Viete, čo je horšie, než zabiť takmer celý deň natáčaním videa na blog? Zabiť takmer celý deň natáčaním videa na blog a potom zistiť, že ste strašný tragéd a rozhodnúť sa, že to nikdy nesmie uzrieť žiadne cudzie ľudské oko. Takže deň je fuč a je takmer deväť hodín a nevidno po vás žiadnu robotu a aj keď je sobota a v sobotu je povolené aspoň trochu sa flákať, tak to jednoducho dobrý pocit nezanechá. Takže som si povedala, že sa ešte na chvíľu zapriem a skúsim spísať článok. Pretože písanie mi ide aspoň trochu. Teda po tom, čo som sa dnes videla na videu, si dovolím povedať, že písanie mi ide ÚPLNE FANTASTICKY v porovnaní s týmto. Takže tak. A som unavená a vyčepaná a preto aj dnešný článok bude o únave a vyčerpaní a o tom, prečo si za tieto stavy môžeme vo veľkej miere sami.
Značka: všetko možné
Čím sa napchávajú Taliani a Francúzi aneb Nie je Lidl ako Lidl
Som späť a nesiem novinky ohľadom mojej výživovej poradne :) Posledné mesiace to bolo trochu kritické – nieže by som čakala, že získať príspevok od EÚ na podnikanie bude jednoduchá záležistosť, ale že z toho bude niekoľko mesačné zadrbávanie sa, to ma trochu…ehm…šoklo. Ja už mám v podstate všetko, čo môžem mať pripravené, pripravené (tento článok dokonca píšem z mojej novej kancelárie :)), zvyšok môžem robiť až po schválení príspevku, takže čakám, čakám a čakám.
Keďže o chvíľu (aspoň teda dúfam, že o chvíľu), mi skončí sranda a začne ťažká realita, urobila som si ešte na rozlúčku jedno veľké hurá v podobe výletu do Talianska a Francúzska. Samozrejme som ako správna výživárka pri prechádzaní uličkami “nenápadne” čumela ľuďom do taniera aby som pozisťovala, či domorodci naozaj fičia na zdravej stredomorskej strave. A fičia. Najčastejšie vyskytujúce sa jedlo na tanieri Talianov? Nie, nie pizza. (To bolo skôr najčastejšie sa vyskytujúce jedlo na mojom tanieri), Šaláty na rôzne spôsoby. Lenže tie ich, narozdiel od našej reštauračnej šalátovej ponuky, vyzerali skutočne vynikajúco. Nikdy som si nemyslela, že budem ako zajac slintať za kôpkou listov, ale to som ešte nevedela, čo s tou kôpkou listov dokážu Taliani vykúzliť. Samozrejme málokedy na tanieri chýba prosciutto, mozzarella, oriešky od výmyslu sveta a na stole okrem soli a čierneho korenia olivový olej, niekoľko druhov vínnych octov, rôzne koreniny a pod. V mnohých reštauráciach dokonca majú vymedzené samostatné stoly, kde majú naukladané všelijaké delikatesy na dochutenie a oživenie jedál. Samozrejme všade obrovské množstvo morských plodov od výmyslu sveta, čím ste bližšie k moru, tým častejšie vám pri prechádzaní okolo reštaurácií intenzívne rozvoniavajú. V Janove, čo je mesto s najväčším prístavom v Taliansku, sme dokonca našli reštaurácie, kde sa ryby a morské plody porcovali a upravovali priamo pred zákazníkmi (aj s tou šialenou…ehm…arómou) a servírovali na obrovských misách a táckach. To už bol podľa mňa gurmánsky exhibicionizmus najsilnejšieho kalibru a ťažko sa mohol niekto sťažovať, že mu do “taniera” zazerajú hladní slovenskí turisti :D
Na druhej strane ma ale prekvapilo, že aj napriek dosť luxusným destináciám, ktoré sme navštívili (spomeniem napr. Cannes, Nice či jazero Como, kde majú svoje vily jedni z tých najbohatších, vrátane známych celebrít), sme nemali problém naraziť na Nemcov, Holanďanov, Talianov či Francúzov sediacich na lavičkách v centre mesta (najlepšie ešte keď pred nejakou lepšou reštikou) a napchávajúcich sa vlastnoručne zabalenými chlebíkmi. Ja osobne som si myslela, že to robia iba Slováci a Česi, tak sa mi hneď tak nejako uľavilo :D
Čo ma ale šokovalo najviac, bol LIDL. Hej, ten obchodný reťazec. Oni ho totiž majú aj v Taliansku a Francúzsku, v Taliansku je dokonca poriadne rozbehnutý a nájdete ho pomaly na každom kroku. No ale nie to je podstatné. Podstatné je to, čo sa v Lidli predáva. Povedali by ste, že v Lidli nájdete podobné potraviny, kdekoľvek prídete. Veď aj my tu na Slovensku mávame všelijaké francúzske a talianske týždne, kde nám ponúkajú všetky tie ich úžasné a zdravé výrobky. Ha! Okej, taký 30% základ tvoria podobné výrobky, aké nájdeme aj u nás. Zvyšok? Celý jeden chladiaci box (niekoľko regálov) tvoria rôzne mixy čerstvých listových šalátov od rôznych výrobcov – komplet preriedené, z niektorých druhov už bol len 1-2 balíky, na porovnanie som včera bola v našom Lidli a našla som v rohu v jednom boxe so salámami nejakých 6 alebo koľko balíkov jedného druhu listového mixu (aspoň že tam bola rukola), ktoré evidentne za celý deň neprišli do kontaktu s rukou zákazníka (regály so salámami a slaninami boli komplet preriedené a rozhádzané, balíky s listovou zeleninou sedeli poslušne jeden na druhom bez pohnutia čoilen jedného mikrovlákna na vrecúšku). Už asi tak trochu tušíte, kam tým mierim…Poďme ale ešte trochu ďalej. Včera som si všimla obrovský priestor, ktorý v slovenskom Lidli dostávajú majonézové šaláty a pomazánky. V Talianskom a Francúzskom Lidli som si ich ani nevšimla, čo znamená, že tam buď neboli, alebo ich bolo zopár a nestihol mi na nich ani len padnúť zrak. Čo sa týka pečiva, Francúzi si na neho síce potrpia, Taliani ho majú skoro úplne na háku. Jediné “pečivo”, na ktoré sme v Lidli v Miláne narazili, boli všelijaké tie krehké chleby a macesy a zopár zabalených gumichlebov, o ktoré nikto z okoloidúcich nejavil záujem.
Jeden obchodný reťazec, úplne odlišná ponuka potravín v každom štáte. A teraz mi povedzte, kde je chyba. Evidentne Lidl nemá problém dodávať do svojich obchodov zdravšie potraviny, problém bude skôr v dopyte zákazníkov. Sťažujeme sa, že nás obchody kŕmia rôznymi žbrndami, ale popravde, čiastočne si za to môžeme sami, pretože tie veci neustále kupujeme, zatiaľ čo zdravšie alebo aspoň kvalitnejšie potraviny nechávame ležať ladom-skladom. A najväčšia sranda je, že mnohí z nás si tú kvalitu kľudne môžu dovoliť, ale tak nejako automaticky vždy siahajú po najlacnejších verziách. Už je to tak nejako v nás zakomponované, že sa načiahneme za najlacnejším jogurtom a najlacnejším mliekom a ešte aj najlacnejším majonézovým šalátom a že takú listovú zeleninu za 99 centov očami iba preletíme a radšej si kúpime salámu za 1.29 euro, asi lebo čo keď nás začnú náhodou Rusi okupovať, to nás potom tá tráva nezasýti.
Nuž, možno sa jedného dňa tých šesť šalátových mixov vypredá pred tým, než sa stihnú spariť a zhniť a Lidl sa rozhodne objednať namiesto šiestich až dvanásť kusov. A možno sa im jedného dňa začnú hromadne kaziť všetky tresky a vlašské šaláty, lebo ich nikto nebude kupovať a tak sa Lidl rozhodne objednať menej a vzniknuté miesto doplniť zeleninou alebo čerstvými syrmi. Ale osobne si myslím, že k tomu ešte máme ďaleko…
Kariérny špeciál: Aký je vhodný vek na splnenie svojho sna?
Ehm…Viem, že môj posledný článok je z 23. januára, ale môžeme sa tváriť, akoby nič? :D
Teda samozrejme vám aspoň vysvetlím, čo sa za tie 2 mesiace stalo. Toľko vám určite dlžím…
Pred dvoma mesiacmi som dostala veľmi zaujímavú ponuku. Mohla som viesť a po čase aj vlastniť vlastnú výživovú poradňu, avšak jeden zo zádrheľov bol, že som si v nej tak úplne nemohla robiť, čo chcem. Celý systém poradenstva bol spútaný určitými pravidlami a na “vlastnú tvorbu” neostávalo veľa priestoru. Skrátka, svoje vlastné vedomosti a skúsenosti som mohla využívať len do určitej miery, potom nasledovali pomerne dosť prísne pravidlá.
Vždy som túžila mať vlastnú výživovú poradňu. Priznám sa ale, že som to vnímala skôr v zmysle: “Áno, Juditka, raz budeš mať aj ty svoju poradňu, len musíš byť trpezlivá a prežiť možno trochu menej atraktívne pracovné príležitosti, ale raz to určite príde.” Takže keď sa objavila spomínaná ponuka, bolo to pre mňa lákavé. Viac, než lákavé. Vlastná poradňa! Veď to ani nevadí, že nebudem môcť hrať podľa svojich pravidiel, každý niekde začína a toto rozhodne nie je zlý odrazový mostík. Niekomu by sa o tom ani nesnívalo.
Nasledovalo 3-týždňové školenie. Áno, toľko skúseností majú začínajúci výživoví poradcovia v danej firme. Ale aby som bola fér, dalo mi to veľa. Nie veľa vedomostí, ale veľa skúseností. Vždy som sa tak trochu hrozila konzultácie so svojim prvým klientom. Mala som v hlave myšlienky typu: “Spozná ten človek, že je môj prvý klient v živote?” “Čo ak budem úplne nemožná!?” Nakoniec bolo školenie tak šialene intenzívne, že keď som si konečne spomenula na nejakého prvého klienta a na moje obavy, sedel už oproti mne desiaty klient. Vyskúšala som si komunikáciu s rôznymi typmi ľudí, naučila som sa pracovať v časovom strese a s piatimi ľuďmi za mojim chrbtom, ktorí ma boli pripravení po ukončení konzultácie hodnotiť a kritizovať. To najlepšie na tom je, že som si uvedomila, že to dokážem robiť. Dokážem pracovať v strese, dokážem zvládať extrémne situácie a čo je hlavné, dokážem zo svojej pamäte vytiahnuť tie správne veci a náležite ich použiť. O tom som kedysi pochybovala :D Bože, keby len o tom! Ja som o sebe neuveriteľne pochybovala a sama od seba by som si asi netrúfla po škole založiť vlastnú prax. A ajhľa, tu som bola, po troch týždňoch školenia, pripravená viesť vlastnú eseročku. A prečo by aj nie? Nemala som predsa 3-týždňové vedomosti, ale 5 rokov + 3-týždňové vedomosti a okolo seba ľudí, ktorí mi denno denne dokazovali, že sa to dá. Narozdiel od uplynulých rokov, keď sa vám všetci snažili natlačiť do hlavy, že splnenie kariérneho sna je vaša cieľová stanica, do ktorej dorazíte najskôr tak za 20-30 rokov.
Tento môj “príbeh” však pravdepodobne nemá taký koniec, ako čakáte. Celá príležitosť pred týždňom padla. Vyskytli sa komplikácie a aby som to skrátila, ponuku som musela odmietnuť. Takže odrazu som sa ocitla tam, kde som bola na začiatku, až kým som si neuvedomila, že to vlastne nie je ani zďaleka pravda. Na začiatku som totiž nemala žiadne sebavedomie a žiadne vedomosti o tom, ako sa zakladá a vedie samostatná zárobková činnosť. Teraz mám aj aj, a je v podstate len na mne, ako s tým naložím. Mohla by som trocha pofňukať nad stratou zaujímavej príležitosti a pre zmenu si vyskúšať tradičné plnenie sna trvajúce polovicu môjho života, alebo z toho všetkého môžem vyťažiť čo najviac a pokračovať kde som začala: O niekoľko odvážnych levelov vyššie, než by absolventovi odporučil jeho kariérny poradca…
Takže som sa rozhodla založiť si vlastnú výživovú poradňu. A som z toho úplne nadšená a zároveň na prášky a je to geniálny pocit :D Pýtate sa, či neriskujem veľa? A neriskujeme veľa nerobením toho, čo robiť skutočne chceme? Nikde nie je predpísaná veková hranica na splnenie sna. Ja si ho veľmi rada splním ako 26-ročná. Nemám totiž potom absolútne žiaden problém vymyslieť si nový…
Ak by ste chceli vedieť, koľko nervov, potu a sĺz stojí priemerného mladého človeka kariéra snov, môžem vám podávať pravidelné informácie :) Sama by som si to celkom rada zdokumentovala… Dajte vedieť! ;)
Nutriholičkina vianočná bilancia
Tak čo, kto z vás už nabral odvahu postaviť sa po Vianociach na váhu? :D A kto si dal predsavzatie, že všetko naviac do mesiaca zhodí? Mimochodom, všetko naj naj do nového roka a niečo vám poradím: neriešte to, ak ste pribrali za 2 týždne, tak to ste v skutočnosti nepribrali a všetko to pôjde preč akonáhle sa prestanete obžierať, čo už možno aj tak po 2-týždňovom maratóne nevládzete robiť, predpokladám.
Ja som už tradične nenabrala ani pol kila, ale zas je pravda, že jediné pri čom som zhrešila boli sladké vody. Veeeeľa sladkých vôd. A sladké vody (Coca Cola, Fanta, Sprite a pod.) sú síce tiež veľkým (a oprávneným) strašiakom všetkých redukčných diét, ale ja si zas myslím, že ich pitím samy o sebe nemôžete až tak drastický pribrať. Horšie je to, že väčšina ľudí neostáva čo sa týka príjmu sacharidov iba pri pití nápojov, ale sa tiež s radosťou účastní nájazdov na sklad sladkostí a na uložisko koláčov. Najväčší problém je asi v tom, že málokto Pepsi zarátava medzi sladkosti, hoci sa stačí pozrieť na etiketu aby ste si uvedomili, že presne tam táto sladká gebuzina patrí. U mňa je Tonic (a ešte tá fajná ružová Fanta) druhá najväčšia hriešnosť, hneď po slanine (teraz vás už asi nepresvedčím o tom, že nie som prasa), ale zasa bez klasických sladkosti prežijem kľudne niekoľko dní, čiže tak nejako si hovorím, že sa to musí vyrovnať. Inak by som celkom iste vyzerala veľmi odlišne, než vyzerám. A prečo vám o tom píšem? Vôbec neviem, lebo som chcela písať o niečom úplne inom: O DARČEKOCH!
Chcem sa vám totiž pochváliť, čo všetko z oblasti zdravej výživy a fitness som si našla pod stromčekom. A že toho bolo!
Najprv by som sa asi vyjadrila k tej podprde, ktorá inak visí zo stromčeka, aby mala na fotke nejaký tvar :D Je to športová podprsenka do fitka kúpená v Bepone od Ježiška a strašne strašne som ju chcela, ešte aj v presne takej istej farbe, pretože mi ide k botaskam :D Na fotke to veľmi nevidno (povedala by som, že na fotke ani nevidno, že je to podprsenka), ale má dokonca aj také nie príliš výrazné vypchávky, čiže v nej nevyzerám ako sexbomba – povedzme si pravdu, na to by som potrebovala viac, než vypchávky – ale zas ani ako mužatka, čo niekedy býva v posilovni fakt vzácnosť :D
Keď už sme pri fitku, dostala som aj činky 2 x 1,5 kg na domáce cvičenie. Konečne si nebudem lámať zápästie s fľašou vody – radujme sa, veseľme sa. Už len dotiahnuť do dokonalosti to domáce cvičenie, ktoré je momentálne v leveli 0.
A poďme na knihy! Veľký sprievodca diétami je úplne masakrálna kniha, ktorá je pre mňa ako stvorená. Nie preto, že by som tým diétam nejako extra verila a nebodaj ich ešte aj chcela vyskúšať (aj keď niektoré mi prídu úplne v pohode), ale skôr preto, lebo je to zatiaľ asi najlepší a najkomplexnejší prehľad všetkých šibnutostí, ktoré ľudský mozog vyplodil v snahe schudnúť, zmiešaný s niekoľkými fakt dobrými nápadmi, ktoré by mohli byť pri správnej aplikácii zdraviu prospešné. Všetky diéty sú graficky ohodnotené z hľadiska vhodnosti dlhodobého užívania, flexibility, vhodnosti pre rodinu, finančných nákladov a vedeckých argumentov, takže už na prvý pohľad u každej vidíte, či za niečo stojí, alebo je na prd. Plus pri každej diéte ešte nájdete aj ukážkový jedálniček, jej základné princípy, pôvod či klady a zápory. Keďže na blogu tohto roku plánujem zaviesť pravidelnú rubriku venovanú rôznym diétam, tak mi táto kniha bude pravdepodobne veľmi uľahčovať život.
Ďalšie dve knihy – Zvrátená veda a Skorumpovaná farmácia sú charakterovo dosť podobné, pretože sú o vede a zároveň aj písané dosť vedecky. A sú od toho istého autora…Obidve sú tak trochu senzáciechtivé, aj keď paradoxne práve Zvrátená veda upozorňuje na nebezpečenstvo rôznych senzácií, ktorým ľudia strašne ľahko uveria a nechajú sa nimi zlákať. Podľa mňa človek musí používať veľmi veľa zdravého rozumu, aby mohol niečo také úspešne čítať, pretože tieto knihy vám tiež svojim spôsobom tlačia halušky do hlavy a je dôležité, aby ste si z nich vyselektovali to, čo je podľa vás logicky odôvodniteľné, uveriteľné a tak celkovo, čo vo vás vyvoláva “ciťák”, že sa nejedná len o nejaké bájky s cieľom vysokého predaja.
Inak v nasledujúcich dňoch očakávajte moju prvú recenziu na Zápiskoch na knihu Fitness pro ženy – Anatomie :) Už som myslím mala dosť oddychu a je čas to tu opäť rozbehnúť a prebudiť k životu. A samozrejme by sa už asi zišla aj nejaká tá súťaž, takže sa pomaly púšťam do vymýšľania cien :) Tak zatím!
Vitajte, vitajte, poďte ďalej!
Úvodné články bývajú všeobecne divné, ale divnejšie by asi bolo úplne ich preskočiť , takže poďme na to.
Volám sa Judit a toto je v poradí môj druhý blog – ten prvý som založila pred 3 rokmi, ešte stále funguje a je venovaný knihám. Zápisky nutriholičky nevznikli preto, lebo sa nudím, nemám čo robiť a ešte k tomu sa tak trochu zaujímam o výživu, ale preto, lebo som výživu v pote tváre študovala dlhých 5 rokov a je načase moje vedomosti niekde zúročiť a zároveň si ich začať rozširovať.
Zo skúseností viem, že blogovanie nie je iba o zábave a o kreatívnom trávení voľného času, ale že ak to viete robiť dobre, môže vám to pomôcť otvoriť množstvo nových dverí a získať zadarmo neoceniteľné vedomosti. Možno ste si všimli, že Zápisky nutriholičky nazývam blogom, aj keď technicky sa nenachádzate na žiadnom blogovacom portáli ako je Blogger alebo WordPress, ale na pravej nefalšovanej doméne. Nuž dôvod je ten, že aj napriek charakteru tejto stránky by som vrámci svojho publikovania rada zachovala osobnejšiu atmosféru, ktorá je charakteristická skôr pre blog, no zároveň by som tieto stránky chcela spravovať v trochu väčšom a honosnejšom formáte, než spravujem svoj knižný blog.
Od bežných výživových weboviek by sa Zápisky nutriholičky mali líšiť najmä svojim obsahom: Namiesto bežných článkov v štýle ” Prečo je ovocie zdravé” a “Aké vitamíny obsahuje mrkva” tu budú postupom času pribúdať moje postrehy zo sveta výživy, zaujímavosti, na ktoré narazím, recepty, ktoré stoja za zmienku, komentáre k rôznym zaujímavým ale aj kontroverzným štúdiám, rady pre chorých aj zdravých, recenzie na knihy o zdraví a o výžive, prípadne recenzie na rôzne “zdravé” produkty a rada by som sa s vami podelila aj o moje nutričné a dietetické experimenty. Tým nechcem povedať, že sa chystám chudnúť – všetci svätí sú mi svedkom, že potrebujem nabrať aspoň niekoľko kíl, aby sa môj Body Mass Index dostal do rozmedzia normálnej hmotnosti – no to ešte neznamená, že môj jedálniček nepotrebuje dramatickú obrodu. Už sa nemôžem vyhovárať, že bývam na internáte, nemám k dispozícii poriadnu kuchyňu a žijem z úbohého vreckového, takže mi neostáva nič iné, než začať jesť tak, ako kážu moje skriptá a poznámky :)
Okrem toho som tento mesiac začala chodiť normálne vážne bez srandy do posilky, takže hádam, že môj prvý experiment bude na tému: “Je aj na 45-kilovej vychrtline čo spevňovať a modelovať?” Pri pohľade na moje obrie lýtka (v porovnaní so zvyškom tela) a roztečené stehná usudzujem, že odpoveď je áno.Viem, že si teraz vravíte, že som jedna z tých chuder, čo nariekajú nad svojim dokonalým a chudým telom, ale verte mi, raz vám tie moje megalýtka odfotím a uvidíte, že si nerobím srandu. Plus samozrejme, asi by som nebola žena, ak by som na svojom tele nenašla niečo, s čím nie som spokojná a hádam, že je to aj dobrá vec, pretože vás to poháňa dopredu a núti na sebe pracovať.
Takže dámy, 45 kíl je síce dôvod na to, aby ste nemuseli držať diétu, ale nie je to dôvod na to, aby ste nemuseli pohnúť zadkom. Toť moje prvé posolstvo a záver prvého článku :)
Zápisky nutriholičky 