KOKOSOVÝ CUKOR: Po tuku nový kokosový ošiaľ

Vedeli ste, že keď rozbijete fľašu s balsamicom tak je to akoby sa na vás odrazu otočili všetky spotené pazuchy sveta? Vôbec sa nepovažujem za pachovú citlivku, môj nos toho znesie veľa, ale aj náhodné privoňanie k octu je pre mňa zakaždým špeciálne traumatickou záležitosťou.  Takže keď dnes balsamicom nasiakla celá naša podlaha v kuchyni vrátane mojich ponožiek, tak som sa zabarikádovala v spálni a chudák Michal to sám dával do poriadku. Teraz sa takto retrospektívne dostavujú aj nejaké tie výčitky, ale musíte všetci uznať, hlavné je, že žijem a že to na mne nenechalo dlhotrvajúce následky. Inak by vám teraz nemal kto písať tento článok a čo potom? Ja vám poviem, čo potom. Nedozvedeli by ste sa napríklad, čo je zač ten populárny kokosový cukor a či má pre nás oproti klasickému cukru aj nejaké výhody.

Napísala by som, že výber vhodných sladidiel riešia najmä diabetici, ale nebola by to pravda. Výber vhodných sladidiel v poslednej dobe riešia VŠETCI. A to je dobre. Napríklad aj v Amerika to riešia a pozrite sa, akí sú šikovní, už vynašli aj Coca colu sladenú stéviou (myslím že v 2014 zažila svoj boom ale neviem, čo je s ňou teraz – predpokladám, že nikomu nechutila). Obrovskú skupinu ľudí využívajúcich náhradné sladidlá tvoria fitness nadšenci a vyznávači zdravého životného štýlu. Najmä športovo založení ľudia určite nemajú vo svojom jedálničku núdzu o sladké chute, práve naopak. E-shopy ponúkajúce výživu pre športovcov majú široký sortiment obsahujúci rôzne fitness sirupy, proteínové tyčinky a nápoje, “nutelly”, zmesi na palacinky či lievance a veľa veľa ďalšieho. Všetky tieto záležitosti sú samozrejme sladené nekalorickými alebo špeciálnymi prírodnými náhradami cukru a z toho čo som videla ich ľudia vedia zjesť NA KILÁ.

Takže by bolo určite celkom fajn vedieť, čo tieto náhrady cukru v tele robia a či je naozaj také rozumné neriešiť svoje baženie po sladkom a namiesto toho iba vymeniť zdroje sladkej chuti za zdanlivo menej škodlivé. 

Dnešný článok je venovaný kokosovému cukru, napríklad aj preto, že ho momentálne máme doma :D Ale ak by ste chceli vedieť viac aj o ďalších sladidlách, dajte mi vedieť.

Read More »

Reklamy

Ako má vyzerať tehotenská postava?

pregnanttDnes som čítala jednu zaujímavú a plodnú konverzáciu na Facebooku (ako koniec-koncov všetky FB konverzácie, všakže), ktorá vo mne vyvolala spomienky na aféru s tehotnou fitnesskou Bellou Falconi a modelkou Sarah Stage. Obidve svojho času znášali obrovskú vlnu kritiky, kvôli fotkám svojich tehotenských brušiek, ktoré zverejnili na Instagrame. Tie si môžete pozrieť na tejto stránke (#1 je Bella a #5 je Sarah). A potom sa sem vráťte :) Sarah je mimochodom na fotke údajne v 9. mesiaci tehotenstva…

Asi vás ani nebude prekvapovať, že obidve ženy si týmto získali veľa obdivovateliek (o obdivovateľoch pomlčím :D), aj ľudí, ktorí by na nich najradšej poslali vymetačov diabla alebo v lepšom prípade aspoň psychiatrov. Nechcem písať o tom, či takýto životný štýl počas tehotenstva podporujem alebo nie, či mi to príde zdravé alebo škodlivé a vôbec tu neplánujem nad Bellou a Sarah vynášať žiaden ortieľ. Každé telo je iné, niektoré znesú viac, niektoré menej.

Tieto dve mladé mamičky mi poslúžili ako úvod k tomu, čomu chcem venovať dnešný článok. Aj tento mesiac totiž charakterizuje jedna veľká instagramová aféra. Mladá insta-hviezdička Essena O’Neill vyšla s kožou na trh a priznala, ako je to vlastne s tými jej úžasnými fotkami, ktoré lajkujú tisíce jej nasledovateľov. Hovorila o tom, ako jej trvalo hodiny, kým urobila jeden “prirodzený” záber, ako na fotkách sťahuje brucho a snaží sa nájsť taký strategický uhol pohľadu, aby na ňom jej postava vyzerala dokonalo….a úplne inak, než v skutočnosti. Takže zatiaľ čo nám môže byť v konečnom dôsledku figa po tom, čo so svojim telom robí Bella Falconi alebo Sarah Stage, nemalo by nám byť jedno, ako ich instagramový život, ktorý môže mať pramálo spoločného s ich skutočným životom, ovplyvňuje budúce mamičky po celom svete.

Zatiaľ čo sa pozornosť verejnosti upriamuje na ženy, ktoré počas tehotenstva pribrali až príliš a teraz nie a nie dostať svoju hmotnosť pod kontrolu, po svete chodí množstvo žien, ktoré nevážia ani zďaleka dosť. Lebo sa boja, ako budú vyzerať po pôrode, lebo všade čítajú, ako tehotenstvo nie je dôvod pribrať na stehnách a bokoch, lebo si myslia, že takto je to zdravé.

Takže už tradične v duchu Zápiskov nutriholičky, poďme sa naučiť niečo nové a zaujímavé :)

Read More »

Pomôžte si pri chudnutí, vyskúšajte jednu z mojich fínt :)

tape-403593_1280Tak som si dnes uvedomila, že veľa mojich článkov je o výžive, ale len máloktoré sa venujú priamo chudnutiu. Ak súdim podľa mojich známych, ktorí ma neustále bombardujú otázkami typu: “No tak mi poraď, keď už ťa tu mám, ako mám schudnúť?“, tak je to téma, ktorá bude asi zaujímať viacerých.

Problém s mojou alchýmiou chudnutia je ten, že nemám jednu účinnú stratégiu, ktorú by som mohla použiť na každého. Neviem, či je to dobré, alebo zlé, ešte som na to neprišla :D Asi by mi neuveriteľne uľahčilo život, ak by som dokázala vypracovať jedny obsiahle inštrukcie a potom ich už iba používať a používať a všetci naokolo by chudli a a boli by spokojní a ja by som bola spokojná tiež, lebo by mi stačilo makať minimálne o polovicu menej.

Read More »

NUTRIHOLIČKA V KUCHYNI: Zapekaná cuketa s tuniakom

Dnes som mala tak trochu krízu, pretože bolo na pláne dojedanie včerajšieho obeda, na ktorý nemal nikto z nás hneď dva dni po sebe chuť. Problém bol, že sme nemali v zálohe vymyslené žiadne iné jedlo, ingediencie v chladničke boli po víkende len také základné a v bruchu nám už začínal celkom dosť škvŕkať :D Ešte že sme sa asi hodinu pred tým vrátili od mojej mamy, ktorá nás nabalila zeleninou z našej záhrady, takže situácia nebola až taká vážna. Hneď na to som niekde v špajze (špajzou u nás nazývame takú rozheganú železnú poličku v kuchyni za dverami) našla plechovku tuniaka, takže som si v gúgli ako správny gúglič zadala “what to do with a can of tuna“, aby som sa nejako inšpirovala. A našla som jeden super zaujímavý zdravý chutný primitívny recept na zapekané cukety plnené tuniakom. Samozrejme z celého receptu som mala len tie cukety a tuniaka, takže som musela ťažko improvizovať, ale výsledok bol, pochválim sa, celkom úžasný a nakoniec som ešte aj celý recept zhodnotila ako zdravý, takže čo viac si človek môže priať :D

Read More »

RECENZIA: Jean-Pierre Clémenceau – Fitness pro ženy – Anatomie

NÁZOV: Fitness pro ženy – Anatomie (CZ)
AUTOR: Jean-Pierre Clémenceau, Frédéric Delavier
VYDAVATEĽSTVO: CPress (Albatros Media), 2013
KATEGÓRIA: fitness

V dobe, keď je na knižnom trhu príliš veľa kníh zaoberajúcich sa zdravým životným štýlom, je takmer nutnosťou prísť s niečím, čo zákazníkov zaujme ešte pred tým, než si knihu odnesú z kníhkupectva domov. S niečím, vďaka čomu si knihu odnesú z kníhkupectva domov. Známy tréner Jean-Pierre Clémenceau (pre mňa ešte donedávna úplne neznámy :D) tentokrát stavil na potrebu ľudí vždy presne vedieť, ktorý sval posilňujú pomocou ktorého cviku. Niekedy sa vo fitku možno samy pristihnete, ako si prajete mať röntgenové videnie, aby ste mohli pozorovať, ako sa vám naťahujú a sťahujú (a samozrejme rastú! :D) jednotlivé svalové vlákna. Tak…budem hneď na úvod úprimná: Táto kniha vás zázračne röntgenovým žiarením neobdarí. Ale možno vám aspoň trochu poodkryje pohľad pod kožu, kde sa odohráva všetka akcia.

Read More »

Nutriholičkina vianočná bilancia

Tak čo, kto z vás už nabral odvahu postaviť sa po Vianociach na váhu? :D A kto si dal predsavzatie, že všetko naviac do mesiaca zhodí? Mimochodom, všetko naj naj do nového roka a niečo vám poradím: neriešte to, ak ste pribrali za 2 týždne, tak to ste v skutočnosti nepribrali a všetko to pôjde preč akonáhle sa prestanete obžierať, čo už možno aj tak po 2-týždňovom maratóne nevládzete robiť, predpokladám.

Ja som už tradične nenabrala ani pol kila, ale zas je pravda, že jediné pri čom som zhrešila boli sladké vody. Veeeeľa sladkých vôd. A sladké vody (Coca Cola, Fanta, Sprite a pod.) sú síce tiež veľkým (a oprávneným) strašiakom všetkých redukčných diét, ale ja si zas myslím, že ich pitím samy o sebe nemôžete až tak drastický pribrať. Horšie je to, že väčšina ľudí neostáva čo sa týka príjmu sacharidov iba pri pití nápojov, ale sa tiež s radosťou účastní nájazdov na sklad  sladkostí a na uložisko koláčov. Najväčší problém je asi v tom, že málokto Pepsi zarátava medzi sladkosti, hoci sa stačí pozrieť na etiketu aby ste si uvedomili, že presne tam táto sladká gebuzina patrí. U mňa je Tonic (a ešte tá fajná ružová Fanta) druhá najväčšia hriešnosť, hneď po slanine (teraz vás už asi nepresvedčím o tom, že nie som prasa), ale zasa bez klasických sladkosti prežijem kľudne niekoľko dní, čiže tak nejako si hovorím, že sa to musí vyrovnať. Inak by som celkom iste vyzerala veľmi odlišne, než vyzerám. A prečo vám o tom píšem? Vôbec neviem, lebo som chcela písať o niečom úplne inom: O DARČEKOCH!

Chcem sa vám totiž pochváliť, čo všetko z oblasti zdravej výživy a fitness som si našla pod stromčekom. A že toho bolo!

Najprv by som sa asi vyjadrila k tej podprde, ktorá inak visí zo stromčeka, aby mala na fotke nejaký tvar :D Je to športová podprsenka do fitka kúpená v Bepone od Ježiška a strašne strašne som ju chcela, ešte aj v presne takej istej farbe, pretože mi ide k botaskam :D Na fotke to veľmi nevidno (povedala by som, že na fotke ani nevidno, že je to podprsenka), ale má dokonca aj také nie príliš výrazné vypchávky, čiže v nej nevyzerám ako sexbomba – povedzme si pravdu, na to by som potrebovala viac, než vypchávky – ale zas ani ako mužatka, čo niekedy býva v posilovni fakt vzácnosť :D

Keď už sme pri fitku, dostala som aj činky 2 x 1,5 kg na domáce cvičenie. Konečne si nebudem lámať zápästie s fľašou vody – radujme sa, veseľme sa. Už len dotiahnuť do dokonalosti to domáce cvičenie, ktoré je momentálne v leveli 0.

A poďme na knihy! Veľký sprievodca diétami je úplne masakrálna kniha, ktorá je pre mňa ako stvorená. Nie preto, že by som tým diétam nejako extra verila a nebodaj ich ešte aj chcela vyskúšať (aj keď niektoré mi prídu úplne v pohode), ale skôr preto, lebo je to zatiaľ asi najlepší a najkomplexnejší prehľad všetkých šibnutostí, ktoré ľudský mozog vyplodil v snahe schudnúť, zmiešaný s niekoľkými fakt dobrými nápadmi, ktoré by mohli byť pri správnej aplikácii zdraviu prospešné. Všetky diéty sú graficky ohodnotené z hľadiska vhodnosti dlhodobého užívania, flexibility, vhodnosti pre rodinu, finančných nákladov a vedeckých argumentov, takže už na prvý pohľad u každej vidíte, či za niečo stojí, alebo je na prd. Plus pri každej diéte ešte nájdete aj ukážkový jedálniček, jej základné princípy, pôvod či klady a zápory. Keďže na blogu tohto roku plánujem zaviesť pravidelnú rubriku venovanú rôznym diétam, tak mi táto kniha bude pravdepodobne veľmi uľahčovať život.

Ďalšie dve knihy – Zvrátená veda a Skorumpovaná farmácia sú charakterovo dosť podobné, pretože sú o vede a zároveň aj písané dosť vedecky. A sú od toho istého autora…Obidve sú tak trochu senzáciechtivé, aj keď paradoxne práve Zvrátená veda upozorňuje na nebezpečenstvo rôznych senzácií, ktorým ľudia strašne ľahko uveria a nechajú sa nimi zlákať. Podľa mňa človek musí používať veľmi veľa zdravého rozumu, aby mohol niečo také úspešne čítať, pretože tieto knihy vám tiež svojim spôsobom tlačia halušky do hlavy a je dôležité, aby ste si z nich vyselektovali to, čo je podľa vás logicky odôvodniteľné, uveriteľné a tak celkovo, čo vo vás vyvoláva “ciťák”, že sa nejedná len o nejaké bájky s cieľom vysokého predaja.

Inak v nasledujúcich dňoch očakávajte moju prvú recenziu na Zápiskoch na knihu Fitness pro ženy – Anatomie :) Už som myslím mala dosť oddychu a je čas to tu opäť rozbehnúť a prebudiť k životu. A samozrejme by sa už asi zišla aj nejaká tá súťaž, takže sa pomaly púšťam do vymýšľania cien :) Tak zatím!

Jeden a pol mesiaca v posilke

Približne v čase, keď som začala rozbiehať tento blog (začiatkom septembra) som začala chodiť prvýkrát v živote pravidelne do posilky. Teda chodila som už pred tým pár mesiacov na spinning, pár mesiacov na bodystyling a na niekoľko lekcií pilates ale prvé dve menované veci boli skôr z donútenia, pretože sme na výške mali povinnú telesnú 2 semestre (teraz som za to rada, ale boli časy, keď som si z chuti zanadávala) a s pilates som mala iba krátku aféru, počas ktorej som sa tak maximálne naučila správne dýchať, keď cvičím.

Do fitka chodíme s kamarátkou 4-krát do týždňa – kvôli škole (jej) a iným občasným zádrheľom nemáme vždy “predpísané” jednodňové voľno medzi dvoma cvičeniami, dokonca sme už ťahali aj tri dni za sebou, čo teda rozhodne neodporúčam, ale výčitky svedomia po nečakanom prepade lenivosti a vynechaní niekoľkých dní sú nebezpečná vec :D

Najhoršie je asi vytvoriť si na začiatku nejaký spoľahlivý systém cvičenia – priznám sa, že my ho nemáme doteraz, aj keď máme také to klasické “Dnes cvičíme spodok” a “Dnes cvičíme vršok”. Brucho cvičíme zakaždým aspoň niekoľko setov a momentálne sa snažím nájsť nejaký cvik na šikmé brušné svalstvo, pretože to zanedbávame veľkým štýlom :D Druhá najdôležitejšia partia, ktorej venujeme veľa času a trpezlivosti je samozrejme zadok – zároveň je to zatiaľ asi jediná partia, na ktorej po mesiaci a pol nevidím absolútne žiadne zlepšenie :D Zmena na rukách naopak prišla hrozne skoro, myslím že už po nejakých troch týždňoch bolo vidno pri cvičení a napínaní svalov nejaké menšie výsledky.

Celkovo som ale vôbec nečakala, že sa mi postava začne meniť tak rýchlo. Osobne som nikdy nemala problém s váhou, hranicu 50 kíl som prekročila len dvakrát: raz keď som bola 3 mesiace v Škótsku a raz keď som bola 3 mesiace v Amerike. Na domácej pôjde sa moja hmotnosť pohybuje v rozmedzí 45-47 kíl, takže podvýživa ako lusk :/. Každopádne, vždy som mala pocit, že pri cvičení to majú “lepšie” práve ľudia s nadváhou, pretože majú čo zhadzovať a zmeny pri chudnutí sú podľa mňa viditeľnejšie, než zmeny pri rysovaní. Neviem teda stále, čo z toho je rýchlejšie, ale môžem s určitosťou povedať, že ani pri obyčajnom tvarovaní už chudej postavy nebudete musieť čakať na prvé výsledky príliš dlho a že posilka je rozhodne dobrá pre každého, nie len pre tých, ktorí ju viditeľne potrebujú.

Čo ma privádza k ďalšej veci: Ak by ste ma s kamoškou stretli vo fitku, pravdepodobne by ste nad nami prevrátili oči. Očividne chudnúť nepotrebujeme a náš jediný zjavný účel v posilke je znižovanie sebavedomia 30-ročným mamičkám zhadzujúcim popôrodné kilá. Aspoň teda tak sa niekedy cítim, keď zachytím pohľady iných žien. A ešte keď sa nedajbože spolu na niečom zasmejeme, tak už normálne “vidím” tie myšlienky v ich hlavách: “Bože, to sem tie uhihňané kozy chodia kvôli veľkým zrkadlám?” Akože netvrdím, že necvičíme pred zrkadlami – ono je dobré, keď človek vidí, ako cvičí a môže sa kontrolovať, či mu nepadajú ruky, keď nemajú alebo či pri cvičení zaujíma tú správnu pozíciu (sama som sa už totiž stihla presvedčiť, že niekedy stačí o malinký kúsoček zmeniť nastavenie stroja alebo postavenie rúk či nôh, a hneď to cvičenie cítite na úplne iných partiách) a samozrejme nezaškodí pri cvičení celkovo vyzerať dobre a zdvihnúť si tak sebavedomie ;) Narozdiel od chlapov aspoň nestojíme pred zrkadlom a neobzeráme si naše svaly zo všetkých uhlov (ja som si kedysi myslela, že to robia len v amerických komédiách, ale už pri prvej návšteve fitka som bola vyvedená z omylu :D)

Takže čo som tým chcela povedať je, že neexistuje hmotnosť, ktorá by bola výhovorkou pre cvičenie a posilňovanie. Tak, ako je možné vybrať 200-kilovému človeku správne cviky, aby sa aspoň trochu hýbal, tak je možné vybrať správny tréningový program pre 46-kilové tintítko, aby mohla v lete na kúpalisku vzbudzovať obdiv svojimi vyrysovanými svalmi a nie vychrtlosťou a preliačinou v brušných partiách ;) Tak mi držte palce! :D

PS: Nabudúce už aj autentické fotky :)