Ako má vyzerať tehotenská postava?

Dnes som čítala jednu zaujímavú a plodnú konverzáciu na Facebooku (ako koniec-koncov všetky FB konverzácie, všakže), ktorá vo mne vyvolala spomienky na aféru s tehotnou fitnesskou Bellou Falconi a modelkou Sarah Stage. Obidve svojho času znášali obrovskú vlnu kritiky, kvôli fotkám svojich tehotenských brušiek, ktoré zverejnili na Instagrame. Tie si môžete pozrieť na tejto stránke (#1 je Bella a #5 je Sarah). A potom sa sem vráťte :) Sarah je mimochodom na fotke údajne v 9. mesiaci tehotenstva…

Asi vás ani nebude prekvapovať, že obidve ženy si týmto získali veľa obdivovateliek (o obdivovateľoch pomlčím :D), aj ľudí, ktorí by na nich najradšej poslali vymetačov diabla alebo v lepšom prípade aspoň psychiatrov. Nechcem písať o tom, či takýto životný štýl počas tehotenstva podporujem alebo nie, či mi to príde zdravé alebo škodlivé a vôbec tu neplánujem nad Bellou a Sarah vynášať žiaden ortieľ. Každé telo je iné, niektoré znesú viac, niektoré menej.

Tieto dve mladé mamičky mi poslúžili ako úvod k tomu, čomu chcem venovať dnešný článok. Aj tento mesiac totiž charakterizuje jedna veľká instagramová aféra. Mladá insta-hviezdička Essena O’Neill vyšla s kožou na trh a priznala, ako je to vlastne s tými jej úžasnými fotkami, ktoré lajkujú tisíce jej nasledovateľov. Hovorila o tom, ako jej trvalo hodiny, kým urobila jeden “prirodzený” záber, ako na fotkách sťahuje brucho a snaží sa nájsť taký strategický uhol pohľadu, aby na ňom jej postava vyzerala dokonalo….a úplne inak, než v skutočnosti. Takže zatiaľ čo nám môže byť v konečnom dôsledku figa po tom, čo so svojim telom robí Bella Falconi alebo Sarah Stage, nemalo by nám byť jedno, ako ich instagramový život, ktorý môže mať pramálo spoločného s ich skutočným životom, ovplyvňuje budúce mamičky po celom svete.

Zatiaľ čo sa pozornosť verejnosti upriamuje na ženy, ktoré počas tehotenstva pribrali až príliš a teraz nie a nie dostať svoju hmotnosť pod kontrolu, po svete chodí množstvo žien, ktoré nevážia ani zďaleka dosť. Lebo sa boja, ako budú vyzerať po pôrode, lebo všade čítajú, ako tehotenstvo nie je dôvod pribrať na stehnách a bokoch, lebo si myslia, že takto je to zdravé.

Takže už tradične v duchu Zápiskov nutriholičky, poďme sa naučiť niečo nové a zaujímavé :)

3 rady, ako nastaviť svoju myseľ na chudnutie

V predchádzajúcom článku som vám sľúbila, že budem pokračovať v téme chudnutie a či už tento blog číta 5, 10 alebo 100 ľudí, nerada by som vás sklamala. Okrem toho mám už pripravené ďalšie témy, takže by som im mala čo najrýchlejšie uvoľniť priestor ;)

Nápad na dnešný článok vznikol opäť z praxe, ako inak. V poslednej dobe objavujem stále nové a nové výživové poradne, v ktorých sedia šikovní a vzdelaní ľudia s cieľom robiť toto poradenstvo trochu odlišne. Bez tabletiek a iných doplnkov stravy, bez prísnych diét, viac na mieru pre každého klienta. A ľudia na takéto niečo všeobecne reagujú veľmi pozitívne, chcú to vyskúšať, chcú, aby sa im niekto viac venoval a aby im pomohol naozaj schudnúť.

Ale nato, aby ste mohli vyskúšať výživové poradenstvo fungujúce INAK a vlastne nielen vyskúšať, ale byť vrámci neho úspešní a niečo dokázať, musíte si nastaviť INAK aj svoju myseľ. Teraz zniem ako nejaký motivačný oný, ale neviem nájsť výstižnejšiu vetu. Jednoducho musíte dostať z hlavy gebuziny a naladiť sa na úplne inú vlnu chudnutia. Či už to skúšate sami doma, alebo vyhľadáte špecialistu.

Čím skôr si tieto 3 veci uvedomíte, tým lepšie pre vás:

Pomôžte si pri chudnutí, vyskúšajte jednu z mojich fínt :)

Tak som si dnes uvedomila, že veľa mojich článkov je o výžive, ale len máloktoré sa venujú priamo chudnutiu. Ak súdim podľa mojich známych, ktorí ma neustále bombardujú otázkami typu: “No tak mi poraď, keď už ťa tu mám, ako mám schudnúť?“, tak je to téma, ktorá bude asi zaujímať viacerých.

Problém s mojou alchýmiou chudnutia je ten, že nemám jednu účinnú stratégiu, ktorú by som mohla použiť na každého. Neviem, či je to dobré, alebo zlé, ešte som na to neprišla :D Asi by mi neuveriteľne uľahčilo život, ak by som dokázala vypracovať jedny obsiahle inštrukcie a potom ich už iba používať a používať a všetci naokolo by chudli a a boli by spokojní a ja by som bola spokojná tiež, lebo by mi stačilo makať minimálne o polovicu menej.

Aj vy ste tak strašne unavení? Možno je veľa hodín a možno…

Viete, čo je horšie, než zabiť takmer celý deň natáčaním videa na blog? Zabiť takmer celý deň natáčaním videa na blog a potom zistiť, že ste strašný tragéd a rozhodnúť sa, že to nikdy nesmie uzrieť žiadne cudzie ľudské oko. Takže deň je fuč a je takmer deväť hodín a nevidno po vás žiadnu robotu a aj keď je sobota a v sobotu je povolené aspoň trochu sa flákať, tak to jednoducho dobrý pocit nezanechá. Takže som si povedala, že sa ešte na chvíľu zapriem a skúsim spísať článok. Pretože písanie mi ide aspoň trochu. Teda po tom, čo som sa dnes videla na videu, si dovolím povedať, že písanie mi ide ÚPLNE FANTASTICKY v porovnaní s týmto. Takže tak. A som unavená a vyčepaná a preto aj dnešný článok bude o únave a vyčerpaní a o tom, prečo si za tieto stavy môžeme vo veľkej miere sami.

Zápisky nutriholičky nielen o výžive

Nevýhodou tohto môjho blogu je strašne dlhá práca na jednom článku. Je to hlavne moja vina, lebo sa so všetkým babrem, ale vždy si vravím, že väčšia hanba by bola zverejňovať sprostosti a neoverené bájky. Avšak čím viac svojho denného času investujem do výživy, samovzdelávania a do práce všeobecne, tým viac sa mi chce písať a o všetko sa s niekým deliť.

A viete, ako som vám raz dávno vravela, že možno budem viac písať o tej biznis stránke mojej práce nutričnej špecialistky? Tak ja som tento nápad potom doma v súkromí tak nejako zavrhla, lebo si vravím, že “Judita, šak ty nevieš ako sa robí biznis. O čom chceš vlastne písať, čo tým ľuďom môžeš dať?” Moja prvá odpoveď bola samozrejme NIČ a pri tom to aj ostalo.

Prvé úspechy z mojej poradne. YES! :)

Možno sa vám zdá, že som bola posledné týždne zúfalo neproduktívna, ale skutočnosť je taká….že som bola posledné týždne fakt zúfalo neproduktívna :(

Základný problém nastal, keď som sa presťahovalado nového bytu s priateľom a narušila sa tak moja vnútorná rovnováha, ktorú sa teraz snažím nanovo naprogramovať :D Akože býva sa mi super, ale keď stratíte miesto, kde ste roky sedeli a plodili nápady a písali články, tak si musíte nájsť nové, a to sa mi zatiaľ nepodarilo. Zatiaľ to zakaždým dopadne tak, že skončím na pohovke v obývačke s notebookom na kolenách a pred telkou v ktorej beží Súdna sieň a nikto to nepozerá ale vypnúť sa to nemôže, lebo “Aha, počkaj, už ide vyhlásiť verdikt v mene Slovenskej republiky.”

Dočasne teda môj mozog funguje v núdzovom režime a nápady na články dostáva výhradne počas pracovnej doby, preto je aj dnešný článok do určitej miery o mojej práci.

Nutriholička v kuchyni: Vytuningovaná cesnaková pomazánka

Stále to tu píšem, stále o tom rozprávam a neviem sklapnúť, ale aj tak to zopakujem ešte raz: Mám strašne rada pomazánky :D A dipy. A šaláty. A proste všetko, čo sa pripravuje ľahko, rýchlo, nedá sa veľmi skaziť a dá sa s tým experimentovať od výmyslu sveta. Akurát mám vždy tak trochu výčitky, pretože si nie som schopná odtrhnúť od úst nie tak úplne zdravé prísady – do šalátu prepašujem aspoň malú lyžičku majonézy pre chuť, do pomazánok niekedy dávam tavené syry a tak podobne :D

Moja máti včera potrebovala doraziť tavený syr Volovec, lebo sa jeho život(nosť) chýlil ku koncu (aby ste videli, že zas až veľa a často ho doma do hlavy netlačíme), tak urobila cesnakovú pomazánku. My ju väčšinou robíme len z tvarohu alebo pomazánkového masla a syr do nej nastrúhame, ale niekedy to proste takto odflákneme a použijeme taveňák. No ale aby som sa presunula k pointe, chceli sme to trochu ozdraviť a hlavne znížiť energetickú hodnotu. Ono túto pomazánku väčšina z nás nejako nehrotí, základný tescovský recept je tatárka, syr a cesnak, zle to nechutí, každý deň to nejeme, tak čo by sme si nedali do nosa :) Viete, čo urobte nabudúce? Nastrúhajte do pomazánky mrkvu. Urobte to a potom sa mi poďakujte, pretože to nielen úžasne chutí, ale miesto, ktoré na vašom pečive zaberie mrkva, nebude môcť zabrať maslo, taveňák, tatárka a pod. Napíšem vám celý recept, pre hotovú nirvánu v ústach sa ho odporúčam pridržiavať :)

125 g pomazánky (približne na 5 kusov pečiva)

50g syra Volovec v črievku
10g pomazánkového masla
60g čerstvej zeleniny (mrkva, reďkovka, cibuľa)
5g cesnaku
petržlenová a zelerová vňať (my okrem čerstvej používame aj sušenú a na jemno pomletú zmes, dodá to perfektnú chuť úplne každému jedlu, úplne najlepšie sa s tým dochucuje ryža ;)

ENERGETICKÁ HODNOTA (na 100g): 155 kcal/651 kJ

– pre porovnanie, energetická hodnota klasickej cesnakovej pomazánky (na 100g) je cca 316 kcal/1322 kJ

Fotku dnes nemám, lebo po pomazánke len tak fuklo skôr, než som stihla vytiahnuť foťák :D Viem, že to možno znie trochu trápne, že vám tu píšem o nejakej “super vychytávke” ako keby ešte nikdy v živote nikoho nenapadlo dať si do pomazánky zeleninu, ale hlavne som chcela, aby ste videli AŽ O KOĽKO sa taká energetická hodnota jednej porcie dokáže zmeniť pridaním zeleniny (a odvrhnutím tatárskej omáčky :D).

Viete o čo mi vlastne ide? Ja viem, že niektorí jete strašne zdravo a kupujete si všelijaké vydumané zdravé potraviny a klíčky a na obed sa uspokojíte so šalátom – všetci sme odlišní a keď vám také chutí a vnútorne vás to uspokojuje, cítite sa lepšie a vôbec vám nechýbajú také tie “hriešne” potraviny, tak to máte vážne super a úprimne sa s vami teším. Ja by som toto nedokázala. Nevedela by som sa navždy (ani dlhodobo) vzdať domácej slaninky alebo pizze alebo jednoducho chutí, na ktoré som zvyknutá. A možno aj vedela, ak by som z vážnych zdravotných dôvodov musela, ale chvalabohu nemusím. Lenže, či už vážime 90 kíl alebo 50 kíl, nič z toho nás neoprávňuje jesť jednu somarinu za druhou, pretože dôsledky nemusia byť vždy v podobe zvýšenej hmotnosti, ale aj v podobe nedostatku vitamínov, cievnych ochorení, zníženej imunity, náchylnosti k množstvu ďalších chorôb a pod. Takže si na seba treba dávať pozor a rozmýšľať o tom, čo jeme, ale zároveň sa nestať otrokom “zdravej stravy” len preto, lebo máme dojem, že to tak má byť a že je to jediná cesta k riešeniu našich problémov. Pritom existuje strašne veľa možností ako vybabrať so systémom a nastaviť si naše stravovanie tak, aby sme žili zdravo ale zároveň si mohli dovoliť jesť potraviny a pokrmy ktoré nám chutia a nemuseli sme celý život visieť na nezmyselných diétach. Ako vravím, mnohí z nás žijú na diétach alebo sa vydali alternatívnymi výživovými smermi dobrovoľne a radi, zvykli si na celkom iný životný štýl a už by to nemenili. To je úplne v poriadku (pokiaľ sa to nepreháňa). Ale potom sme tu my, čo si uvedomujeme, že žijeme len jeden život a tento život odmietame prežiť bez zákuskov :D Viem, že aj presne s takými ľuďmi jedného dňa budem pracovať a viem, že na takýchto ľudí proste nemôžem ísť s obilnými klíčkami na večeru a pomarančovou šťavou na raňajky, že tudy cesta nevede a treba nájsť iný vchod.

Tento recept bola taká malá ukážka toho, ako prejsť zdravej výžive cez rozum a neprísť o obľúbený pokrm:) Ak by sme napríklad syr v pomazánke nahradili nízkotučným tvarohom, tiež by sme osekali energetickú hodnotu, ale zároveň by sme podstatnejšie zmenili chuť jedla. A tu je ten malilinký rozdiel, ktorý je ale v širšom chápaní vlastne obrovský, lebo ten, kto vám jedného dňa bude radiť vo výžive, by mal vedieť pracovať s VAŠIM jedálničkom a nenútiť vám ten JEHO. Nie je to až taký malý detail, ako sa môže na prvý pohľad zdať, pretože chutnosť jedálničku bude zásadne vplývať na to, či ho budete dodržiavať alebo nie. Oveľa viac, než si dokážete predstaviť :)

Mimochodom ak by niekoho zaujímalo ako mi to ide s mojou výživovou poradňou, tak sa na tom intenzívne pracuje, momentálne chodím na školenie kde sa učím základy podnikania, doťahujem a dokončujem svoj podnikateľský plán a začínam si hľadať nejaké vhodné priestory, kde sa pichnúť tak, aby ma tam podľa možnosti aj niekto našiel :D Tak mi držte palce!

PS: Úplne mimo misu, ale minulý víkend som bola na Plitvických jazerách v Chorvátsku (kde sa natáčal Winnetou) a keď budete mať niekedy možnosť, tak vám takýto výlet odporúčam všetkými desiatimi. Je tam úplne nádherne, pripájam foto :)

Vitajte, vitajte, poďte ďalej!

Úvodné články bývajú všeobecne divné, ale divnejšie by asi bolo úplne ich preskočiť , takže poďme na to.

Volám sa Judit a toto je v poradí môj druhý blog – ten prvý som založila pred 3 rokmi, ešte stále funguje a je venovaný knihám. Zápisky nutriholičky nevznikli preto, lebo sa nudím, nemám čo robiť a ešte k tomu sa tak trochu zaujímam o výživu, ale preto, lebo som výživu v pote tváre študovala dlhých 5 rokov a je načase moje vedomosti niekde zúročiť a zároveň si ich začať rozširovať.

Zo skúseností viem, že blogovanie nie je iba o zábave a o kreatívnom trávení voľného času, ale že ak to viete robiť dobre, môže vám to pomôcť otvoriť množstvo nových dverí a získať zadarmo neoceniteľné vedomosti. Možno ste si všimli, že Zápisky nutriholičky nazývam blogom, aj keď technicky sa nenachádzate na žiadnom blogovacom portáli ako je Blogger alebo WordPress, ale na pravej nefalšovanej doméne. Nuž dôvod je ten, že aj napriek charakteru tejto stránky by som vrámci svojho publikovania rada zachovala osobnejšiu atmosféru, ktorá je charakteristická skôr pre blog, no zároveň by som tieto stránky chcela spravovať v trochu väčšom a honosnejšom formáte, než spravujem svoj knižný blog.

Od bežných výživových weboviek by sa Zápisky nutriholičky mali líšiť najmä svojim obsahom: Namiesto bežných článkov v štýle ” Prečo je ovocie zdravé” a “Aké vitamíny obsahuje mrkva” tu budú postupom času pribúdať moje postrehy zo sveta výživy, zaujímavosti, na ktoré narazím, recepty, ktoré stoja za zmienku, komentáre k rôznym zaujímavým ale aj kontroverzným štúdiám, rady pre chorých aj zdravých, recenzie na knihy o zdraví a o výžive, prípadne recenzie na rôzne “zdravé” produkty  a rada by som sa s vami podelila aj o moje nutričné a dietetické experimenty. Tým nechcem povedať, že sa chystám chudnúť – všetci svätí sú mi svedkom, že potrebujem nabrať aspoň niekoľko kíl, aby sa môj Body Mass Index dostal do rozmedzia normálnej hmotnosti – no to ešte neznamená, že môj jedálniček nepotrebuje dramatickú obrodu. Už sa nemôžem vyhovárať, že bývam na internáte, nemám k dispozícii poriadnu kuchyňu a žijem z úbohého vreckového, takže mi neostáva nič iné, než začať jesť tak, ako kážu moje skriptá a poznámky :)

Okrem toho som tento mesiac začala chodiť normálne vážne bez srandy do posilky, takže hádam, že môj prvý experiment bude na tému: “Je aj na 45-kilovej vychrtline čo spevňovať a modelovať?” Pri pohľade na moje obrie lýtka (v porovnaní so zvyškom tela) a roztečené stehná usudzujem, že odpoveď je áno.Viem, že si teraz vravíte, že som jedna z tých chuder, čo nariekajú nad svojim dokonalým a chudým telom, ale verte mi, raz vám tie moje megalýtka odfotím a uvidíte, že si nerobím srandu. Plus samozrejme, asi by som nebola žena, ak by som na svojom tele nenašla niečo, s čím nie som spokojná a hádam, že je to aj dobrá vec, pretože vás to poháňa dopredu a núti na sebe pracovať.

Takže dámy, 45 kíl je síce dôvod na to, aby ste nemuseli držať diétu, ale nie je to dôvod na to, aby ste nemuseli pohnúť zadkom. Toť moje prvé posolstvo a záver prvého článku :)