Ako sa nám chudne na východe? :)

Takže…mám pre vás dve správy – jednu dobrú a jednu zlú. Teda tá dobrá je skôr pre mňa a pre všetkých dobroprajných ľudí naokolo. Od decembra sa mi rozbehla moja drobná prešovská výživová poradňa a momentálne môžem s hrdosťou prehlásiť, že ma živí niečo, čo som budovala takmer tri roky, sama s pomocou mojich najbližších a s hŕstkou úžasných ľudí, ktorí mi dali šancu. Ja viem, že vo vašich ušiach to možno neznie tak fantasticky, ale keďže ja sa poznám a viem, aká viem byť spomalená, hanblivá, lenivá a tak celkovo nedorobená, tak zároveň aj viem, aký je to obrovský zázrak. O to väčší, že som to stihla ešte pred tridsiatkou (aj keď teda eltété). Viem, že ešte nie som za vodou a že veľa biznisov končí do piatich rokov, ale už len to, že vidím, že sa to dá, je pre mňa väčšou motiváciou ako tisíc obrázkov s nápisom na Facebooku.

No dobre teda, teraz k tej zlej správe. Ako ste si všimli, moje plánované “rozbehnutie blogu” som musela trochu pozastaviť, práve kvôli množstvu práce v poradni a mimo nej. Je to pre mňa úžasné, aj keď veľmi únavné obdobie, ale chýba mi písanie a čo ma ešte viac prekvapuje, chýba aj poniektorým z vás (a nemyslím teraz iba moju mamku a Michala :D).

Takže ako tu teraz sedím s vypnutou telkou (aby ma nič nerušilo), pohárom vína v ruke a hudbou zo Spotify v ušiach, tak vám sľubujem, že sa pokúsim vymyslieť nejaký spôsob, ako na blog dostať stále viac a viac článkov. Pravdepodobne to bude znamenať, že sa tu budú objavovať aj kratšie alebo obsahovo menej náročné články, ktorých jedinou hodnotou bude môj úžasný humor. Haha. (Toto nebola ukážka úžasného humoru, nenechajte sa popliesť). Ale teraz vážne, nebojte sa, aj kratšie články budú mať svoj obsah, nedovolila by som si úplne strácať váš čas.

A akú hodnotu bude mať ten dnešný?

Keď už sme pri tejto téme, spísala som pre Vás zopár postrehov z poradne, ktoré určite stoja za povšimnutie. Berte však na vedomie, že pozorovanie určitého počtu klientov v poradni nie je v ŽIADNOM prípade rovné vedeckému výskumu a preto berte nasledujúce poznámky iba ako tému na zamyslenie (pre mňa je to možno námet na spracovanie do ďalšieho článku, ktorý už samozrejme bude podložený aj vedeckými štúdiami).

jamie-street-94242

Read More »

Reklamy

3 rady, ako nastaviť svoju myseľ na chudnutie

CHUDNE SA AJV predchádzajúcom článku som vám sľúbila, že budem pokračovať v téme chudnutie a či už tento blog číta 5, 10 alebo 100 ľudí, nerada by som vás sklamala. Okrem toho mám už pripravené ďalšie témy, takže by som im mala čo najrýchlejšie uvoľniť priestor ;)

Nápad na dnešný článok vznikol opäť z praxe, ako inak. V poslednej dobe objavujem stále nové a nové výživové poradne, v ktorých sedia šikovní a vzdelaní ľudia s cieľom robiť toto poradenstvo trochu odlišne. Bez tabletiek a iných doplnkov stravy, bez prísnych diét, viac na mieru pre každého klienta. A ľudia na takéto niečo všeobecne reagujú veľmi pozitívne, chcú to vyskúšať, chcú, aby sa im niekto viac venoval a aby im pomohol naozaj schudnúť.

Ale nato, aby ste mohli vyskúšať výživové poradenstvo fungujúce INAK a vlastne nielen vyskúšať, ale byť vrámci neho úspešní a niečo dokázať, musíte si nastaviť INAK aj svoju myseľ. Teraz zniem ako nejaký motivačný oný, ale neviem nájsť výstižnejšiu vetu. Jednoducho musíte dostať z hlavy gebuziny a naladiť sa na úplne inú vlnu chudnutia. Či už to skúšate sami doma, alebo vyhľadáte špecialistu.

Čím skôr si tieto 3 veci uvedomíte, tým lepšie pre vás:

Read More »

Pomôžte si pri chudnutí, vyskúšajte jednu z mojich fínt :)

tape-403593_1280Tak som si dnes uvedomila, že veľa mojich článkov je o výžive, ale len máloktoré sa venujú priamo chudnutiu. Ak súdim podľa mojich známych, ktorí ma neustále bombardujú otázkami typu: “No tak mi poraď, keď už ťa tu mám, ako mám schudnúť?“, tak je to téma, ktorá bude asi zaujímať viacerých.

Problém s mojou alchýmiou chudnutia je ten, že nemám jednu účinnú stratégiu, ktorú by som mohla použiť na každého. Neviem, či je to dobré, alebo zlé, ešte som na to neprišla :D Asi by mi neuveriteľne uľahčilo život, ak by som dokázala vypracovať jedny obsiahle inštrukcie a potom ich už iba používať a používať a všetci naokolo by chudli a a boli by spokojní a ja by som bola spokojná tiež, lebo by mi stačilo makať minimálne o polovicu menej.

Read More »

Prvé úspechy z mojej poradne. YES! :)

poradnaMožno sa vám zdá, že som bola posledné týždne zúfalo neproduktívna, ale skutočnosť je taká….že som bola posledné týždne fakt zúfalo neproduktívna :(

Základný problém nastal, keď som sa presťahovalado nového bytu s priateľom a narušila sa tak moja vnútorná rovnováha, ktorú sa teraz snažím nanovo naprogramovať :D Akože býva sa mi super, ale keď stratíte miesto, kde ste roky sedeli a plodili nápady a písali články, tak si musíte nájsť nové, a to sa mi zatiaľ nepodarilo. Zatiaľ to zakaždým dopadne tak, že skončím na pohovke v obývačke s notebookom na kolenách a pred telkou v ktorej beží Súdna sieň a nikto to nepozerá ale vypnúť sa to nemôže, lebo “Aha, počkaj, už ide vyhlásiť verdikt v mene Slovenskej republiky.”

Dočasne teda môj mozog funguje v núdzovom režime a nápady na články dostáva výhradne počas pracovnej doby, preto je aj dnešný článok do určitej miery o mojej práci.

Read More »

Nutriholička v kuchyni: Vytuningovaná cesnaková pomazánka

Stále to tu píšem, stále o tom rozprávam a neviem sklapnúť, ale aj tak to zopakujem ešte raz: Mám strašne rada pomazánky :D A dipy. A šaláty. A proste všetko, čo sa pripravuje ľahko, rýchlo, nedá sa veľmi skaziť a dá sa s tým experimentovať od výmyslu sveta. Akurát mám vždy tak trochu výčitky, pretože si nie som schopná odtrhnúť od úst nie tak úplne zdravé prísady – do šalátu prepašujem aspoň malú lyžičku majonézy pre chuť, do pomazánok niekedy dávam tavené syry a tak podobne :D

Moja máti včera potrebovala doraziť tavený syr Volovec, lebo sa jeho život(nosť) chýlil ku koncu (aby ste videli, že zas až veľa a často ho doma do hlavy netlačíme), tak urobila cesnakovú pomazánku. My ju väčšinou robíme len z tvarohu alebo pomazánkového masla a syr do nej nastrúhame, ale niekedy to proste takto odflákneme a použijeme taveňák. No ale aby som sa presunula k pointe, chceli sme to trochu ozdraviť a hlavne znížiť energetickú hodnotu. Ono túto pomazánku väčšina z nás nejako nehrotí, základný tescovský recept je tatárka, syr a cesnak, zle to nechutí, každý deň to nejeme, tak čo by sme si nedali do nosa :) Viete, čo urobte nabudúce? Nastrúhajte do pomazánky mrkvu. Urobte to a potom sa mi poďakujte, pretože to nielen úžasne chutí, ale miesto, ktoré na vašom pečive zaberie mrkva, nebude môcť zabrať maslo, taveňák, tatárka a pod. Napíšem vám celý recept, pre hotovú nirvánu v ústach sa ho odporúčam pridržiavať :)

125 g pomazánky (približne na 5 kusov pečiva)

50g syra Volovec v črievku
10g pomazánkového masla
60g čerstvej zeleniny (mrkva, reďkovka, cibuľa)
5g cesnaku
petržlenová a zelerová vňať (my okrem čerstvej používame aj sušenú a na jemno pomletú zmes, dodá to perfektnú chuť úplne každému jedlu, úplne najlepšie sa s tým dochucuje ryža ;)

ENERGETICKÁ HODNOTA (na 100g): 155 kcal/651 kJ

– pre porovnanie, energetická hodnota klasickej cesnakovej pomazánky (na 100g) je cca 316 kcal/1322 kJ

Fotku dnes nemám, lebo po pomazánke len tak fuklo skôr, než som stihla vytiahnuť foťák :D Viem, že to možno znie trochu trápne, že vám tu píšem o nejakej “super vychytávke” ako keby ešte nikdy v živote nikoho nenapadlo dať si do pomazánky zeleninu, ale hlavne som chcela, aby ste videli AŽ O KOĽKO sa taká energetická hodnota jednej porcie dokáže zmeniť pridaním zeleniny (a odvrhnutím tatárskej omáčky :D).

Viete o čo mi vlastne ide? Ja viem, že niektorí jete strašne zdravo a kupujete si všelijaké vydumané zdravé potraviny a klíčky a na obed sa uspokojíte so šalátom – všetci sme odlišní a keď vám také chutí a vnútorne vás to uspokojuje, cítite sa lepšie a vôbec vám nechýbajú také tie “hriešne” potraviny, tak to máte vážne super a úprimne sa s vami teším. Ja by som toto nedokázala. Nevedela by som sa navždy (ani dlhodobo) vzdať domácej slaninky alebo pizze alebo jednoducho chutí, na ktoré som zvyknutá. A možno aj vedela, ak by som z vážnych zdravotných dôvodov musela, ale chvalabohu nemusím. Lenže, či už vážime 90 kíl alebo 50 kíl, nič z toho nás neoprávňuje jesť jednu somarinu za druhou, pretože dôsledky nemusia byť vždy v podobe zvýšenej hmotnosti, ale aj v podobe nedostatku vitamínov, cievnych ochorení, zníženej imunity, náchylnosti k množstvu ďalších chorôb a pod. Takže si na seba treba dávať pozor a rozmýšľať o tom, čo jeme, ale zároveň sa nestať otrokom “zdravej stravy” len preto, lebo máme dojem, že to tak má byť a že je to jediná cesta k riešeniu našich problémov. Pritom existuje strašne veľa možností ako vybabrať so systémom a nastaviť si naše stravovanie tak, aby sme žili zdravo ale zároveň si mohli dovoliť jesť potraviny a pokrmy ktoré nám chutia a nemuseli sme celý život visieť na nezmyselných diétach. Ako vravím, mnohí z nás žijú na diétach alebo sa vydali alternatívnymi výživovými smermi dobrovoľne a radi, zvykli si na celkom iný životný štýl a už by to nemenili. To je úplne v poriadku (pokiaľ sa to nepreháňa). Ale potom sme tu my, čo si uvedomujeme, že žijeme len jeden život a tento život odmietame prežiť bez zákuskov :D Viem, že aj presne s takými ľuďmi jedného dňa budem pracovať a viem, že na takýchto ľudí proste nemôžem ísť s obilnými klíčkami na večeru a pomarančovou šťavou na raňajky, že tudy cesta nevede a treba nájsť iný vchod.

Tento recept bola taká malá ukážka toho, ako prejsť zdravej výžive cez rozum a neprísť o obľúbený pokrm:) Ak by sme napríklad syr v pomazánke nahradili nízkotučným tvarohom, tiež by sme osekali energetickú hodnotu, ale zároveň by sme podstatnejšie zmenili chuť jedla. A tu je ten malilinký rozdiel, ktorý je ale v širšom chápaní vlastne obrovský, lebo ten, kto vám jedného dňa bude radiť vo výžive, by mal vedieť pracovať s VAŠIM jedálničkom a nenútiť vám ten JEHO. Nie je to až taký malý detail, ako sa môže na prvý pohľad zdať, pretože chutnosť jedálničku bude zásadne vplývať na to, či ho budete dodržiavať alebo nie. Oveľa viac, než si dokážete predstaviť :)

Mimochodom ak by niekoho zaujímalo ako mi to ide s mojou výživovou poradňou, tak sa na tom intenzívne pracuje, momentálne chodím na školenie kde sa učím základy podnikania, doťahujem a dokončujem svoj podnikateľský plán a začínam si hľadať nejaké vhodné priestory, kde sa pichnúť tak, aby ma tam podľa možnosti aj niekto našiel :D Tak mi držte palce!

PS: Úplne mimo misu, ale minulý víkend som bola na Plitvických jazerách v Chorvátsku (kde sa natáčal Winnetou) a keď budete mať niekedy možnosť, tak vám takýto výlet odporúčam všetkými desiatimi. Je tam úplne nádherne, pripájam foto :)

Kariérny špeciál: Aký je vhodný vek na splnenie svojho sna?

Ehm…Viem, že môj posledný článok je z 23. januára, ale môžeme sa tváriť, akoby nič? :D

Teda samozrejme vám aspoň vysvetlím, čo sa za tie 2 mesiace stalo. Toľko vám určite dlžím…

Pred dvoma mesiacmi som dostala veľmi zaujímavú ponuku. Mohla som viesť a po čase aj vlastniť vlastnú výživovú poradňu, avšak jeden zo zádrheľov bol, že som si v nej tak úplne nemohla robiť, čo chcem. Celý systém poradenstva bol spútaný určitými pravidlami a na “vlastnú tvorbu” neostávalo veľa priestoru. Skrátka, svoje vlastné vedomosti a skúsenosti som mohla využívať len do určitej miery, potom nasledovali pomerne dosť prísne pravidlá.
Vždy som túžila mať vlastnú výživovú poradňu. Priznám sa ale, že som to vnímala skôr v zmysle: “Áno, Juditka, raz budeš mať aj ty svoju poradňu, len musíš byť trpezlivá a prežiť možno trochu menej atraktívne pracovné príležitosti, ale raz to určite príde.” Takže keď sa objavila spomínaná ponuka, bolo to pre mňa lákavé. Viac, než lákavé. Vlastná poradňa! Veď to ani nevadí, že nebudem môcť hrať podľa svojich pravidiel, každý niekde začína a toto rozhodne nie je zlý odrazový mostík. Niekomu by sa o tom ani nesnívalo.

Nasledovalo 3-týždňové školenie. Áno, toľko skúseností majú začínajúci výživoví poradcovia v danej firme. Ale aby som bola fér, dalo mi to veľa. Nie veľa vedomostí, ale veľa skúseností. Vždy som sa tak trochu hrozila konzultácie so svojim prvým klientom. Mala som v hlave myšlienky typu: “Spozná ten človek, že je môj prvý klient v živote?” “Čo ak budem úplne nemožná!?” Nakoniec bolo školenie tak šialene intenzívne, že keď som si konečne spomenula na nejakého prvého klienta a na moje obavy, sedel už oproti mne desiaty klient. Vyskúšala som si komunikáciu s rôznymi typmi ľudí, naučila som sa pracovať v časovom strese a s piatimi ľuďmi za mojim chrbtom, ktorí ma boli pripravení po ukončení konzultácie hodnotiť a kritizovať. To najlepšie na tom je, že som si uvedomila, že to dokážem robiť. Dokážem pracovať v strese, dokážem zvládať extrémne situácie a čo je hlavné, dokážem zo svojej pamäte vytiahnuť tie správne veci a náležite ich použiť. O tom som kedysi pochybovala :D Bože, keby len o tom! Ja som o sebe neuveriteľne pochybovala a sama od seba by som si asi netrúfla po škole založiť vlastnú prax. A ajhľa, tu som bola, po troch týždňoch školenia, pripravená viesť vlastnú eseročku. A prečo by aj nie? Nemala som predsa 3-týždňové vedomosti, ale 5 rokov + 3-týždňové vedomosti a okolo seba ľudí, ktorí mi denno denne dokazovali, že sa to dá. Narozdiel od uplynulých rokov, keď sa vám všetci snažili natlačiť do hlavy, že splnenie kariérneho sna je vaša cieľová stanica, do ktorej dorazíte najskôr tak za 20-30 rokov.

Tento môj “príbeh” však pravdepodobne nemá taký koniec, ako čakáte. Celá príležitosť pred týždňom padla. Vyskytli sa komplikácie a aby som to skrátila, ponuku som musela odmietnuť. Takže odrazu som sa ocitla tam, kde som bola na začiatku, až kým som si neuvedomila, že to vlastne nie je ani zďaleka pravda. Na začiatku som totiž nemala žiadne sebavedomie a žiadne vedomosti o tom, ako sa zakladá a vedie samostatná zárobková činnosť. Teraz mám aj aj, a je v podstate len na mne, ako s tým naložím. Mohla by som trocha pofňukať nad stratou zaujímavej príležitosti a pre zmenu si vyskúšať tradičné plnenie sna trvajúce polovicu môjho života, alebo z toho všetkého môžem vyťažiť čo najviac a pokračovať kde som začala: O niekoľko odvážnych levelov vyššie, než by absolventovi odporučil jeho kariérny poradca…

Takže som sa rozhodla založiť si vlastnú výživovú poradňu. A som z toho úplne nadšená a zároveň na prášky a je to geniálny pocit :D Pýtate sa, či neriskujem veľa? A neriskujeme veľa nerobením toho, čo robiť skutočne chceme? Nikde nie je predpísaná veková hranica na splnenie sna. Ja si ho veľmi rada splním ako 26-ročná. Nemám totiž potom absolútne žiaden problém vymyslieť si nový…

Ak by ste chceli vedieť, koľko nervov, potu a sĺz stojí priemerného mladého človeka kariéra snov, môžem vám podávať pravidelné informácie :) Sama by som si to celkom rada zdokumentovala… Dajte vedieť! ;)

Nutričný špecialista si hľadá prácu: Časť prvá

Ako možno niektorí viete, ešte pred niekoľkými mesiacmi som bola študentkou VŠ a pripravovala som sa na štátnice. Dnes už som úspešnou absolventkou a hrdou majiteľkou veľmi atraktívne znejúceho titulu Nutričná špecialistka. V podstate som prvý človek na Slovensku, ktorý sa k tomuto prívlastku dostal štúdiom – a to je na jednej strane výhoda, na druhej prekliatie.

Momentálne si hľadám prácu a asi ste už dopredu uhádli, ako mi to ide :) Každopádne, rada by som sa s vami o celý tento ‘vtipný’ proces podelila, pretože určite nie som ani prvá ani posledná, ktorá má po niekoľkých mesiacoch evidencie na úrade práce chuť otrepať si hlavu o stenu.

Už hneď na začiatku som na pracovný trh vstupovala s obrovskou nevýhodou: Nebola som zvyknutá pracovať. Zatiaľ čo množstvo mojich rovesníkov už malo niekoľko skúseností s prácou popri škole, ja som do svojho rozvrhu počas štúdia nebola schopná napratať nič iné, než nočné dopĺňanie tovaru v Tescu. Výuku sme mali takmer vždy od pondelka do piatka, prednášky povinné, rozťahané po celom dni. Psychicky aj fyzicky sa to normálne dalo prežiť, aj keď sme samozrejme nadávali, no brigádu už skutočne nebolo kam vopchať.

V júni potom po piatich rokoch skončíte školu a odrazu zisťujete, že máte takmer prázdny životopis a nulové skúsenosti s hľadaním práce. Samozrejme, dalo sa čakať, že v 25 rokoch vás nikto nebude vodiť za ručičku a neponúkne vám ideálny job na zlatej tácke, takže hor sa do roboty: písanie životopisu, motivačných listov, vytvorenie profilov na pracovných portáloch, podanie žiadosti o absolventskú prax, obchádzanie možných zamestnávateľov…ale úplne na začiatok: ujasnenie si priorít. Kde chcete pracovať? Aké sú vaše základné podmienky, ktorých sa nezrieknete? Máte vôbec nejaké očakávania? Ja osobne som teda mala, ale prvá vec, ktorú ľudia z vášho okolia urobia, keď vyleziete z vysokej školy je, že vás promptne zbavia všetkých ilúzií. Dokonca by som prisahala, že niektorí stoja v rade a netrpezlivo vyčkávajú, kedy vás budú môcť slávnostne privítať v drsnej životnej realite:

“…A to si myslíš, že budeš mať akože na výber?”

“Ja na tvojom mieste vezmem prvú robotu, čo mi príde pod ruku a som rád, že mám aspoň niečo.”

“Nechápem, že sa nezbalíš a neutečieš niekam do zahraničia.”

“Máš tam niekoho známeho? Nie? Ani sa neunúvaj.”

Popravde, na väčšinu z týchto vecí prídete aj sami, bez vašich nápomocných “kamarátov”. Horšie je už nájsť niekoho, kto vo vás bude veriť, bude vás motivovať a hlavne nebude zelený závisťou už len pri myšlienke na to, že práve vy by ste mohli byť ten šťastlivec, ktorému sa vo svete podarí preraziť. Ak máte takých ľudí vo svojom okolí, držte sa ich a nepustite. Ostatných nejako odfiltrujte, pretože nízke sebavedomie budete mať po niekoľkých mesiacoch neúspešného hľadania práce aj bez ich pomoci.

A čo samotné hľadanie práce?

Svoj študijný odbor som vždy považovala za pomerne atraktívny, moderný a využiteľný. Už od prvého ročníka nám síce bolo vštepované, že realita je dosť odlišná a že nás rozhodne nečaká jednoduchá cesta, no človek nemôže byť úplný pesimista. Takže som do skutočného sveta vstupovala viac-menej ako realistka so sklonom k optimizmu a tu sú skutočné reality, ktoré na mňa čakali:

Realita č.1: Prečo by mal niekto zamestnávať absolventku VŠ s titulom magister, keď si počas jej štúdia stihli urobiť 3-mesačný výživársky kurz desiatky dievčat so strednou školou a nižšími platovými nárokmi? 

Realita č.2: Prečo by o mňa mali mať záujem výživové poradne, keď tie si vedia zaučiť aj bezdomovca? Niekto, kto vie o výžive viac, než celé vedenie dohromady, pre nich asi nie je ideálne riešenie… Ešte by nedajbože mohol prísť na to, že tie ich tabletky a čaje, čo ponúkajú, sú obyčajný podvod. Ale to vie predsa každý…či?

Realita č.3: Všetky zaujímavé pracovné ponuky, ktoré nájdete na internete, sú tam iba preto, lebo tam byť musia. Drvivá väčšina firiem má už dávno na pozíciu dosadeného šéfovu neter/synovca/vnuka/brata atď. V podstate toto je jedna veľká pravda, o ktorej som už dávno vedela a ktorú sa mi nepodarilo vyvrátiť: Ak sa chcete zamestnať a chcete sa zamestnať dobre (a nie ste informatik), tak jedine cez známeho alebo pomocou nejakého zázraku. Držím palce. 

Keď som si začínala hľadať prácu, tak som si povedala, že to najprv skúsim u nás v Prešove. Mrzí ma, že všetci mladí z východu musia odchádzať na západ, ak sa chcú mať v živote aspoň trochu lepšie. Okrem toho som chcela, aby mal aj niekto na východe šancu ísť za šikovným výživovým poradcom, ktorý sa mu nebude snažiť pchať popod nos nejaké komerčné výrobky a ktorý tu bude nielen pre tých, čo potrebujú schudnúť, ale aj pre tých, čo si nevedia rady napríklad s bezlepkovou diétou, diabetickou diétou, alebo kto naopak potrebuje pribrať po ťažkej chorobe. Ako 25-ročná absolventka som však najprv chcela niekde nabrať  viac skúseností pred tým, než sa do niečoho pustím sama. Viem, že v momente, keď sa zbalím a odídem preč, sa tu už tak skoro nevrátim. Otázka je, ako dlho ešte vydržím sedieť doma a žiť z maminých peňazí, než sa zlomím, vzdám sa svojho sna a pôjdem robiť do banky za okienko, alebo pôjdem skúšať šťastie niekam inam? Alebo sa naštvem a začnem zbierať skúsenosti vo svojej vlastne poradni? :) Väčší napinák ako Búrlivé víno, ale…

Pokračovanie nabudúce! :D