, chcú to vyskúšať, chcú, aby sa im niekto viac venoval a aby im pomohol naozaj schudnúť.

Ale nato, aby ste mohli vyskúšať výživové poradenstvo fungujúce INAK a vlastne nielen vyskúšať, ale byť vrámci neho úspešní a niečo dokázať, musíte si nastaviť INAK aj svoju myseľ. Teraz zniem ako nejaký motivačný oný, ale neviem nájsť výstižnejšiu vetu. Jednoducho musíte dostať z hlavy gebuziny a naladiť sa na úplne inú vlnu chudnutia. Či už to skúšate sami doma, alebo vyhľadáte špecialistu.

Čím skôr si tieto 3 veci uvedomíte, tým lepšie pre vás:

Aj vy ste tak strašne unavení? Možno je veľa hodín a možno…

Viete, čo je horšie, než zabiť takmer celý deň natáčaním videa na blog? Zabiť takmer celý deň natáčaním videa na blog a potom zistiť, že ste strašný tragéd a rozhodnúť sa, že to nikdy nesmie uzrieť žiadne cudzie ľudské oko. Takže deň je fuč a je takmer deväť hodín a nevidno po vás žiadnu robotu a aj keď je sobota a v sobotu je povolené aspoň trochu sa flákať, tak to jednoducho dobrý pocit nezanechá. Takže som si povedala, že sa ešte na chvíľu zapriem a skúsim spísať článok. Pretože písanie mi ide aspoň trochu. Teda po tom, čo som sa dnes videla na videu, si dovolím povedať, že písanie mi ide ÚPLNE FANTASTICKY v porovnaní s týmto. Takže tak. A som unavená a vyčepaná a preto aj dnešný článok bude o únave a vyčerpaní a o tom, prečo si za tieto stavy môžeme vo veľkej miere sami.

Moja výživárska realita

Keď som si zakladala Zápisky nutriholičky, nebola som v blogovaní zas až taký nováčik. V Lifestyle a Health blogs kategórii som však úplný zelenáč, takže som sa samozrejme vydala do internetového sveta na skusy, aby som niečo obkukala od starších a skúsenejších. Dozvedela som sa, že väčšina blogerov má nejakú filozofiu alebo jednoducho žije nejakým životným štýlom, o ktorom hrdo píše. Blogosféra je plná mladých báb, ktoré začali s fitness, schudli nenormálne množstvo nadbytočných kíl a úžasne si vyformovali postavu. Je tu veľa inšpiratívnych bežkýň, ktorým úprimne závidím, že sa nejdú pozvracať, keď bežia viac ako 10 minút, aj keď ony by mi asi povedali, že všetko chce čas a veľa veľa tréningu. Nuž hej…a nebyť lenivá.

NUTRIHOLIČKA V KUCHYNI: Pikantné cuketové rezance s kuracím mäsom

V tom radostnom ošiali z presťahovania sa a osamostatnenia sa človek aj zabudne, že si odteraz bude musieť variť sám. 100 bodov pre Chrabromil, ak dokážete prehovoriť frajera a Ohnivý pohár, ak si nájdete takého, ktorý varí rád.

Zatiaľ nás to ešte ale baví obidvoch a úplne najviac nás baví hľadať si recepty po internete a v kuchárskych knihách a potom ich skúšať pripravovať doma. Aby ste si nemysleli, že si to vymýšľam sama z dlhej chvíle. Tak sme sa dostali aj k receptu na Pikantné cukinové rezance s kuracím mäsom, ktorý vyzerá presne ako niečo, čo by som odporúčala redukujúcim klientom na večeru. Základ je totiž zelenina a bielkovina a celé to obsahuje minimum sacharidov a vlastne aj tuku. Ľudia a keby ste vedeli, ako fantasticky to chutí…