Protikvasinková diéta – ako vyhladovať namiesto kvasiniek seba

Popri stále sa zvyšujúcej popularite rôznych redukčných diét si pomaly do popredia razí cestu aj tzv. protikvasinková diéta. Tá však nemá nič spoločné s popularitou, ale s vysokým počtom ľudí trpiacich kvasinkovou infekciou (kandidózou), ktorí skúšajú všetko možné, aby sa tohto nepríjemného ochorenia zbavili. V priebehu života postihne aspoň raz vulvovaginálna kandidóza 75% žien. Nepríjemný je najmä fakt, že u viac ako polovice žien dôjde takisto aspoň raz k návratu tohto ochorenia.

NA ÚVOD

Je dôležité si uvedomiť, že samotná pozitívna kultivácia kvasiniek nám nemôže slúžiť ako jediný diagnostický nástroj. Potrebné je aj mikroskopické vyšetrenie vaginálneho sekrétu a doplnkovým údajom sú aj klinické príznaky (špecifický výtok, svrbenie, pálenie a pod.). Diagnostika kandidózy síce nie je veľmi zložitá, avšak je nutné rozlišovať  prítomnosť kvasiniek a kvasinkovú infekciu a tomu prispôsobiť aj liečbu.

Ženská pošva zďaleka nie je jediným miestom, ktoré zvyknú trápiť kvasinkové infekcie. Premnoženie kvasiniek je charakteristické napr. aj pre rôzne časti tráviaceho ústrojenstva. Najhoršie prípady kandidóz som zažila počas mojej praxe na hematoonkológii, kde na tzv. soor v ústnej dutine trpeli pacienti absolvujúci transplantáciu kostnej drene, ktorej predchádza veľmi drastické oslabenie imunitného systému.

XYLITOL: Vhodná náhrada za cukor?

V minulom článku o kokosovom cukre som sa vás spýtala, či by ste sa so mnou chceli pozrieť na zúbok ešte iným druhom sladidiel. Voľba padla jednoznačne na xylitol, takže dnes plním želania :)

ČO JE TO XYLITOL?

Xylitol patrí do skupiny alkoholových cukrov. Alkoholové cukry nie sú alkohol a vlastne ani cukor, napriek tomu sú využívané ako sladidlá. Okrem xylitolu sem patrí napr. aj sorbitol či manitol. Hoci sa xylitol bežne nachádza v menšom množstve aj voľne v prírode, priemyselne sa získava a vyrába z hemicelulózy (xylán) tvoriacej rastlinné tkanivá, napr. kôru stromov. Nie všetok komerčný xylitol sa však vyrába z kôry brezy (odtiaľ poznáte názov “brezový cukor”), niektoré druhy sa získavajú napr. priemyselným spracovaním kukurice.

Má kokosový olej namierené na čiernu listinu?

American Heart Association (AHA) je ďalšia z veľkého zástupu ľudí a inštitúcií, ktorí našim slovenským výživárskym low-carb a keto hviezdam závidia úspech. Dokazuje to ich aktualizované stanovisko k problematike konzumácie nasýtených mastných kyselín a kardiovaskulárnych ochorení. Akoby to nestačilo, najnovšie si vzali do huby aj kokosový olej, o ktorom predsa každý víkendový výživový poradca vie, že lieči rakovinu, redukuje hmotnosť, zbavuje akné a znižuje úrokovú sadzbu hypoték.

Dámy a páni z AHA majú taký blbý zvyk, že dookola ako pokazená platňa opakujú, ako nepriaznivo vplýva konzumácia živočíšnych tukov bohatých na nasýtené MK na rozvoj ochorení srdca a ciev. Niekto by očakával, že ľudia ich aspoň z ľútosti začnú brať vážne, ale čo zmôže taký profesor kardiovaskulárnej prevencie pôsobiaci na Katedre výživy a Katedre genetiky alebo človek vyhlásený v roku 2016 za najvplyvnejšieho vedca, nachádzajúci sa v top 1% najuznávanejších kapacít vo svojom odbore, pred charizmou vášho fitness trénera, ktorý práve dočítal Veľmi inšpiratívnu knihu číslo 25?

Doktora Franka M. Sacksa možno delí 6 kociek na bruchu od rešpektu vo fitness komunite, ale my ostatní si vďaka jeho novému reportu môžeme znovu pripomenúť, prečo je nebezpečné dlhodobo udržiavať vysoký príjem nasýtených MK. Čo je to vysoký príjem nasýtených MK? Je to to, keď si dám na raňajky moju obľúbenú bryndzovú nátierku alebo keď si večer vyrazíme do reštiky na dobrý hovädzí steak? Chvalabohu nie. Ide tu vlastne o sústavnú a pravidelnú preferenciu živočíšnych tukov pred rastlinnými (konkrétne pred olejmi bohatými na mono a polynenasýtené mastné kyseliny), zároveň o obmedzovanie sacharidov, ktoré vedie k celkovej vyššej spotrebe tukov a o ďalšie zaručené “biohacky”, ako pridávanie si masla alebo kokosového oleja do kávy. Každý deň, na rozdúchanie mentálnej hmly samozrejme.

No a keď už sme pri tom kokosovom oleji! Nedávny prieskum priniesol zistenie, že až 72% Američanov považuje kokosový olej za “zdravú potravinu”. Hádajte, čo si o ňom myslí táto banda závistlivcov z najvýznamnejších univerzít a vedeckých pracovísk z celého sveta? Čítajte ďalej :)

FOOD DETECTIVE testy nie sú žiaden Sherlock

Ak ste sa niekedy v živote trápili s rôznymi ekzémami, tráviacimi ťažkosťami alebo bolesťami hlavy po jedle, tak ste určite narazili aj na možnosť zaplatiť si pomerne drahé krvné vyšetrenia zvané testy potravinovej intolerancie (komerčne tzv. Food Detective testy), ktoré by vám údajne mali prezradiť, aké potraviny by bolo vhodné z jedálnička vylúčiť. Asi 70 eur (čo pomaly nie je ani štvrtina celkovej sumy) dokonca prepláca aj jedna naša súkromná poisťovňa a je tu tiež možnosť zakúpiť si samodiagnostický test priamo v lekárni alebo na internete “za babku”. Ak vezmeme do úvahy narastajúci počet ľudí s tráviacimi problémami, ktorí už absolvovali kvantum vyšetrení u gastroenterológa aj alergológa a stále v rukách nemajú jednoznačnú odpoveď, vyzerajú tieto testy ako celkom slušný biznis, čo poviete? Asi nikoho neprekvapí, že už ich propagujú aj niektoré naše celebritky a známejšie mená internetovej a blogerskej scény. Čiže logicky by sme sa im mohli pozrieť trochu na zúbok :)

Aby sa nepovedalo, že zas som sa rozhodla iba niečo zhejtovať, prizvala som si k sebe na pomoc jedného z najlepších imunológov na Slovensku a môjho kolegu, MUDr. Martina Lešťana, ktorý vám pekne, pokojne a logicky (predsa len je to muž a nemá také sklony k hystérii) objasní problematiku tohto testovania, jej pozitíva a negatíva. Dobre som to vymyslela, hejže?

KOKOSOVÝ CUKOR: Po tuku nový kokosový ošiaľ

Vedeli ste, že keď rozbijete fľašu s balsamicom tak je to akoby sa na vás odrazu otočili všetky spotené pazuchy sveta? Vôbec sa nepovažujem za pachovú citlivku, môj nos toho znesie veľa, ale aj náhodné privoňanie k octu je pre mňa zakaždým špeciálne traumatickou záležitosťou.  Takže keď dnes balsamicom nasiakla celá naša podlaha v kuchyni vrátane mojich ponožiek, tak som sa zabarikádovala v spálni a chudák Michal to sám dával do poriadku. Teraz sa takto retrospektívne dostavujú aj nejaké tie výčitky, ale musíte všetci uznať, hlavné je, že žijem a že to na mne nenechalo dlhotrvajúce následky. Inak by vám teraz nemal kto písať tento článok a čo potom? Ja vám poviem, čo potom. Nedozvedeli by ste sa napríklad, čo je zač ten populárny kokosový cukor a či má pre nás oproti klasickému cukru aj nejaké výhody.

Napísala by som, že výber vhodných sladidiel riešia najmä diabetici, ale nebola by to pravda. Výber vhodných sladidiel v poslednej dobe riešia VŠETCI. A to je dobre. Napríklad aj v Amerika to riešia a pozrite sa, akí sú šikovní, už vynašli aj Coca colu sladenú stéviou (myslím že v 2014 zažila svoj boom ale neviem, čo je s ňou teraz – predpokladám, že nikomu nechutila). Obrovskú skupinu ľudí využívajúcich náhradné sladidlá tvoria fitness nadšenci a vyznávači zdravého životného štýlu. Najmä športovo založení ľudia určite nemajú vo svojom jedálničku núdzu o sladké chute, práve naopak. E-shopy ponúkajúce výživu pre športovcov majú široký sortiment obsahujúci rôzne fitness sirupy, proteínové tyčinky a nápoje, “nutelly”, zmesi na palacinky či lievance a veľa veľa ďalšieho. Všetky tieto záležitosti sú samozrejme sladené nekalorickými alebo špeciálnymi prírodnými náhradami cukru a z toho čo som videla ich ľudia vedia zjesť NA KILÁ.

Takže by bolo určite celkom fajn vedieť, čo tieto náhrady cukru v tele robia a či je naozaj také rozumné neriešiť svoje baženie po sladkom a namiesto toho iba vymeniť zdroje sladkej chuti za zdanlivo menej škodlivé. 

Dnešný článok je venovaný kokosovému cukru, napríklad aj preto, že ho momentálne máme doma :D Ale ak by ste chceli vedieť viac aj o ďalších sladidlách, dajte mi vedieť.

KETOGÉNNA DIÉTA ako mizerný zlepšovák vo vašom živote

Ketogénne stravovanie je medzi Slovákmi jedno z najpopulárnejších, a to najmä vďaka veľmi aktívnym propagátorom s početnou fanúšikovskou základňou na internete. Mimo tejto základne však málokto vie, čo presne ketogénne stravovanie obnáša. Denne sa na sociálnych sieťach stretávame s príspevkami mladých, úspešných, vyšportovaných a bohatých ľudí, ktorí sa nám snažia predať svoj tajný recept na život. Stále častejšie sa na nás valia informácie o tom, že konzumácia nadmerného množstva tuku je nielen neškodná, ale dokonca aj zdravá a naopak čím viac sacharidov z našej stravy odstránime, tým lepšie na tom budeme. Tejto problematike som sa už v niektorých článkoch venovala ( napr. TU a TU), no tentokrát pôjdeme ešte ďalej. Ketodiéta či dokonca ketogénny a nízkosacharidový životný štýl je totiž blud, ktorý pravidelne odobrujú tí najvplyvnejší samozvaní výživoví odborníci a mútia tak hlavu tisícom svojich nasledovateľov. Dnes si na preto na toto stravovanie trochu posvietime.

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto neje klobásu ľúto mu bude

Hlasovanie v Blogerovi roka je momentálne v plnom prúde, do nominácií postupne vstupujú takí tí big players a všetko sa to začína dramatizovať, tak mi prišlo ako vhodná chvíľa poďakovať sa vám za všetky vaše doterajšie hlasy, ktoré ma (aspoň nateraz) dokonca vystrelili medzi tých najlepších. Nech sa stane čo sa stane, toto hlasovanie mi pomáha uvedomiť si, že mám medzi vami skutočne veľkú podporu a že aj obyčajné “normálne” stravovanie môže konkurovať rôznym moderným smerom ako sú vegánstvo či paleo. A že mám proste viac písať :D

(Inak ale všímate ten kreatívny nadpis článku? Ak nepostúpim ďalej v Blogerovi, moje ďalšie kroky budú viesť do textárskej súťaže, kde to očividne úplne rozbijem.)

No! Ale…keďže hlasovanie ešte ani zďaleka neskončilo, stále môžete Zápisky nutriholičky podporiť na tomto mieste: https://blogerroka.sk/2017/zapisky-nutriholicky/

A nakoľko mám zakázané vás akokoľvek podplácať (škoda, celý rok som si na to sporila…), tak vám aspoň venujem nasledujúci fundovaný článok o tom, čo môžete a čo nemôžete jesť počas veľkonočných sviatkov. Pretože: Trust me, I’m a dietitian. 

Téma: DUSIČNANY alebo O “tých hnusoch” v potravinách

Dusičnany a dusitany sú jedny z tých látok, ktoré by za normálnych okolností bežný občan asi ani nepoznal, nebyť neustáleho strašenia tým, ako ich je v bežných potravinách veľa-preveľa a ako nám ubližujú. O to väčšiu hystériu medzi konzumentmi spôsobujú, pretože sa ukázalo, že najväčšiu neplechu dokážu narobiť u drobcoch v prvom polroku ich života. Dnešný článok popisuje problematiku konzumácie potravín, ktoré sú zdrojom dusičnanov a pomôže vám urobiť si jasno v tom, či sa oplatí mať pred nimi rešpekt alebo je to iba nafúknutá bublina.

Zápisky nutriholičky (Zápis #1) – sladké raňajky, rozhovor do rádia, večerná káva

Dnes mi píše kamarátka (taká tá, čo vás zvykne za všetko sprdávať a nesmiete sa za to uraziť, lebo to robí “z lásky”) citujem: “Bola som akurát na tvojom blogu. Vieš o tom, že sa volá Zápisky nutriholičky a nemáš tam žiadne zápisky? Čakala som nejaký stručný denník a ty tam máš toľko textu!”

Odmyslime si teraz, že moja veľmi dobrá kamoška tu zavítala prvýkrát po niekoľkých rokoch existencie blogu a poďme sa na to pozrieť trochu pragmaticky. V skutočnosti ma nikdy nenapadlo, ani pri zakladaní a pomenovaní Zápiskov nutriholičky, že tu niekedy budú nejaké reálne denníkové zápisky. Vždy bol plán písať klasický formát blogových príspevkov. Ale…keď tak nad tým uvažujem, vôbec to nemusí byť zlý nápad!

Dnes som preto so sebou na skúšku všade vláčila môj malý notbebook (a kde to nešlo, tak aspoň zápisník) a robila som si poznámky, aby som vám mohla priniesť prvýkrát v živote tohto blogu pravé nefalšované ZÁPISKY NUTRIHOLIČKY :)

Ako sa nám chudne na východe? :)

Takže…mám pre vás dve správy – jednu dobrú a jednu zlú. Teda tá dobrá je skôr pre mňa a pre všetkých dobroprajných ľudí naokolo. Od decembra sa mi rozbehla moja drobná prešovská výživová poradňa a momentálne môžem s hrdosťou prehlásiť, že ma živí niečo, čo som budovala takmer tri roky, sama s pomocou mojich najbližších a s hŕstkou úžasných ľudí, ktorí mi dali šancu. Ja viem, že vo vašich ušiach to možno neznie tak fantasticky, ale keďže ja sa poznám a viem, aká viem byť spomalená, hanblivá, lenivá a tak celkovo nedorobená, tak zároveň aj viem, aký je to obrovský zázrak. O to väčší, že som to stihla ešte pred tridsiatkou (aj keď teda eltété). Viem, že ešte nie som za vodou a že veľa biznisov končí do piatich rokov, ale už len to, že vidím, že sa to dá, je pre mňa väčšou motiváciou ako tisíc obrázkov s nápisom na Facebooku.

No dobre teda, teraz k tej zlej správe. Ako ste si všimli, moje plánované “rozbehnutie blogu” som musela trochu pozastaviť, práve kvôli množstvu práce v poradni a mimo nej. Je to pre mňa úžasné, aj keď veľmi únavné obdobie, ale chýba mi písanie a čo ma ešte viac prekvapuje, chýba aj poniektorým z vás (a nemyslím teraz iba moju mamku a Michala :D).

Takže ako tu teraz sedím s vypnutou telkou (aby ma nič nerušilo), pohárom vína v ruke a hudbou zo Spotify v ušiach, tak vám sľubujem, že sa pokúsim vymyslieť nejaký spôsob, ako na blog dostať stále viac a viac článkov. Pravdepodobne to bude znamenať, že sa tu budú objavovať aj kratšie alebo obsahovo menej náročné články, ktorých jedinou hodnotou bude môj úžasný humor. Haha. (Toto nebola ukážka úžasného humoru, nenechajte sa popliesť). Ale teraz vážne, nebojte sa, aj kratšie články budú mať svoj obsah, nedovolila by som si úplne strácať váš čas.

A akú hodnotu bude mať ten dnešný?

Keď už sme pri tejto téme, spísala som pre Vás zopár postrehov z poradne, ktoré určite stoja za povšimnutie. Berte však na vedomie, že pozorovanie určitého počtu klientov v poradni nie je v ŽIADNOM prípade rovné vedeckému výskumu a preto berte nasledujúce poznámky iba ako tému na zamyslenie (pre mňa je to možno námet na spracovanie do ďalšieho článku, ktorý už samozrejme bude podložený aj vedeckými štúdiami).