FOOD DETECTIVE testy nie sú žiaden Sherlock

Ak ste sa niekedy v živote trápili s rôznymi ekzémami, tráviacimi ťažkosťami alebo bolesťami hlavy po jedle, tak ste určite narazili aj na možnosť zaplatiť si pomerne drahé krvné vyšetrenia zvané testy potravinovej intolerancie (komerčne tzv. Food Detective testy), ktoré by vám údajne mali prezradiť, aké potraviny by bolo vhodné z jedálnička vylúčiť. Asi 70 eur (čo pomaly nie je ani štvrtina celkovej sumy) dokonca prepláca aj jedna naša súkromná poisťovňa a je tu tiež možnosť zakúpiť si samodiagnostický test priamo v lekárni alebo na internete “za babku”. Ak vezmeme do úvahy narastajúci počet ľudí s tráviacimi problémami, ktorí už absolvovali kvantum vyšetrení u gastroenterológa aj alergológa a stále v rukách nemajú jednoznačnú odpoveď, vyzerajú tieto testy ako celkom slušný biznis, čo poviete? Asi nikoho neprekvapí, že už ich propagujú aj niektoré naše celebritky a známejšie mená internetovej a blogerskej scény. Čiže logicky by sme sa im mohli pozrieť trochu na zúbok :)

Aby sa nepovedalo, že zas som sa rozhodla iba niečo zhejtovať, prizvala som si k sebe na pomoc jedného z najlepších imunológov na Slovensku a môjho kolegu, MUDr. Martina Lešťana, ktorý vám pekne, pokojne a logicky (predsa len je to muž a nemá také sklony k hystérii) objasní problematiku tohto testovania, jej pozitíva a negatíva. Dobre som to vymyslela, hejže?

3 obľúbené (a nepravdivé) frázy výživových poradcov

Keďže mám pre vás v novom roku naplánovaných okrem iného aj množstvo náročnejších článkov, poďme si najprv trochu odľahčiť atmosféru. Prichystala som si 3 hlášky, ktoré si často prečítate na stránkach vašich obľúbených lifestyle koučov. A tým “často” myslím takmer neustále. Nič by na tom nebolo, ak by sa nejednalo o pochybné polopravdy až úplné blbosti, ale veď vlastne posúďte sami :)

Vitajte na mojom blogu, volám sa Judita Páleníková a som nutričný terapeut

Dnešný článok píšem s obrovskou radosťou, pretože za posledný mesiac Zápisky nutriholičky začali bzučať aktivitou. Bohužiaľ musím povedať, že nie tou mojou :D Tá aktivita je v podobe vás – vašich zdieľaní, nasledovaní, nových odberov. Teším sa z toho a mám pocit, že vám momentálne dlhujem iný typ článku, než bolo zopár tých posledných.

Je to už dávno, čo som sa naposledy predstavovala a písala niečo o sebe. Samozrejme ono sa tak nejako predpokladá, že človek sa predstaví každému len raz, avšak pri písaní blogu a neustálom príleve nových “tvárí” to nie je také jednoduché.

Blogujem už veľmi veľmi dlho, nie vždy to však bolo o výžive. Začínala som blogom o knihách, ktorého písanie do dnes považujem za podstatne jednoduchšie. Celé to bolo o dojmoch, o názoroch a pocitoch po dočítaní tej ktorej knihy. Takmer jediná negativita, s ktorou sa stretnete, je tá, keď sa niekto vysmieva vášmu literárnemu vkusu. Fakt nič, čo by ste nerozdýchali. U blogu o výžive a celkovo o životnom štýle je to už o niečom inom. Miešajú sa tu neodborníci, ktorí blogujú pre radosť, tí, pre ktorých je blogovanie súčasťou podnikania a budovania kariéry a taktiež odborníci, ktorí berú blogovanie už iba ako doplnok svojej bohatej profesionálnej kariéry. A tak sa tu všetci mixujeme na jednom veľkom-malom internete, hádame sa, nadávame si…a ľudia nie sú o nič múdrejší v tom, čo by mali jesť.

Dá sa na východnom Slovensku uživiť ako nutričný terapeut?

Ako tu tak sedím a rozmýšľam nad témou nového článku, tak si vravím, že dnes dám vám aj sebe trochu vydýchnuť a pojmem to trochu uvoľnenejšie…ale o to viac od srdca :)

Moja úplne najlepšia kamarátka z detstva, ktorá minulý rok štátnicovala, mi včera oznámila, že sa jej konečne podarilo nájsť si schopnú prácu. Že spoločnosť vyzerá super (v tej, ktorej pracovala nedávno, sa zamestnanci striedali ako na bežiacom páse), že má k dispozícii zaujímavé benefity (v tej predchádzajúcej bolo benefitom, keď ju šéf poslal do potravín, aby mu kúpila slnečnicové semienka), že má možnosť kariérneho rastu (v tej predchádzajúcej bola možnosť kariérneho rastu podmienená tým, koľko narážok na svoje pohlavie si je ochotná vypočuť). Nuž, oproti tomu ju teraz naozaj čaká práca snov…ibaže v Bratislave. Jop, zasa ďalší mladý človek, ktorý to nakoniec vzdal a odchádza z Prešova. Aj keď tomu predchádzal rok obrovskej snahy nájsť si niečo schopné na východnom Slovensku…

Prečo o tom píšem? Jednak, preto, lebo mi to už dva dni nejde vytriasť von z hlavy a jednak preto, lebo druhá najčastejšia otázka od mojich klientov (hneď po “A koľko asi tak schudnem za tri mesiace?“) je: “Dá sa tu v Prešove vôbec uživiť tým, čo robíte?“

Oznam pre moju mamičku: Toto je ilustračný obrázok. Nič som ti nezabudla oznámiť.

Výživový poradca vs. lekár vs. nutričný terapeut

Napätie medzi alternatívnymi výživovými poradcami  a lekármi sa stupňuje. Lekári tvrdia, že poradcovia nie sú dostatočne vzdelaní a kompetentní radiť ľuďom v oblasti výživy a poradcovia zasa vyhlasujú, že lekári sa výžive nerozumejú, tiež im ide iba o zisk a na poradcov útočia, lebo im závidia. Rozhodla som sa preto napísať svoj pohľad na súčasnú úroveň výživového poradenstva a pokúsila som sa ozrejmiť  dôvody, prečo (konkrétne mne) ležia mnohí výživoví poradcovia v zuboch. Ak ste dnes na tomto blogu prvýkrát a nepoznáte ma: Som zdravotníčka, mám 5-ročné vysokoškolské vzdelanie v oblasti výživy a výžive sa venujem aj naďalej v praxi. 

3 rady, ako nastaviť svoju myseľ na chudnutie

V predchádzajúcom článku som vám sľúbila, že budem pokračovať v téme chudnutie a či už tento blog číta 5, 10 alebo 100 ľudí, nerada by som vás sklamala. Okrem toho mám už pripravené ďalšie témy, takže by som im mala čo najrýchlejšie uvoľniť priestor ;)

Nápad na dnešný článok vznikol opäť z praxe, ako inak. V poslednej dobe objavujem stále nové a nové výživové poradne, v ktorých sedia šikovní a vzdelaní ľudia s cieľom robiť toto poradenstvo trochu odlišne. Bez tabletiek a iných doplnkov stravy, bez prísnych diét, viac na mieru pre každého klienta. A ľudia na takéto niečo všeobecne reagujú veľmi pozitívne, chcú to vyskúšať, chcú, aby sa im niekto viac venoval a aby im pomohol naozaj schudnúť.

Ale nato, aby ste mohli vyskúšať výživové poradenstvo fungujúce INAK a vlastne nielen vyskúšať, ale byť vrámci neho úspešní a niečo dokázať, musíte si nastaviť INAK aj svoju myseľ. Teraz zniem ako nejaký motivačný oný, ale neviem nájsť výstižnejšiu vetu. Jednoducho musíte dostať z hlavy gebuziny a naladiť sa na úplne inú vlnu chudnutia. Či už to skúšate sami doma, alebo vyhľadáte špecialistu.

Čím skôr si tieto 3 veci uvedomíte, tým lepšie pre vás:

Aké je to študovať “zdravú výživu”?

Ak ste si prečítali môj úvodný článok alebo stránku “O mne“, tak už pravdepodobne viete, že som výživu vyštudovala na vysokej škole. A v tomto okamihu to začína byť strašne zaujímavé, lebo a) Kde na univerzite sa študuje zdravá výživa? a b) Čo je to vôbec za štúdium?

Zdravá výživa sa študuje na škole, ktorá vás ako jednu z prvých vecí naučí, že namiesto zdravej výživy by sa mal používať pojem správna výživa. To len tak na úvod, že som si tento pojem, ktorý budem strašne často používať, nevycucala z prsta :) Späť k veci: Výživu som vyštudovala na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne a to konkrétne v bakalárskom odbore Nutričný terapeut a nadväzujúcom magisterskom odbore Nutričný špecialista. 5 rokov, ktoré vám nikto nevráti, ale to bol v podstate môj zámer: Ak už mám vyštudovať niečo, čomu sa možno ani v budúcnosti profesionálne nebudem venovať (lebo priznajme si, koľkí absolventi robia to, z čoho majú diplom? Presne tak…), tak nech je to aspoň niečo, čo nebudem nikdy ľutovať. Nechápte ma zle, ešte stále verím, že budem pracovať v oblasti výživy – veď som len pred pár mesiacmi skončila školu – ale keby sa aj náhodou stala nejaká katastrofa a ja by som skončila na nejakej výrobnej linke, tak viem, že som zbytočne nezabila 5 rokov, ale že mi moje štúdium dalo aspoň veľa do života.

Prijímacie skúšky

Na nutr. terapeuta robíte písomné skúšky z biológie a chémie, nie som si istá, či sa robí aj test študijných predpokladov – ja som ho robila, ale hlásila som sa aj na iný odbor, tak už nepamätám, vrámci ktorého to bolo. Keď som robila prijímačky ja, mali sme úplne rovnaké otázky ako mali tí, čo sa hlásili na medinu (mínus otázky z fyziky), takže mnohí do našej triedy zablúdili po tom, čo ich neprijali na štúdium všeobecného lekárstva. Ja osobne som bola jedna z mála, ktorá sa na medicínu vôbec nehlásila (grciam pri pohľade na krv) a zo začiatku som si o mojom odbore myslela menej, pretože som mala pocit, že medzi nami skončí práve ten “odpad” z prijímacieho konania. Čo bola, ako sa čoskoro ukázalo, úplná sprostosť. Celkovo bola latka v mojej triede postavená poriadne vysoko, mala som obrovské množstvo strašne šikovných spolužiačok, ale zároveň málokto svojou šikovnosťou vytŕčal zhora alebo zdola. Doteraz nechápem, ako sa niektorí moji spolužiaci mohli nedostať na medicínu, to podľa mňa iba vypovedá o tom, že na prijímačkách sa ani zďaleka nevyselektujú tí najlepší. Samozrejme ak niekto na naše štúdium vôbec nemal, tak sa s nami veľmi rýchlo rozlúčil už v prvom ročníku, ktorý bol priam Texaský masaker motorovou pílou. Ale to už sa dostávam k samotnému štúdiu.