Dá sa na východnom Slovensku uživiť ako nutričný terapeut?

Ako tu tak sedím a rozmýšľam nad témou nového článku, tak si vravím, že dnes dám vám aj sebe trochu vydýchnuť a pojmem to trochu uvoľnenejšie…ale o to viac od srdca :)

Moja úplne najlepšia kamarátka z detstva, ktorá minulý rok štátnicovala, mi včera oznámila, že sa jej konečne podarilo nájsť si schopnú prácu. Že spoločnosť vyzerá super (v tej, ktorej pracovala nedávno, sa zamestnanci striedali ako na bežiacom páse), že má k dispozícii zaujímavé benefity (v tej predchádzajúcej bolo benefitom, keď ju šéf poslal do potravín, aby mu kúpila slnečnicové semienka), že má možnosť kariérneho rastu (v tej predchádzajúcej bola možnosť kariérneho rastu podmienená tým, koľko narážok na svoje pohlavie si je ochotná vypočuť). Nuž, oproti tomu ju teraz naozaj čaká práca snov…ibaže v Bratislave. Jop, zasa ďalší mladý človek, ktorý to nakoniec vzdal a odchádza z Prešova. Aj keď tomu predchádzal rok obrovskej snahy nájsť si niečo schopné na východnom Slovensku…

Prečo o tom píšem? Jednak, preto, lebo mi to už dva dni nejde vytriasť von z hlavy a jednak preto, lebo druhá najčastejšia otázka od mojich klientov (hneď po “A koľko asi tak schudnem za tri mesiace?“) je: “ sa tu v Prešove vôbec uživiť tým, čo robíte?

Oznam pre moju mamičku: Toto je ilustračný obrázok. Nič ti netajím, nie som zasnúbená!
Oznam pre moju mamičku: Toto je ilustračný obrázok. Nič som ti nezabudla oznámiť.

Read More »

Reklamy

Zápisky nutriholičky nielen o výžive

company relocatedNevýhodou tohto môjho blogu je strašne dlhá práca na jednom článku. Je to hlavne moja vina, lebo sa so všetkým babrem, ale vždy si vravím, že väčšia hanba by bola zverejňovať sprostosti a neoverené bájky. Avšak čím viac svojho denného času investujem do výživy, samovzdelávania a do práce všeobecne, tým viac sa mi chce písať a o všetko sa s niekým deliť.

A viete, ako som vám raz dávno vravela, že možno budem viac písať o tej biznis stránke mojej práce nutričnej špecialistky? Tak ja som tento nápad potom doma v súkromí tak nejako zavrhla, lebo si vravím, že “Judita, šak ty nevieš ako sa robí biznis. O čom chceš vlastne písať, čo tým ľuďom môžeš dať?” Moja prvá odpoveď bola samozrejme NIČ a pri tom to aj ostalo.

Read More »

Prvé úspechy z mojej poradne. YES! :)

poradnaMožno sa vám zdá, že som bola posledné týždne zúfalo neproduktívna, ale skutočnosť je taká….že som bola posledné týždne fakt zúfalo neproduktívna :(

Základný problém nastal, keď som sa presťahovalado nového bytu s priateľom a narušila sa tak moja vnútorná rovnováha, ktorú sa teraz snažím nanovo naprogramovať :D Akože býva sa mi super, ale keď stratíte miesto, kde ste roky sedeli a plodili nápady a písali články, tak si musíte nájsť nové, a to sa mi zatiaľ nepodarilo. Zatiaľ to zakaždým dopadne tak, že skončím na pohovke v obývačke s notebookom na kolenách a pred telkou v ktorej beží Súdna sieň a nikto to nepozerá ale vypnúť sa to nemôže, lebo “Aha, počkaj, už ide vyhlásiť verdikt v mene Slovenskej republiky.”

Dočasne teda môj mozog funguje v núdzovom režime a nápady na články dostáva výhradne počas pracovnej doby, preto je aj dnešný článok do určitej miery o mojej práci.

Read More »

Nutriholička v kuchyni: Vytuningovaná cesnaková pomazánka

Stále to tu píšem, stále o tom rozprávam a neviem sklapnúť, ale aj tak to zopakujem ešte raz: Mám strašne rada pomazánky :D A dipy. A šaláty. A proste všetko, čo sa pripravuje ľahko, rýchlo, nedá sa veľmi skaziť a dá sa s tým experimentovať od výmyslu sveta. Akurát mám vždy tak trochu výčitky, pretože si nie som schopná odtrhnúť od úst nie tak úplne zdravé prísady – do šalátu prepašujem aspoň malú lyžičku majonézy pre chuť, do pomazánok niekedy dávam tavené syry a tak podobne :D

Moja máti včera potrebovala doraziť tavený syr Volovec, lebo sa jeho život(nosť) chýlil ku koncu (aby ste videli, že zas až veľa a často ho doma do hlavy netlačíme), tak urobila cesnakovú pomazánku. My ju väčšinou robíme len z tvarohu alebo pomazánkového masla a syr do nej nastrúhame, ale niekedy to proste takto odflákneme a použijeme taveňák. No ale aby som sa presunula k pointe, chceli sme to trochu ozdraviť a hlavne znížiť energetickú hodnotu. Ono túto pomazánku väčšina z nás nejako nehrotí, základný tescovský recept je tatárka, syr a cesnak, zle to nechutí, každý deň to nejeme, tak čo by sme si nedali do nosa :) Viete, čo urobte nabudúce? Nastrúhajte do pomazánky mrkvu. Urobte to a potom sa mi poďakujte, pretože to nielen úžasne chutí, ale miesto, ktoré na vašom pečive zaberie mrkva, nebude môcť zabrať maslo, taveňák, tatárka a pod. Napíšem vám celý recept, pre hotovú nirvánu v ústach sa ho odporúčam pridržiavať :)

125 g pomazánky (približne na 5 kusov pečiva)

50g syra Volovec v črievku
10g pomazánkového masla
60g čerstvej zeleniny (mrkva, reďkovka, cibuľa)
5g cesnaku
petržlenová a zelerová vňať (my okrem čerstvej používame aj sušenú a na jemno pomletú zmes, dodá to perfektnú chuť úplne každému jedlu, úplne najlepšie sa s tým dochucuje ryža ;)

ENERGETICKÁ HODNOTA (na 100g): 155 kcal/651 kJ

– pre porovnanie, energetická hodnota klasickej cesnakovej pomazánky (na 100g) je cca 316 kcal/1322 kJ

Fotku dnes nemám, lebo po pomazánke len tak fuklo skôr, než som stihla vytiahnuť foťák :D Viem, že to možno znie trochu trápne, že vám tu píšem o nejakej “super vychytávke” ako keby ešte nikdy v živote nikoho nenapadlo dať si do pomazánky zeleninu, ale hlavne som chcela, aby ste videli AŽ O KOĽKO sa taká energetická hodnota jednej porcie dokáže zmeniť pridaním zeleniny (a odvrhnutím tatárskej omáčky :D).

Viete o čo mi vlastne ide? Ja viem, že niektorí jete strašne zdravo a kupujete si všelijaké vydumané zdravé potraviny a klíčky a na obed sa uspokojíte so šalátom – všetci sme odlišní a keď vám také chutí a vnútorne vás to uspokojuje, cítite sa lepšie a vôbec vám nechýbajú také tie “hriešne” potraviny, tak to máte vážne super a úprimne sa s vami teším. Ja by som toto nedokázala. Nevedela by som sa navždy (ani dlhodobo) vzdať domácej slaninky alebo pizze alebo jednoducho chutí, na ktoré som zvyknutá. A možno aj vedela, ak by som z vážnych zdravotných dôvodov musela, ale chvalabohu nemusím. Lenže, či už vážime 90 kíl alebo 50 kíl, nič z toho nás neoprávňuje jesť jednu somarinu za druhou, pretože dôsledky nemusia byť vždy v podobe zvýšenej hmotnosti, ale aj v podobe nedostatku vitamínov, cievnych ochorení, zníženej imunity, náchylnosti k množstvu ďalších chorôb a pod. Takže si na seba treba dávať pozor a rozmýšľať o tom, čo jeme, ale zároveň sa nestať otrokom “zdravej stravy” len preto, lebo máme dojem, že to tak má byť a že je to jediná cesta k riešeniu našich problémov. Pritom existuje strašne veľa možností ako vybabrať so systémom a nastaviť si naše stravovanie tak, aby sme žili zdravo ale zároveň si mohli dovoliť jesť potraviny a pokrmy ktoré nám chutia a nemuseli sme celý život visieť na nezmyselných diétach. Ako vravím, mnohí z nás žijú na diétach alebo sa vydali alternatívnymi výživovými smermi dobrovoľne a radi, zvykli si na celkom iný životný štýl a už by to nemenili. To je úplne v poriadku (pokiaľ sa to nepreháňa). Ale potom sme tu my, čo si uvedomujeme, že žijeme len jeden život a tento život odmietame prežiť bez zákuskov :D Viem, že aj presne s takými ľuďmi jedného dňa budem pracovať a viem, že na takýchto ľudí proste nemôžem ísť s obilnými klíčkami na večeru a pomarančovou šťavou na raňajky, že tudy cesta nevede a treba nájsť iný vchod.

Tento recept bola taká malá ukážka toho, ako prejsť zdravej výžive cez rozum a neprísť o obľúbený pokrm:) Ak by sme napríklad syr v pomazánke nahradili nízkotučným tvarohom, tiež by sme osekali energetickú hodnotu, ale zároveň by sme podstatnejšie zmenili chuť jedla. A tu je ten malilinký rozdiel, ktorý je ale v širšom chápaní vlastne obrovský, lebo ten, kto vám jedného dňa bude radiť vo výžive, by mal vedieť pracovať s VAŠIM jedálničkom a nenútiť vám ten JEHO. Nie je to až taký malý detail, ako sa môže na prvý pohľad zdať, pretože chutnosť jedálničku bude zásadne vplývať na to, či ho budete dodržiavať alebo nie. Oveľa viac, než si dokážete predstaviť :)

Mimochodom ak by niekoho zaujímalo ako mi to ide s mojou výživovou poradňou, tak sa na tom intenzívne pracuje, momentálne chodím na školenie kde sa učím základy podnikania, doťahujem a dokončujem svoj podnikateľský plán a začínam si hľadať nejaké vhodné priestory, kde sa pichnúť tak, aby ma tam podľa možnosti aj niekto našiel :D Tak mi držte palce!

PS: Úplne mimo misu, ale minulý víkend som bola na Plitvických jazerách v Chorvátsku (kde sa natáčal Winnetou) a keď budete mať niekedy možnosť, tak vám takýto výlet odporúčam všetkými desiatimi. Je tam úplne nádherne, pripájam foto :)

Kariérny špeciál: Aký je vhodný vek na splnenie svojho sna?

Ehm…Viem, že môj posledný článok je z 23. januára, ale môžeme sa tváriť, akoby nič? :D

Teda samozrejme vám aspoň vysvetlím, čo sa za tie 2 mesiace stalo. Toľko vám určite dlžím…

Pred dvoma mesiacmi som dostala veľmi zaujímavú ponuku. Mohla som viesť a po čase aj vlastniť vlastnú výživovú poradňu, avšak jeden zo zádrheľov bol, že som si v nej tak úplne nemohla robiť, čo chcem. Celý systém poradenstva bol spútaný určitými pravidlami a na “vlastnú tvorbu” neostávalo veľa priestoru. Skrátka, svoje vlastné vedomosti a skúsenosti som mohla využívať len do určitej miery, potom nasledovali pomerne dosť prísne pravidlá.
Vždy som túžila mať vlastnú výživovú poradňu. Priznám sa ale, že som to vnímala skôr v zmysle: “Áno, Juditka, raz budeš mať aj ty svoju poradňu, len musíš byť trpezlivá a prežiť možno trochu menej atraktívne pracovné príležitosti, ale raz to určite príde.” Takže keď sa objavila spomínaná ponuka, bolo to pre mňa lákavé. Viac, než lákavé. Vlastná poradňa! Veď to ani nevadí, že nebudem môcť hrať podľa svojich pravidiel, každý niekde začína a toto rozhodne nie je zlý odrazový mostík. Niekomu by sa o tom ani nesnívalo.

Nasledovalo 3-týždňové školenie. Áno, toľko skúseností majú začínajúci výživoví poradcovia v danej firme. Ale aby som bola fér, dalo mi to veľa. Nie veľa vedomostí, ale veľa skúseností. Vždy som sa tak trochu hrozila konzultácie so svojim prvým klientom. Mala som v hlave myšlienky typu: “Spozná ten človek, že je môj prvý klient v živote?” “Čo ak budem úplne nemožná!?” Nakoniec bolo školenie tak šialene intenzívne, že keď som si konečne spomenula na nejakého prvého klienta a na moje obavy, sedel už oproti mne desiaty klient. Vyskúšala som si komunikáciu s rôznymi typmi ľudí, naučila som sa pracovať v časovom strese a s piatimi ľuďmi za mojim chrbtom, ktorí ma boli pripravení po ukončení konzultácie hodnotiť a kritizovať. To najlepšie na tom je, že som si uvedomila, že to dokážem robiť. Dokážem pracovať v strese, dokážem zvládať extrémne situácie a čo je hlavné, dokážem zo svojej pamäte vytiahnuť tie správne veci a náležite ich použiť. O tom som kedysi pochybovala :D Bože, keby len o tom! Ja som o sebe neuveriteľne pochybovala a sama od seba by som si asi netrúfla po škole založiť vlastnú prax. A ajhľa, tu som bola, po troch týždňoch školenia, pripravená viesť vlastnú eseročku. A prečo by aj nie? Nemala som predsa 3-týždňové vedomosti, ale 5 rokov + 3-týždňové vedomosti a okolo seba ľudí, ktorí mi denno denne dokazovali, že sa to dá. Narozdiel od uplynulých rokov, keď sa vám všetci snažili natlačiť do hlavy, že splnenie kariérneho sna je vaša cieľová stanica, do ktorej dorazíte najskôr tak za 20-30 rokov.

Tento môj “príbeh” však pravdepodobne nemá taký koniec, ako čakáte. Celá príležitosť pred týždňom padla. Vyskytli sa komplikácie a aby som to skrátila, ponuku som musela odmietnuť. Takže odrazu som sa ocitla tam, kde som bola na začiatku, až kým som si neuvedomila, že to vlastne nie je ani zďaleka pravda. Na začiatku som totiž nemala žiadne sebavedomie a žiadne vedomosti o tom, ako sa zakladá a vedie samostatná zárobková činnosť. Teraz mám aj aj, a je v podstate len na mne, ako s tým naložím. Mohla by som trocha pofňukať nad stratou zaujímavej príležitosti a pre zmenu si vyskúšať tradičné plnenie sna trvajúce polovicu môjho života, alebo z toho všetkého môžem vyťažiť čo najviac a pokračovať kde som začala: O niekoľko odvážnych levelov vyššie, než by absolventovi odporučil jeho kariérny poradca…

Takže som sa rozhodla založiť si vlastnú výživovú poradňu. A som z toho úplne nadšená a zároveň na prášky a je to geniálny pocit :D Pýtate sa, či neriskujem veľa? A neriskujeme veľa nerobením toho, čo robiť skutočne chceme? Nikde nie je predpísaná veková hranica na splnenie sna. Ja si ho veľmi rada splním ako 26-ročná. Nemám totiž potom absolútne žiaden problém vymyslieť si nový…

Ak by ste chceli vedieť, koľko nervov, potu a sĺz stojí priemerného mladého človeka kariéra snov, môžem vám podávať pravidelné informácie :) Sama by som si to celkom rada zdokumentovala… Dajte vedieť! ;)