Mýty vo výžive: škodia omega-6 tuky nášmu zdraviu?

Poďme sa dnes trochu baviť o polynenasýtených mastných kyselinách (omega-3 a omega-6) a o tom, aký majú v našej výžive význam

Pri povrchných znalostiach biochémie si totiž človek veľmi ľahko postaví tieto dva druhy mastných kyselín proti sebe. Omega-3 majú protizápalové účinky, omega-6 spôsobujú zápal. Omega-3 pôsobia protizrážanlivo, omega-6 prispievajú k tvorbe zrazenín. Atď., atď. Čiže omega-6 MK sú zjavne zlé. Zjavne…Ibaže by neboli?

Poďme ešte trochu viac na začiatok a povedzme si, že mastné kyseliny (hlavné zložky tukov) sa delia na nasýtené a nenasýtené. Zatiaľ ešte stále všeobecne platí, že by sme sa v našej strave mali snažiť o obmedzenie konzumácie nasýtených mastných kyselín (ktoré sú najmä v živočíšnych tukoch a napr. tiež v kokosovom oleji) a o zvýšenú konzumáciu nenasýtených MK. To je to, s čím niektorí výživoví poradcovia vôbec nesúhlasia a čo označujú za zastaralý názor. Tento článok bohužiaľ nemá kapacitu sa tejto problematike podrobnejšie venovať, ale určite o nasýtených MK budem ešte niekedy písať :)

Vráťme sa ale k nenasýteným MK. Tým dobrým. Tie sa delia na mononenasýtené (ich dobrým zdrojom je napr. olivový olej alebo avokádo a ich hlavným zástupcom je kyselina olejová) a polynenasýtené, ktoré sa ešte ďalej delia na omega-3 a omega-6. Hlavnými zástupcami omega-3 sú kyselina alfa-linolenová (nachádza sa napr. v niektorých semienkach a orieškoch), a kyseliny DHA a EPA (nachádzajú sa hlavne v rybách a ďalších morských živočíchoch) a zástupcami omega-6 sú kys. linolová, ktorá sa vie premeniť na kyselinu arachidonovú (nájdeme ich napr. v slnečnicovom a sójovom oleji, ale aj v mandliach, vlašských orechoch, avokáde, kys. arachidonovú dokonca v mäse a vajíčkach).

V biochemických knihách si prečítate, že kyselina arachidonová (omega-6) dáva základ tvorbe pro-zápalových látok. Čo si pravdepodobne myslia tí, ktorí sa boja omega-6 MK je, že po konzumácii kyseliny linolovej, napr. zo slnečnicového oleja, sa nám aj v tkanivách automaticky dvihne koncentrácia omega-6 (najmä kyseliny arachidonovej) a to spôsobí zápal. Ospravedlňujem sa, že kazím zábavu, ale v skutočnosti to tak nefunguje. Premena kys. linolovej na kys. arachidonovú je v našom tele veľmi silno regulovaná (teda nie je tu priama úmera medzi konzumáciou omega-6 a ich prítomnosťou v našich tkanivách) a to, že zjeme potravinu bohatú na omega-6, preto nespôsobí v tele priamo zápalové reakcie. Čo sa ale naozaj deje?

Premena kyseliny linolovej na kyselinu arachidonovú (obidve omega-6 MK), z ktorej potom vznikajú pro-zápalové látky, súťaží s premenou alfa-linolenovej kyseliny na DHA a EPA (všetko omega-3 MK), z ktorých následne vznikajú protizápalové látky. Zjednodušene povedané, zápalové procesy súťažia s protizápalovými. Príjem omega-6 MK v strave teda nezvýši ich koncentráciu v tkanivách, ale negatívne ovplyvní premenu omega-3 MK, teda zabráni vzniku protizápalových látok. Ak však budeme jesť dostatok rýb a iných morských živočíchov, ktoré už EPA a DHA obsahujú, nebudeme sa musieť spoliehať na ich premenu z alfa-linolenovej kyseliny (ako napríklad v prípade vlašských orechov alebo chia semienok, ktoré obsahujú omega-3, ale len vo forme alfa-linolenovej kyseliny). Tu sa mi ešte veľmi žiada napísať, že premena kys. alfa-linolenovej na EPA a DHA je už aj tak veľmi obmedzená, takže chia semienka a ryby určite nie sú rovnocenným zdrojom omega-3.

Ak som vás ešte úplne nezblbla a zatiaľ sa vo všetkom chytáte, tak vás práve určite napadlo, či by sme to teda všetko nevyriešili aj v prípade, že obmedzíme konzumáciu omega-6 MK. Keď už nám takto sabotujú metabolizmus úžasných omega-3 MK.

Nuž, asi je vhodné poznamenať, že nie sú omega-6 ako omega-6. Popri hranolkách, lacných olejoch a margarínoch existujú kvalitné zdroje, ako vlašské orechy, mandle, sezamové semienka, para orechy, slnečnicové a tekvicové semienka, avokádo, arašidy a arašidové maslo ale aj kvalitné slnečnicové a sójové oleje, či margaríny s priaznivým pomerom omega-6 a omega-3.

Samozrejme sú ľudia, ktorí šíria paniku o čosi radšej ako zvyšok populácie a vychádzajú z toho, že všetci sa tu stravujeme úplne na figu, pravidelne konzumujeme hranolky z McDonaldu a jediný olej, ktorý máme  v chladničke je slnečnicový olej značky Kaufland. A preto ich treba čítať a sledovať, lebo oni nás vyvedú z temnoty. Zatiaľ čo väčšina publikácií udáva, že príjem omega-6 MK je predsa len o niečo vyšší, ako by mal byť a v pomere k omega-3 je to asi 9:1, sú ľudia, ktorí sa veľmi radi chytia mega čísel ako 25:1 až 50:1 (našla som ich napr. na stránke doktora Mercoly). Znie to rozhodne strašidelnejšie a v človeku to automaticky vyvolá strach zo zlých zlých omega-6. Paradoxom je, že ľudia, ktorí sledujú tieto paniku vyvolávajúce stránky, nie sú tí ľudia, čo každý druhý deň vyprážajú a pravidelne sa stravujú vo fast foodoch. Ich sledovatelia sú vo veľkej miere ľudia, ktorí už teraz riešia výživu viac, ako svoju frajerku. Títo si čítajú status, že omega-6 sú škodlivé.

Ďalším dôvodom, prečo je rozhodne vhodnejšie informovať, že nie omega-6 MK sú nutričný problém, ale nízka konzumácia omega-3 MK najmä vo forme rýb a morských plodov, je to, že samotná kyselina arachidonová nedáva základ iba tvorbe pro-zápalových látok, ale aj protizápalových. Je preto dôležitá aj v procese regenerácie tkanív po zápale. V tejto štúdii sa zasa dočítate, že vyšší príjem omega-6 MK (5-10% celkového energetického príjmu) dokonca znižoval riziko vzniku chronických ochorení. Význam omega-3 a najmä omega-6 teda určite nie je čiernobiely. Prečo potom písať, že omega-6 sú preukázaný problém a zároveň obviňovať iných zo zavádzania?

Jeden z mojich prednášajúcich na VŠ, Doc. Ing. Jíří Brát, CSc. by vám ešte dokonca pravdepodobne povedal, že s konzumáciou omega-6 to u nás vôbec nie je také kritické a u väčšiny populácie sa to pohybuje v rámci odporúčaných množstiev. Podľa neho, ak sa bavíme o pomeroch, tak pomer 1:9 by opäť nenaznačoval vysoký príjem omega-6 ale naopak extrémne nízky príjem omega-3. Preto odporúča nebaviť sa o pomeroch vôbec. Toto však nie je tak úplne môj názor.

Zdrojmi, o ktoré som sa opierala v dnešnom článku, sú opäť raz moje vysokoškolské skriptá, prednášky a poznámky, ale okrem nich pridávam aj ďalšie zaujímavé odkazy, ktoré si môžete prečítať:

Zdroj 1

Zdroj 2 

Zdroj 3

Reklamy

Prečo je chôdza úžasná a ako chodiť čo najlepšie

Dnešný článok nebude až taký dlhý, o to viac dúfam, že vám to dodá motiváciu prečítať si ho :) Chystám sa vám totiž povedať, prečo je obyčajná chôdza ako jeden z typov fyzickej aktivity nielen “postačujúca, ak sa už nezmôžeme na nič iné” ale má obrovský význam počas redukcie váhy. 

Ak sa trochu zaujímate o športovú výživu, tak možno viete, že k spaľovaniu tukov dochádza až po určitej dobe vykonávania fyzickej aktivity (bežne sa udáva 20-30 min.). Do tejto doby totiž našim svalom poskytuje energiu hlavne glykogén, čo je zásobná forma sacharidu glukózy. Až po vyčerpaní veľkej časti glykogenových zásob preberá funkciu hlavného energetického zásobovača tuk. (Ak je niečo energetickým zásobovačom, znamená to, že je využívaný na tvorbu energie, ktorá vzniká jeho odbúravaním. Ak teda hovorím o tukoch ako o zdroji energie tak hovorím o ich odbúravaní, aby sa tým zdrojom mohli stať)

Pred tým, než sa rozhodnete uštvať niekde v posilke v podobe absolvovania intenzívneho hodinového tréningu na ktorého konci elegantne vypľujete dušu osobnému trénerovi k nohám, by ste si ešte mali uvedomiť, že pri spaľovaní tukov zohráva dôležitú úlohu intenzita fyzickej záťaže. Malý efekt má nielen príliš nízka intenzita, ale aj príliš vysoká intenzita. O tom raz napíšem samostatný článok, dnes vám chcem hlavne vysvetliť, čo sa v tele deje pri dlhšie trvajúcej chôdzi, ktorá je predstaviteľom nie príliš intenzívnej fyzickej aktivity.

walking mot

Ak sa vydáme na dlhšiu prechádzku bez toho, aby sme sa pred tým napapkali ako prasiatka, rýchlejšie sa nám minie glykogén a rýchlejšie nastúpi spaľovanie tukov. Chodíme, chodíme, pozeráme si krásy prírody, dávame pozor, aby nám náš Dunčo neoplodnil susedovie Betinku až sa nám po čase konečne niečo s tými tukmi začne diať. Najprv sa energia čerpá z triacylglycerolov (TAG) vo svaloch a z mastných kyselín (MK) v krvi (mimochodom tuky sa skladajú z triacylglycerolov a tie sa skladajú z mastných kyselín, takže stále sa bavíme o tukoch) a neskôr, alelujaaaa, sa začnú odbúravať TAG v tukovom tkanive. Aby sme sa uistili, že tento proces naozaj nastane, prebehne a bude trvať uspokojujúco dlho, odporúča sa chôdza aspoň 1-2 hodiny. Je to také trošku nepraktické, ale váš pes sa vám poďakuje. (Alebo je možno načase začať chodiť do práce pešo?)

Je chôdza lepšia ako beh?

Nevravím, že beh alebo iné intenzívnejšie fyzické aktivity nemajú svoje výhody, ak sa však izolovane bavíme o spaľovaní tukov, toto sa stane, ak vám sa vám Dunčo na prechádzke rozbehne za Betinou a vy musíte utekať ako besní za ním:

____________________________________________________________________

  • zvýši sa intenzita fyzickej aktivity
  • samotná lipolýza (odbúravanie tukov) sa síce v tukovom tkanive nezastaví ALE
  • vysoká intenzita spôsobí, že krvný prietok nie je dostačujúci a albumín (transportný proteín v krvi) nestíha tvoriace sa mastné kyseliny (vznikajúce pri odbúravaní tukov) transportovať z tukového tkaniva krvou preč
  • výskumom podložená domnienka je, že tieto mastné kyseliny sa naďalej hromadia v tukovom tkanive – telo sa jednoducho povedané v tej chvíli sústredí na iné veci, než na odsun mastných kyselín z tuku aby mohli byť ďalej metabolizované a došlo tak k reálnemu úbytku tukového tkaniva

____________________________________________________________________

Takže to vidíte. Ak to mám zhrnúť, na spaľovanie tukov sú ideálne dlhšie prechádzky (ale zas nie so zastávkami na každej tretej lavičke a v každej druhej krčme), nie príliš náročná turistika, transport do práce pešobusom a pod. trvajúce aspoň 1-2 hodiny. Dôležitá je stála dodávka kyslíka, preto nie je dobré, keď sa začnete zadýchavať a funieť a neviem čo ešte. To je zároveň aj znamenie, že ste neprimerane zvýšili intenzitu, čo tiež nechceme.

Ešte malá rada na záver: Odporúčam nejesť hneď po ukončení fyzickej aktivity (nezabudnúť však doplniť tekutiny! – tie treba dopĺňať samozrejme aj počas fyzickej aktivity), ale vyčkať aspoň pol hodinku – ak totiž hneď po skončení nedodáte telu energiu z vonku, pokračuje ešte približne tých 30 min. v robení toho, čo robilo doteraz – teda v spaľovaní tukov.