Ako často by sme mali jesť?

Aj vám sa niekedy zdá, že každý mesiac je vo svete výživy nová hystéria? Najhoršie je, že po každom novom informačnom boome ma človek pocit, že všetko, čo doteraz robil, bolo úplne zlé a kvôli tomu isto umrie o 10 rokov skôr. Minimálne.

Najnovšia panika panuje ohľadom toho, ako často by sme mali jesť. Dlho ste všade čítali, že najlepšie je jesť pravidelne, 5x denne. Potom prišlo do módy tzv. prerušované hladovanie (intermittent fasting, IM), ktoré propaguje menej časté jedenie z dlhšími pauzami (pôstmi) medzi jednotlivými chodmi. No a nedávno sa doktor Bukovský na svojom PR turné k najnovšej knihe nechal asi stokrát počuť, že pravidelnou stravou 5x denne si dobabreme trávenie a ideálne je preto jesť iba 3x denne. Práve toto zarezonovalo s bežnými ľuďmi asi najviac – pravdepodobne preto, lebo ide o Bukovského a taktiež preto, lebo to bolo podané v štýle: “Panebože, vy ste si fakt mysleli, že jesť 5x denne je zdravé?!?“

 

Pravda a mýty o cukre

Nemyslím si, že na svete ešte existuje niekto, kto by nebol informovaný o rizikách nadmernej konzumácie cukru. A to je dobre. Sladkosti, sladké nápoje či zákusky nemajú čo robiť medzi základmi správnej, vyváženej stravy. Napriek tomu varovania pribúdajú. Edukácia ľudí ohľadom striedmej konzumácie jednoduchých sacharidov prerástla do akéhosi kultu, ktorý prevzali do svojich rúk samozvaní odborníci na výživu. Tí nás už pred cukrom nevarujú, ale doslova strašia, cukor označujú za toxický a dodávajú, že jeho eliminácia zo stravy je hlavným (a často akoby aj jediným) predpokladom k udržaniu zdravia a redukcii hmotnosti.

Podstatou tohto článku nie je vyvolať žiadnu senzáciu v štýle “POZOR! To, čo ste si doteraz mysleli bola lož a ja vám dokážem pravý opak!” Na cukor si dávajte vážne bacha. Avšak keď sa v poslednej dobe rozhliadnem okolo seba, vidím stále menej a menej ľudí, ktorí majú hlavu v cukrovej vate a jazyk v čokoládovej šiške a naopak stále viac a viac ľudí, ktorí sa boja dať si malý zákusok na svadbe a neustále hľadajú informácie o tom, čím by mohli ten vražedný cukor v strave nahradiť.

A keďže jednou z úloh tejto stránky je poskytnúť útočisko tým, ktorí sa sem prídu skryť pred rozrastajúcim sa výživovým extrémizmom, veľmi rada vám dnes napíšem, prečo vás trocha cukru vo vašom živote rozhodne nezabije a ani nezmarí šance na schudnutie. 

XYLITOL: Vhodná náhrada za cukor?

V minulom článku o kokosovom cukre som sa vás spýtala, či by ste sa so mnou chceli pozrieť na zúbok ešte iným druhom sladidiel. Voľba padla jednoznačne na xylitol, takže dnes plním želania :)

ČO JE TO XYLITOL?

Xylitol patrí do skupiny alkoholových cukrov. Alkoholové cukry nie sú alkohol a vlastne ani cukor, napriek tomu sú využívané ako sladidlá. Okrem xylitolu sem patrí napr. aj sorbitol či manitol. Hoci sa xylitol bežne nachádza v menšom množstve aj voľne v prírode, priemyselne sa získava a vyrába z hemicelulózy (xylán) tvoriacej rastlinné tkanivá, napr. kôru stromov. Nie všetok komerčný xylitol sa však vyrába z kôry brezy (odtiaľ poznáte názov “brezový cukor”), niektoré druhy sa získavajú napr. priemyselným spracovaním kukurice.

KOKOSOVÝ CUKOR: Po tuku nový kokosový ošiaľ

Vedeli ste, že keď rozbijete fľašu s balsamicom tak je to akoby sa na vás odrazu otočili všetky spotené pazuchy sveta? Vôbec sa nepovažujem za pachovú citlivku, môj nos toho znesie veľa, ale aj náhodné privoňanie k octu je pre mňa zakaždým špeciálne traumatickou záležitosťou.  Takže keď dnes balsamicom nasiakla celá naša podlaha v kuchyni vrátane mojich ponožiek, tak som sa zabarikádovala v spálni a chudák Michal to sám dával do poriadku. Teraz sa takto retrospektívne dostavujú aj nejaké tie výčitky, ale musíte všetci uznať, hlavné je, že žijem a že to na mne nenechalo dlhotrvajúce následky. Inak by vám teraz nemal kto písať tento článok a čo potom? Ja vám poviem, čo potom. Nedozvedeli by ste sa napríklad, čo je zač ten populárny kokosový cukor a či má pre nás oproti klasickému cukru aj nejaké výhody.

Napísala by som, že výber vhodných sladidiel riešia najmä diabetici, ale nebola by to pravda. Výber vhodných sladidiel v poslednej dobe riešia VŠETCI. A to je dobre. Napríklad aj v Amerika to riešia a pozrite sa, akí sú šikovní, už vynašli aj Coca colu sladenú stéviou (myslím že v 2014 zažila svoj boom ale neviem, čo je s ňou teraz – predpokladám, že nikomu nechutila). Obrovskú skupinu ľudí využívajúcich náhradné sladidlá tvoria fitness nadšenci a vyznávači zdravého životného štýlu. Najmä športovo založení ľudia určite nemajú vo svojom jedálničku núdzu o sladké chute, práve naopak. E-shopy ponúkajúce výživu pre športovcov majú široký sortiment obsahujúci rôzne fitness sirupy, proteínové tyčinky a nápoje, “nutelly”, zmesi na palacinky či lievance a veľa veľa ďalšieho. Všetky tieto záležitosti sú samozrejme sladené nekalorickými alebo špeciálnymi prírodnými náhradami cukru a z toho čo som videla ich ľudia vedia zjesť NA KILÁ.

Takže by bolo určite celkom fajn vedieť, čo tieto náhrady cukru v tele robia a či je naozaj také rozumné neriešiť svoje baženie po sladkom a namiesto toho iba vymeniť zdroje sladkej chuti za zdanlivo menej škodlivé. 

Dnešný článok je venovaný kokosovému cukru, napríklad aj preto, že ho momentálne máme doma :D Ale ak by ste chceli vedieť viac aj o ďalších sladidlách, dajte mi vedieť.

KETOGÉNNA DIÉTA ako mizerný zlepšovák vo vašom živote

Ketogénne stravovanie je medzi Slovákmi jedno z najpopulárnejších, a to najmä vďaka veľmi aktívnym propagátorom s početnou fanúšikovskou základňou na internete. Mimo tejto základne však málokto vie, čo presne ketogénne stravovanie obnáša. Denne sa na sociálnych sieťach stretávame s príspevkami mladých, úspešných, vyšportovaných a bohatých ľudí, ktorí sa nám snažia predať svoj tajný recept na život. Stále častejšie sa na nás valia informácie o tom, že konzumácia nadmerného množstva tuku je nielen neškodná, ale dokonca aj zdravá a naopak čím viac sacharidov z našej stravy odstránime, tým lepšie na tom budeme. Tejto problematike som sa už v niektorých článkoch venovala ( napr. TU a TU), no tentokrát pôjdeme ešte ďalej. Ketodiéta či dokonca ketogénny a nízkosacharidový životný štýl je totiž blud, ktorý pravidelne odobrujú tí najvplyvnejší samozvaní výživoví odborníci a mútia tak hlavu tisícom svojich nasledovateľov. Dnes si na preto na toto stravovanie trochu posvietime.

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto neje klobásu ľúto mu bude

Hlasovanie v Blogerovi roka je momentálne v plnom prúde, do nominácií postupne vstupujú takí tí big players a všetko sa to začína dramatizovať, tak mi prišlo ako vhodná chvíľa poďakovať sa vám za všetky vaše doterajšie hlasy, ktoré ma (aspoň nateraz) dokonca vystrelili medzi tých najlepších. Nech sa stane čo sa stane, toto hlasovanie mi pomáha uvedomiť si, že mám medzi vami skutočne veľkú podporu a že aj obyčajné “normálne” stravovanie môže konkurovať rôznym moderným smerom ako sú vegánstvo či paleo. A že mám proste viac písať :D

(Inak ale všímate ten kreatívny nadpis článku? Ak nepostúpim ďalej v Blogerovi, moje ďalšie kroky budú viesť do textárskej súťaže, kde to očividne úplne rozbijem.)

No! Ale…keďže hlasovanie ešte ani zďaleka neskončilo, stále môžete Zápisky nutriholičky podporiť na tomto mieste: https://blogerroka.sk/2017/zapisky-nutriholicky/

A nakoľko mám zakázané vás akokoľvek podplácať (škoda, celý rok som si na to sporila…), tak vám aspoň venujem nasledujúci fundovaný článok o tom, čo môžete a čo nemôžete jesť počas veľkonočných sviatkov. Pretože: Trust me, I’m a dietitian. 

Zápisky nutriholičky (Zápis #1) – sladké raňajky, rozhovor do rádia, večerná káva

Dnes mi píše kamarátka (taká tá, čo vás zvykne za všetko sprdávať a nesmiete sa za to uraziť, lebo to robí “z lásky”) citujem: “Bola som akurát na tvojom blogu. Vieš o tom, že sa volá Zápisky nutriholičky a nemáš tam žiadne zápisky? Čakala som nejaký stručný denník a ty tam máš toľko textu!”

Odmyslime si teraz, že moja veľmi dobrá kamoška tu zavítala prvýkrát po niekoľkých rokoch existencie blogu a poďme sa na to pozrieť trochu pragmaticky. V skutočnosti ma nikdy nenapadlo, ani pri zakladaní a pomenovaní Zápiskov nutriholičky, že tu niekedy budú nejaké reálne denníkové zápisky. Vždy bol plán písať klasický formát blogových príspevkov. Ale…keď tak nad tým uvažujem, vôbec to nemusí byť zlý nápad!

Dnes som preto so sebou na skúšku všade vláčila môj malý notbebook (a kde to nešlo, tak aspoň zápisník) a robila som si poznámky, aby som vám mohla priniesť prvýkrát v živote tohto blogu pravé nefalšované ZÁPISKY NUTRIHOLIČKY :)

Ako sa nám chudne na východe? :)

Takže…mám pre vás dve správy – jednu dobrú a jednu zlú. Teda tá dobrá je skôr pre mňa a pre všetkých dobroprajných ľudí naokolo. Od decembra sa mi rozbehla moja drobná prešovská výživová poradňa a momentálne môžem s hrdosťou prehlásiť, že ma živí niečo, čo som budovala takmer tri roky, sama s pomocou mojich najbližších a s hŕstkou úžasných ľudí, ktorí mi dali šancu. Ja viem, že vo vašich ušiach to možno neznie tak fantasticky, ale keďže ja sa poznám a viem, aká viem byť spomalená, hanblivá, lenivá a tak celkovo nedorobená, tak zároveň aj viem, aký je to obrovský zázrak. O to väčší, že som to stihla ešte pred tridsiatkou (aj keď teda eltété). Viem, že ešte nie som za vodou a že veľa biznisov končí do piatich rokov, ale už len to, že vidím, že sa to dá, je pre mňa väčšou motiváciou ako tisíc obrázkov s nápisom na Facebooku.

No dobre teda, teraz k tej zlej správe. Ako ste si všimli, moje plánované “rozbehnutie blogu” som musela trochu pozastaviť, práve kvôli množstvu práce v poradni a mimo nej. Je to pre mňa úžasné, aj keď veľmi únavné obdobie, ale chýba mi písanie a čo ma ešte viac prekvapuje, chýba aj poniektorým z vás (a nemyslím teraz iba moju mamku a Michala :D).

Takže ako tu teraz sedím s vypnutou telkou (aby ma nič nerušilo), pohárom vína v ruke a hudbou zo Spotify v ušiach, tak vám sľubujem, že sa pokúsim vymyslieť nejaký spôsob, ako na blog dostať stále viac a viac článkov. Pravdepodobne to bude znamenať, že sa tu budú objavovať aj kratšie alebo obsahovo menej náročné články, ktorých jedinou hodnotou bude môj úžasný humor. Haha. (Toto nebola ukážka úžasného humoru, nenechajte sa popliesť). Ale teraz vážne, nebojte sa, aj kratšie články budú mať svoj obsah, nedovolila by som si úplne strácať váš čas.

A akú hodnotu bude mať ten dnešný?

Keď už sme pri tejto téme, spísala som pre Vás zopár postrehov z poradne, ktoré určite stoja za povšimnutie. Berte však na vedomie, že pozorovanie určitého počtu klientov v poradni nie je v ŽIADNOM prípade rovné vedeckému výskumu a preto berte nasledujúce poznámky iba ako tému na zamyslenie (pre mňa je to možno námet na spracovanie do ďalšieho článku, ktorý už samozrejme bude podložený aj vedeckými štúdiami).

RECENZIA: Keď skeptik dostane Motivačný diár

V dnešnom článku sa vraciam k niečomu, čo som už veeeľmi dávno nerobila, aj keď kedysi som sa tomu venovala takmer na dennom poriadku – k recenzovaniu knihy. Akože viem, že to navonok nemá veľa spoločného s výživovým blogom. Nejedná sa však o recenziu na ďalší diel knihy o tom miliardárovi, čo rád cape svoju priateľku po zadku, ale o niečo, čo by teoreticky mohlo pomôcť ľuďom, čo sa snažia schudnúť, pribrať, nabrať svaly, alebo (tak ako ja), rozbehnúť biznis. V podstate je to niečo, čo môže využiť každý, kto za poslednú dobu zhodnotil, že kým do svojho života nevnesie trochu poriadku a organizácie, tak sa k svojmu cieľu v živote nedopracuje.

Takže toto je prosím pekne Motivačný diár 2017. Nebudem vám klamať, nemám rada slovo “motivačný”. Niečo ma na ňom strašne…demotivuje. Ale koncept ma zaujal už minulý rok, keď som nemala peniaze, ale mala som veľa cieľov a ešte väčšiu potrebu si ich nejako usporiadať. Ani tento rok nemám peniaze, ale poslali mi ho na recenziu z I Can Academy a keďže odmietam recenzovať detoxikačné kávy a pásy na chudnutie, tak som sa potešila aspoň týmto spôsobom.

MLIEČNY TUK: Máme sa ho báť?

Moja láska k mliečnym výrobkom a špeciálne k syrom je tak obrovská, že som dnes vlastne bola hrozne šokovaná, keď som si uvedomila, že som tejto téme na blogu nevenovala ešte ani jeden článok. Poďme to zmeniť!

Na 100% niekde na internetoch existuje kvíz s názvom “Povedz mi, ktorú potravinu nekonzumuješ a ja ti poviem, za ktorého z výživových poradcov sa vydáš“. Či už nemáte radi mäso, mlieko, sóju…na nete určite nájdete nejakú svoju spriaznenú dušu, ktorá vám pomôže nájsť tú správnu cestu. Tak to je. Zákon slovenského výživového poradenstva.

Hoďme do éteru na internet slovné spojenie mliečny tuk a nechajme sa diskutujúcich zasa raz pobiť na tom, či sú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré ho tvoria, zdraviu škodlivé alebo nie. Kto už ale aspoň trochu zmaturoval z tých predpotopných názorov, že potraviny sú buď zlé alebo dobré, tak sa pomaly ale isto prestáva pozerať na každú potravinu zvlášť a začína si všímať stravu ako celok – Aký je pomer nasýtených a nenasýtených mastných kyselín v mojej strave? Konzumujem dostatok esenciálnych mastných kyselín? Tvoria živočíšne bielkoviny absolútnu väčšinu môjho jedálnička alebo si ho pravidelne spestrujem aj kvalitnými rastlinnými zdrojmi? A asi najdôležitejšia otázka zo všetkých: Kašlem na svoju stravu úplne najviac alebo ma aspoň trochu zaujíma, čo jem?