Nutriholička v kuchyni: Vytuningovaná cesnaková pomazánka

Stále to tu píšem, stále o tom rozprávam a neviem sklapnúť, ale aj tak to zopakujem ešte raz: Mám strašne rada pomazánky :D A dipy. A šaláty. A proste všetko, čo sa pripravuje ľahko, rýchlo, nedá sa veľmi skaziť a dá sa s tým experimentovať od výmyslu sveta. Akurát mám vždy tak trochu výčitky, pretože si nie som schopná odtrhnúť od úst nie tak úplne zdravé prísady – do šalátu prepašujem aspoň malú lyžičku majonézy pre chuť, do pomazánok niekedy dávam tavené syry a tak podobne :D

Moja máti včera potrebovala doraziť tavený syr Volovec, lebo sa jeho život(nosť) chýlil ku koncu (aby ste videli, že zas až veľa a často ho doma do hlavy netlačíme), tak urobila cesnakovú pomazánku. My ju väčšinou robíme len z tvarohu alebo pomazánkového masla a syr do nej nastrúhame, ale niekedy to proste takto odflákneme a použijeme taveňák. No ale aby som sa presunula k pointe, chceli sme to trochu ozdraviť a hlavne znížiť energetickú hodnotu. Ono túto pomazánku väčšina z nás nejako nehrotí, základný tescovský recept je tatárka, syr a cesnak, zle to nechutí, každý deň to nejeme, tak čo by sme si nedali do nosa :) Viete, čo urobte nabudúce? Nastrúhajte do pomazánky mrkvu. Urobte to a potom sa mi poďakujte, pretože to nielen úžasne chutí, ale miesto, ktoré na vašom pečive zaberie mrkva, nebude môcť zabrať maslo, taveňák, tatárka a pod. Napíšem vám celý recept, pre hotovú nirvánu v ústach sa ho odporúčam pridržiavať :)

125 g pomazánky (približne na 5 kusov pečiva)

50g syra Volovec v črievku
10g pomazánkového masla
60g čerstvej zeleniny (mrkva, reďkovka, cibuľa)
5g cesnaku
petržlenová a zelerová vňať (my okrem čerstvej používame aj sušenú a na jemno pomletú zmes, dodá to perfektnú chuť úplne každému jedlu, úplne najlepšie sa s tým dochucuje ryža ;)

ENERGETICKÁ HODNOTA (na 100g): 155 kcal/651 kJ

– pre porovnanie, energetická hodnota klasickej cesnakovej pomazánky (na 100g) je cca 316 kcal/1322 kJ

Fotku dnes nemám, lebo po pomazánke len tak fuklo skôr, než som stihla vytiahnuť foťák :D Viem, že to možno znie trochu trápne, že vám tu píšem o nejakej “super vychytávke” ako keby ešte nikdy v živote nikoho nenapadlo dať si do pomazánky zeleninu, ale hlavne som chcela, aby ste videli AŽ O KOĽKO sa taká energetická hodnota jednej porcie dokáže zmeniť pridaním zeleniny (a odvrhnutím tatárskej omáčky :D).

Viete o čo mi vlastne ide? Ja viem, že niektorí jete strašne zdravo a kupujete si všelijaké vydumané zdravé potraviny a klíčky a na obed sa uspokojíte so šalátom – všetci sme odlišní a keď vám také chutí a vnútorne vás to uspokojuje, cítite sa lepšie a vôbec vám nechýbajú také tie “hriešne” potraviny, tak to máte vážne super a úprimne sa s vami teším. Ja by som toto nedokázala. Nevedela by som sa navždy (ani dlhodobo) vzdať domácej slaninky alebo pizze alebo jednoducho chutí, na ktoré som zvyknutá. A možno aj vedela, ak by som z vážnych zdravotných dôvodov musela, ale chvalabohu nemusím. Lenže, či už vážime 90 kíl alebo 50 kíl, nič z toho nás neoprávňuje jesť jednu somarinu za druhou, pretože dôsledky nemusia byť vždy v podobe zvýšenej hmotnosti, ale aj v podobe nedostatku vitamínov, cievnych ochorení, zníženej imunity, náchylnosti k množstvu ďalších chorôb a pod. Takže si na seba treba dávať pozor a rozmýšľať o tom, čo jeme, ale zároveň sa nestať otrokom “zdravej stravy” len preto, lebo máme dojem, že to tak má byť a že je to jediná cesta k riešeniu našich problémov. Pritom existuje strašne veľa možností ako vybabrať so systémom a nastaviť si naše stravovanie tak, aby sme žili zdravo ale zároveň si mohli dovoliť jesť potraviny a pokrmy ktoré nám chutia a nemuseli sme celý život visieť na nezmyselných diétach. Ako vravím, mnohí z nás žijú na diétach alebo sa vydali alternatívnymi výživovými smermi dobrovoľne a radi, zvykli si na celkom iný životný štýl a už by to nemenili. To je úplne v poriadku (pokiaľ sa to nepreháňa). Ale potom sme tu my, čo si uvedomujeme, že žijeme len jeden život a tento život odmietame prežiť bez zákuskov :D Viem, že aj presne s takými ľuďmi jedného dňa budem pracovať a viem, že na takýchto ľudí proste nemôžem ísť s obilnými klíčkami na večeru a pomarančovou šťavou na raňajky, že tudy cesta nevede a treba nájsť iný vchod.

Tento recept bola taká malá ukážka toho, ako prejsť zdravej výžive cez rozum a neprísť o obľúbený pokrm:) Ak by sme napríklad syr v pomazánke nahradili nízkotučným tvarohom, tiež by sme osekali energetickú hodnotu, ale zároveň by sme podstatnejšie zmenili chuť jedla. A tu je ten malilinký rozdiel, ktorý je ale v širšom chápaní vlastne obrovský, lebo ten, kto vám jedného dňa bude radiť vo výžive, by mal vedieť pracovať s VAŠIM jedálničkom a nenútiť vám ten JEHO. Nie je to až taký malý detail, ako sa môže na prvý pohľad zdať, pretože chutnosť jedálničku bude zásadne vplývať na to, či ho budete dodržiavať alebo nie. Oveľa viac, než si dokážete predstaviť :)

Mimochodom ak by niekoho zaujímalo ako mi to ide s mojou výživovou poradňou, tak sa na tom intenzívne pracuje, momentálne chodím na školenie kde sa učím základy podnikania, doťahujem a dokončujem svoj podnikateľský plán a začínam si hľadať nejaké vhodné priestory, kde sa pichnúť tak, aby ma tam podľa možnosti aj niekto našiel :D Tak mi držte palce!

PS: Úplne mimo misu, ale minulý víkend som bola na Plitvických jazerách v Chorvátsku (kde sa natáčal Winnetou) a keď budete mať niekedy možnosť, tak vám takýto výlet odporúčam všetkými desiatimi. Je tam úplne nádherne, pripájam foto :)

Reklamy

Sprievodca mágiou kokosového oleja

Kokosový olej je jedna z tých vyvolených komodít, ktorá za posledných pár rokov zažila skutočný boom. Alebo možno by bolo lepšie povedať neskutočný boom. A ako to pri každej takejto odrazu-zázračnej komodite býva, všetci vedci sveta sa razom rozdelili na 2 tábory: Jedni tvrdia, že kokosový olej je svojim netradičným zložením naozaj darom z nebies pre ľudstvo, iní zasa iba neveriacky krútia hlavou: “Zasa ďalší oblbovák!

V tomto článku vám vysvetlím, čo to vlastne ten kokosový olej je. Samozrejme sa dozviete aj môj názor, ale zároveň budete mať dostatok informácií na to, aby ste si vytvorili svoj vlastný. A o tom to vlastne je. Nikdy (ani v skutočnom živote) by ste sa nemali riadiť názormi ostatných. Vždy by ste si ale mali zozbierať dostatok informácií na to, aby ste sa mohli rozhodnúť zodpovedne sami za seba. Takže poďme na to.

Read More »

Kariérny špeciál: Aký je vhodný vek na splnenie svojho sna?

Ehm…Viem, že môj posledný článok je z 23. januára, ale môžeme sa tváriť, akoby nič? :D

Teda samozrejme vám aspoň vysvetlím, čo sa za tie 2 mesiace stalo. Toľko vám určite dlžím…

Pred dvoma mesiacmi som dostala veľmi zaujímavú ponuku. Mohla som viesť a po čase aj vlastniť vlastnú výživovú poradňu, avšak jeden zo zádrheľov bol, že som si v nej tak úplne nemohla robiť, čo chcem. Celý systém poradenstva bol spútaný určitými pravidlami a na “vlastnú tvorbu” neostávalo veľa priestoru. Skrátka, svoje vlastné vedomosti a skúsenosti som mohla využívať len do určitej miery, potom nasledovali pomerne dosť prísne pravidlá.
Vždy som túžila mať vlastnú výživovú poradňu. Priznám sa ale, že som to vnímala skôr v zmysle: “Áno, Juditka, raz budeš mať aj ty svoju poradňu, len musíš byť trpezlivá a prežiť možno trochu menej atraktívne pracovné príležitosti, ale raz to určite príde.” Takže keď sa objavila spomínaná ponuka, bolo to pre mňa lákavé. Viac, než lákavé. Vlastná poradňa! Veď to ani nevadí, že nebudem môcť hrať podľa svojich pravidiel, každý niekde začína a toto rozhodne nie je zlý odrazový mostík. Niekomu by sa o tom ani nesnívalo.

Nasledovalo 3-týždňové školenie. Áno, toľko skúseností majú začínajúci výživoví poradcovia v danej firme. Ale aby som bola fér, dalo mi to veľa. Nie veľa vedomostí, ale veľa skúseností. Vždy som sa tak trochu hrozila konzultácie so svojim prvým klientom. Mala som v hlave myšlienky typu: “Spozná ten človek, že je môj prvý klient v živote?” “Čo ak budem úplne nemožná!?” Nakoniec bolo školenie tak šialene intenzívne, že keď som si konečne spomenula na nejakého prvého klienta a na moje obavy, sedel už oproti mne desiaty klient. Vyskúšala som si komunikáciu s rôznymi typmi ľudí, naučila som sa pracovať v časovom strese a s piatimi ľuďmi za mojim chrbtom, ktorí ma boli pripravení po ukončení konzultácie hodnotiť a kritizovať. To najlepšie na tom je, že som si uvedomila, že to dokážem robiť. Dokážem pracovať v strese, dokážem zvládať extrémne situácie a čo je hlavné, dokážem zo svojej pamäte vytiahnuť tie správne veci a náležite ich použiť. O tom som kedysi pochybovala :D Bože, keby len o tom! Ja som o sebe neuveriteľne pochybovala a sama od seba by som si asi netrúfla po škole založiť vlastnú prax. A ajhľa, tu som bola, po troch týždňoch školenia, pripravená viesť vlastnú eseročku. A prečo by aj nie? Nemala som predsa 3-týždňové vedomosti, ale 5 rokov + 3-týždňové vedomosti a okolo seba ľudí, ktorí mi denno denne dokazovali, že sa to dá. Narozdiel od uplynulých rokov, keď sa vám všetci snažili natlačiť do hlavy, že splnenie kariérneho sna je vaša cieľová stanica, do ktorej dorazíte najskôr tak za 20-30 rokov.

Tento môj “príbeh” však pravdepodobne nemá taký koniec, ako čakáte. Celá príležitosť pred týždňom padla. Vyskytli sa komplikácie a aby som to skrátila, ponuku som musela odmietnuť. Takže odrazu som sa ocitla tam, kde som bola na začiatku, až kým som si neuvedomila, že to vlastne nie je ani zďaleka pravda. Na začiatku som totiž nemala žiadne sebavedomie a žiadne vedomosti o tom, ako sa zakladá a vedie samostatná zárobková činnosť. Teraz mám aj aj, a je v podstate len na mne, ako s tým naložím. Mohla by som trocha pofňukať nad stratou zaujímavej príležitosti a pre zmenu si vyskúšať tradičné plnenie sna trvajúce polovicu môjho života, alebo z toho všetkého môžem vyťažiť čo najviac a pokračovať kde som začala: O niekoľko odvážnych levelov vyššie, než by absolventovi odporučil jeho kariérny poradca…

Takže som sa rozhodla založiť si vlastnú výživovú poradňu. A som z toho úplne nadšená a zároveň na prášky a je to geniálny pocit :D Pýtate sa, či neriskujem veľa? A neriskujeme veľa nerobením toho, čo robiť skutočne chceme? Nikde nie je predpísaná veková hranica na splnenie sna. Ja si ho veľmi rada splním ako 26-ročná. Nemám totiž potom absolútne žiaden problém vymyslieť si nový…

Ak by ste chceli vedieť, koľko nervov, potu a sĺz stojí priemerného mladého človeka kariéra snov, môžem vám podávať pravidelné informácie :) Sama by som si to celkom rada zdokumentovala… Dajte vedieť! ;)

Nutriholička v kuchyni: Zapekaná zemiaková kaša s mozzarellou

mashed pot.Minule som na jednej stránke narazila na vynikajúco vyzerajúce recepty, ktoré mali jedno spoločné – ich základom bola zemiaková kaša. Tá však tentokrát v jedle nahrala úlohu prílohy, ale hlavnej “suroviny”, z ktorej sa dajú pripraviť úžasné a nápadité jedlá. Kto by to bol povedal…

Niektoré recepty boli síce trošku hard core (predsa len sa jedná o americkú stránku :D), ale dá sa z nich určite aj niečo vybrať. Ak by ste mali záujem, všetky recepty nájdete TU. Ja som sa včera pustila do receptu č.2, tak môžete aspoň vizuálne posúdiť, ktorý z konečných výsledkov pre vás vyzerá lákavejšie :)

 

Zapekaná zemiaková kaša s mozzarellou

 

ČO BUDETE POTREBOVAŤ (2-3 porcie)

Zemiaky 750g
Maslo (podľa chuti – 30g, aj viac)
Mlieko 1dl
Mozzarella light (približne jeden ks)
Tvrdý syr 100g
Paradajka 1 väčší kus
Bazalka
Soľ

 

AKO POSTUPOVAŤ

1. Očistite zemiaky, nakrájajte ich na kocky a uvarte v slanej vode
2. Vodu zlejte, pridajte maslo a zemiaky popučte, kým nevznikne zemiaková kaša
3. Počas prípravy zemiakovej kaše prilejte do zemiakov trochu mlieka tak, aby hmota nebola príliš riedka
4. Do hotovej zemiakovej kaše pridajte nastrúhaný syr, trochu viac ako polovicu množstva, ktoré máte pripravené (cca 60g) a rozmiešajte
5. Hmotu môžete dosoliť v prípade, že je málo slaná
6. Zemiakovú hmotu vložte do zapekacej misky, tá môže byť naplnená skoro až po okraj
7. Na vrch poukladajte plátky mozzarelly a na kolieska nakrájanú paradajku, posypte zvyšným tvrdým syrom
8. Na záver celý pokrm posypte bazalkou
9. Pečte v rúre 15 min pri 150 stupňoch, na záver nechajte jedlo aspoň na 5 minut zagrilovať, kým syr na vrchu nezhnedne

 

Výsledok by mal vyzerať nejako takto :)

 

RADY A VYLEPŠOVÁKY

  • Maslo sa do zemiakov pridáva hlavne kvôli chuti. Môžete ho použiť veľa, môžete ho použiť málo. Čím viac ho použijete, tým budú zemiaky chutnejšie a aromatickejšie, ale zároveň sa im podstatne zvýši energetická hodnota. Je na vás, ako sa rozhodnete.
  • Čo sa týka druhu tvrdého syra, nechala som to tiež na vás. Amíci veľmi radi používajú čedar alebo parmezán, u nás  je to dosť drahé, takže ľudia ich väčšinou nahrádzajú za iné druhy. Všeobecne odporúčam syr s trochu výraznejšou chuťou, čo sú aj niektoré kvalitnejšie eidamy alebo goudy. Väčšinou ich však nenájdete v Kauflande alebo Bille, aj keď niekedy sa pritrafí :)
  • Zemiaková kaša tvorí gro celého jedla a mala by byť zároveň aj nositeľom chuti. V základnom recepte nájdete ako zložky kaše iba zemiaky, maslo, mlieko a soľ. Syr v zemiakoch ma napadol až pri varení a nakoniec som dokonca aj v pôvodnom recepte našla pod čiarou poznámku, že by sa tam celkom hodil :) Okrem toho môžete kašu dochutiť ešte podľa seba, možno niečím chuťovo výraznejším, ako napr. údená šunka, mäso, sušené paradajky a pod. Ak nedržíte diétu, viem si v tom celkom predstaviť aj kúsky slaninky :) Samozrejme určite nič nepokazíte zeleninou ;)

 

DOBRÚ CHUŤ!

 

ENERGETICKÁ HODNOTA (1 porcia)

1710 kJ
407 kcal

RECENZIA: Jean-Pierre Clémenceau – Fitness pro ženy – Anatomie

NÁZOV: Fitness pro ženy – Anatomie (CZ)
AUTOR: Jean-Pierre Clémenceau, Frédéric Delavier
VYDAVATEĽSTVO: CPress (Albatros Media), 2013
KATEGÓRIA: fitness

V dobe, keď je na knižnom trhu príliš veľa kníh zaoberajúcich sa zdravým životným štýlom, je takmer nutnosťou prísť s niečím, čo zákazníkov zaujme ešte pred tým, než si knihu odnesú z kníhkupectva domov. S niečím, vďaka čomu si knihu odnesú z kníhkupectva domov. Známy tréner Jean-Pierre Clémenceau (pre mňa ešte donedávna úplne neznámy :D) tentokrát stavil na potrebu ľudí vždy presne vedieť, ktorý sval posilňujú pomocou ktorého cviku. Niekedy sa vo fitku možno samy pristihnete, ako si prajete mať röntgenové videnie, aby ste mohli pozorovať, ako sa vám naťahujú a sťahujú (a samozrejme rastú! :D) jednotlivé svalové vlákna. Tak…budem hneď na úvod úprimná: Táto kniha vás zázračne röntgenovým žiarením neobdarí. Ale možno vám aspoň trochu poodkryje pohľad pod kožu, kde sa odohráva všetka akcia.

Read More »

Nutriholičkina vianočná bilancia

Tak čo, kto z vás už nabral odvahu postaviť sa po Vianociach na váhu? :D A kto si dal predsavzatie, že všetko naviac do mesiaca zhodí? Mimochodom, všetko naj naj do nového roka a niečo vám poradím: neriešte to, ak ste pribrali za 2 týždne, tak to ste v skutočnosti nepribrali a všetko to pôjde preč akonáhle sa prestanete obžierať, čo už možno aj tak po 2-týždňovom maratóne nevládzete robiť, predpokladám.

Ja som už tradične nenabrala ani pol kila, ale zas je pravda, že jediné pri čom som zhrešila boli sladké vody. Veeeeľa sladkých vôd. A sladké vody (Coca Cola, Fanta, Sprite a pod.) sú síce tiež veľkým (a oprávneným) strašiakom všetkých redukčných diét, ale ja si zas myslím, že ich pitím samy o sebe nemôžete až tak drastický pribrať. Horšie je to, že väčšina ľudí neostáva čo sa týka príjmu sacharidov iba pri pití nápojov, ale sa tiež s radosťou účastní nájazdov na sklad  sladkostí a na uložisko koláčov. Najväčší problém je asi v tom, že málokto Pepsi zarátava medzi sladkosti, hoci sa stačí pozrieť na etiketu aby ste si uvedomili, že presne tam táto sladká gebuzina patrí. U mňa je Tonic (a ešte tá fajná ružová Fanta) druhá najväčšia hriešnosť, hneď po slanine (teraz vás už asi nepresvedčím o tom, že nie som prasa), ale zasa bez klasických sladkosti prežijem kľudne niekoľko dní, čiže tak nejako si hovorím, že sa to musí vyrovnať. Inak by som celkom iste vyzerala veľmi odlišne, než vyzerám. A prečo vám o tom píšem? Vôbec neviem, lebo som chcela písať o niečom úplne inom: O DARČEKOCH!

Chcem sa vám totiž pochváliť, čo všetko z oblasti zdravej výživy a fitness som si našla pod stromčekom. A že toho bolo!

Najprv by som sa asi vyjadrila k tej podprde, ktorá inak visí zo stromčeka, aby mala na fotke nejaký tvar :D Je to športová podprsenka do fitka kúpená v Bepone od Ježiška a strašne strašne som ju chcela, ešte aj v presne takej istej farbe, pretože mi ide k botaskam :D Na fotke to veľmi nevidno (povedala by som, že na fotke ani nevidno, že je to podprsenka), ale má dokonca aj také nie príliš výrazné vypchávky, čiže v nej nevyzerám ako sexbomba – povedzme si pravdu, na to by som potrebovala viac, než vypchávky – ale zas ani ako mužatka, čo niekedy býva v posilovni fakt vzácnosť :D

Keď už sme pri fitku, dostala som aj činky 2 x 1,5 kg na domáce cvičenie. Konečne si nebudem lámať zápästie s fľašou vody – radujme sa, veseľme sa. Už len dotiahnuť do dokonalosti to domáce cvičenie, ktoré je momentálne v leveli 0.

A poďme na knihy! Veľký sprievodca diétami je úplne masakrálna kniha, ktorá je pre mňa ako stvorená. Nie preto, že by som tým diétam nejako extra verila a nebodaj ich ešte aj chcela vyskúšať (aj keď niektoré mi prídu úplne v pohode), ale skôr preto, lebo je to zatiaľ asi najlepší a najkomplexnejší prehľad všetkých šibnutostí, ktoré ľudský mozog vyplodil v snahe schudnúť, zmiešaný s niekoľkými fakt dobrými nápadmi, ktoré by mohli byť pri správnej aplikácii zdraviu prospešné. Všetky diéty sú graficky ohodnotené z hľadiska vhodnosti dlhodobého užívania, flexibility, vhodnosti pre rodinu, finančných nákladov a vedeckých argumentov, takže už na prvý pohľad u každej vidíte, či za niečo stojí, alebo je na prd. Plus pri každej diéte ešte nájdete aj ukážkový jedálniček, jej základné princípy, pôvod či klady a zápory. Keďže na blogu tohto roku plánujem zaviesť pravidelnú rubriku venovanú rôznym diétam, tak mi táto kniha bude pravdepodobne veľmi uľahčovať život.

Ďalšie dve knihy – Zvrátená veda a Skorumpovaná farmácia sú charakterovo dosť podobné, pretože sú o vede a zároveň aj písané dosť vedecky. A sú od toho istého autora…Obidve sú tak trochu senzáciechtivé, aj keď paradoxne práve Zvrátená veda upozorňuje na nebezpečenstvo rôznych senzácií, ktorým ľudia strašne ľahko uveria a nechajú sa nimi zlákať. Podľa mňa človek musí používať veľmi veľa zdravého rozumu, aby mohol niečo také úspešne čítať, pretože tieto knihy vám tiež svojim spôsobom tlačia halušky do hlavy a je dôležité, aby ste si z nich vyselektovali to, čo je podľa vás logicky odôvodniteľné, uveriteľné a tak celkovo, čo vo vás vyvoláva “ciťák”, že sa nejedná len o nejaké bájky s cieľom vysokého predaja.

Inak v nasledujúcich dňoch očakávajte moju prvú recenziu na Zápiskoch na knihu Fitness pro ženy – Anatomie :) Už som myslím mala dosť oddychu a je čas to tu opäť rozbehnúť a prebudiť k životu. A samozrejme by sa už asi zišla aj nejaká tá súťaž, takže sa pomaly púšťam do vymýšľania cien :) Tak zatím!

Moja strava na vysokej škole (1. časť)

Keď ľuďom poviem, čo mám vyštudované, väčšina hneď usúdi, že sa určite musím stravovať strašne zdravo a že kde sa objavím, tam som všetkým žiarivým príkladom. Hlavne počas samotného štúdia bolo pre mňa dosť stresujúce snažiť sa naplniť nejaké nevyslovené očakávania a neraz som radšej ostala bez poriadnej večere, než aby som si išla do spoločnej kuchynky zohriať rezeň, ktorý som si doniesla z domu, alebo urobiť jednoduché špagety, ktoré boli jedným z mála jedál, na ktoré som sa ešte po príchode zo školy zmohla. Trvalo mi roky, kým som sa naučila zosúladiť stravu a štúdium a niektoré veci som nezvládla vôbec. Posledné 2 roky som k tomu ešte začala trpieť strašným nechutenstvom, čoho čiastočnou príčinou bol pravdepodobne stiahnutý žalúdok, ale hlavne to, že sa mi jednoducho prejedli všetky lacné veci, ktoré som si mohla dovoliť a ktoré mi boli k dispozícii a začala som k ním mať neuveriteľný odpor. Nebolo to iba nedostatkom peňazí, ale napríklad aj tým, že bolo ťažké nakupovať pre jednu osobu, ak som neplánovala jesť jednu a tú istú potravinu týždeň v kuse.

Život na internáte si od vás z hľadiska správnej výživy vyžiada krutú daň a nech si vraví kto chce čo chce, častokrát nepomôže ani to, že väčšinu svojich dní trávite na prednáškach o tom, ako sa zdravo stravovať. Skôr by som povedala, že vás to akurát frustruje a cítite sa bezmocní a častokrát totálne neschopní. 

Každopádne, za mojich 6 rokov v Brne sa na mňa predsa len niečo nalepilo a mala som čas vyskúšať všelijaké stratégie, takže by som vám rada vyrozprávala nejaké tie postrehy. Nič si z toho nerobte, ako som už písala, trvalo mi roky, kým som niektoré veci dokázala aplikovať sama na seba a v niektorých prípadoch sa mi to dokonca nepodarilo vôbec. Ak vám ale aspoň niečo z toho trošku pomôže, moja misia bude splnená. Keďže je toho pomerne dosť a nechcela som zbytočne lietať z jednej oblasti do druhej, rozdelila som článok na viac častí a dnes vám prinášam prvú:

Read More »

Sladenie medom vyrieši všetky vaše problémy!….Alebo aj nie.

Ako vám to jemne povedať…Ak sa snažíte o lepšiu postavu a rozhodli ste sa vymeniť sladenie cukrom za sladenie medom, tak smelo do toho, ale žiaden zázrak rozhodne nečakajte. Nejde o to, že by med nebol celkovo lepšou a hodnotnejšou potravinou, ako klasický biely repný cukor, lebo je. Akurát je na čase, aby sme si ho prestali idealizovať a čakať od neho výkon, ktorý nikdy nebude schopný podať. Určite to poznáte, poniektorí chlapi sú rovnakí. Chudák med, toľko tlaku na obyčajné energetické sladidlo plné sacharidov…

 

Faktom ostáva, že…

…narozdiel od cukru má v sebe med okrem fruktózy a glukózy (v pomere asi 1,1:1), ktoré sú zodpovedné za jeho sladivosť, ešte niekoľko bonusov, v podobe vitamínov, minerálnych látok a dokonca aj celkom účinných antimikrobiálnych látok. Juch juch. Akurát si uvedomte jednu vec: Koľko toho medu denne skonzumujete? Aj keby ste sa ním doma doslova ohadzovali, tak pre vás bude množstvo prijatých zdraviu prospešných látok takmer bezvýznamné. Dennú kvótu vitamínov získate z ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov a iných hlavných potravinových komodít a nie z medu. Je mi to ľúto, ale fakt nie.

Čo sa týka oných spomínaných antimikrobiálnych vlastností: Áno, vo vyšších koncentráciách. To znamená, že úžitok by ste z medu mohli mať napríklad ak si ho nanesiete na nejakú ranku alebo popáleninu, ale znovu POZOR! Med okrem ANTImikrobiálnych látok obsahuje ešte za poriadnu hrsť mikróbov, takže džabať si ho do otvorenej rany asi tiež nie je to najinteligentenjšie, čo vás kedy napadlo. Teraz vás už asi úplne popletiem, ale musíte si dávať pozor aj na príliš koncentrovaný med, nakoľko taký peroxid vodíka (antimikrob. látka) musí byť najprv aktivovaný enzýmom glukózaoxidáza a tá zasa, úbožiatko, nie je aktívna, pokiaľ med nie je trochu nariedený. Ja viem, ja viem, ale zasa nikdy som netvrdila, že výživa je jednoduchá veda.

Možno ste sa už niekde stretli aj s vyhláseniami, že med je úžasný antioxidant. Tak, všetci máme evidentne inú predstavu o úžasnosti, ale je pravda, že jeho antioxidačná aktivita je niekde medzi antioxidačnou aktivitou pomaranča a červených ríbezlí. Ale opäť raz sa pripomeniem s mojou na nervy lezúcou logikou: Koľko zjete na posedenie pomaranča a koľko medu?

 

A čo med a kašeľ?

Česká autorita v oblasti výživy – Spoločnosť pre výživu – na základe dostupných výskumov pripúšťa, že med má určitý pozitívny vplyv na zmiernenie kašľa, pričom sa skúmali najmä jeho účinky u detských pacientov. Jeho význam v liečbe kašľa je dokonca porovnateľný s niektorými liekmi proti kašľu, čo je už čo povedať.

Ale vráťme sa k diétovaniu

Dajte všetky nutričné prednosti medu bokom a priložte si ruku na srdce: Naozaj je podľa vás sladenie medom vhodným postupom pri chudnutí? Med je vysokoenergická sacharidová potravina a žiadny draslík, vitamíny B či peroxid vodíka na tom nič nezmení. Ak si máte vybrať medzi obyčajným cukrom a medom, tak si kľuuuudne vyberte med, prečo by aj nie. Koniec-koncov, je tam určitý rozdiel v energetickej hodnote a v sladivosti v prospech medu. Ak však chcete, aby išli kila dolu, budete si musieť dať pozor ako na cukor, tak aj na med. Bodka.  Sladká prasačina sladená medom je stále iba sladká prasačina, tak s tým treba počas chudnutia predbežne rátať :)

 

Nutričný špecialista si hľadá prácu: Časť prvá

Ako možno niektorí viete, ešte pred niekoľkými mesiacmi som bola študentkou VŠ a pripravovala som sa na štátnice. Dnes už som úspešnou absolventkou a hrdou majiteľkou veľmi atraktívne znejúceho titulu Nutričná špecialistka. V podstate som prvý človek na Slovensku, ktorý sa k tomuto prívlastku dostal štúdiom – a to je na jednej strane výhoda, na druhej prekliatie.

Momentálne si hľadám prácu a asi ste už dopredu uhádli, ako mi to ide :) Každopádne, rada by som sa s vami o celý tento ‘vtipný’ proces podelila, pretože určite nie som ani prvá ani posledná, ktorá má po niekoľkých mesiacoch evidencie na úrade práce chuť otrepať si hlavu o stenu.

Už hneď na začiatku som na pracovný trh vstupovala s obrovskou nevýhodou: Nebola som zvyknutá pracovať. Zatiaľ čo množstvo mojich rovesníkov už malo niekoľko skúseností s prácou popri škole, ja som do svojho rozvrhu počas štúdia nebola schopná napratať nič iné, než nočné dopĺňanie tovaru v Tescu. Výuku sme mali takmer vždy od pondelka do piatka, prednášky povinné, rozťahané po celom dni. Psychicky aj fyzicky sa to normálne dalo prežiť, aj keď sme samozrejme nadávali, no brigádu už skutočne nebolo kam vopchať.

V júni potom po piatich rokoch skončíte školu a odrazu zisťujete, že máte takmer prázdny životopis a nulové skúsenosti s hľadaním práce. Samozrejme, dalo sa čakať, že v 25 rokoch vás nikto nebude vodiť za ručičku a neponúkne vám ideálny job na zlatej tácke, takže hor sa do roboty: písanie životopisu, motivačných listov, vytvorenie profilov na pracovných portáloch, podanie žiadosti o absolventskú prax, obchádzanie možných zamestnávateľov…ale úplne na začiatok: ujasnenie si priorít. Kde chcete pracovať? Aké sú vaše základné podmienky, ktorých sa nezrieknete? Máte vôbec nejaké očakávania? Ja osobne som teda mala, ale prvá vec, ktorú ľudia z vášho okolia urobia, keď vyleziete z vysokej školy je, že vás promptne zbavia všetkých ilúzií. Dokonca by som prisahala, že niektorí stoja v rade a netrpezlivo vyčkávajú, kedy vás budú môcť slávnostne privítať v drsnej životnej realite:

“…A to si myslíš, že budeš mať akože na výber?”

“Ja na tvojom mieste vezmem prvú robotu, čo mi príde pod ruku a som rád, že mám aspoň niečo.”

“Nechápem, že sa nezbalíš a neutečieš niekam do zahraničia.”

“Máš tam niekoho známeho? Nie? Ani sa neunúvaj.”

Popravde, na väčšinu z týchto vecí prídete aj sami, bez vašich nápomocných “kamarátov”. Horšie je už nájsť niekoho, kto vo vás bude veriť, bude vás motivovať a hlavne nebude zelený závisťou už len pri myšlienke na to, že práve vy by ste mohli byť ten šťastlivec, ktorému sa vo svete podarí preraziť. Ak máte takých ľudí vo svojom okolí, držte sa ich a nepustite. Ostatných nejako odfiltrujte, pretože nízke sebavedomie budete mať po niekoľkých mesiacoch neúspešného hľadania práce aj bez ich pomoci.

A čo samotné hľadanie práce?

Svoj študijný odbor som vždy považovala za pomerne atraktívny, moderný a využiteľný. Už od prvého ročníka nám síce bolo vštepované, že realita je dosť odlišná a že nás rozhodne nečaká jednoduchá cesta, no človek nemôže byť úplný pesimista. Takže som do skutočného sveta vstupovala viac-menej ako realistka so sklonom k optimizmu a tu sú skutočné reality, ktoré na mňa čakali:

Realita č.1: Prečo by mal niekto zamestnávať absolventku VŠ s titulom magister, keď si počas jej štúdia stihli urobiť 3-mesačný výživársky kurz desiatky dievčat so strednou školou a nižšími platovými nárokmi? 

Realita č.2: Prečo by o mňa mali mať záujem výživové poradne, keď tie si vedia zaučiť aj bezdomovca? Niekto, kto vie o výžive viac, než celé vedenie dohromady, pre nich asi nie je ideálne riešenie… Ešte by nedajbože mohol prísť na to, že tie ich tabletky a čaje, čo ponúkajú, sú obyčajný podvod. Ale to vie predsa každý…či?

Realita č.3: Všetky zaujímavé pracovné ponuky, ktoré nájdete na internete, sú tam iba preto, lebo tam byť musia. Drvivá väčšina firiem má už dávno na pozíciu dosadeného šéfovu neter/synovca/vnuka/brata atď. V podstate toto je jedna veľká pravda, o ktorej som už dávno vedela a ktorú sa mi nepodarilo vyvrátiť: Ak sa chcete zamestnať a chcete sa zamestnať dobre (a nie ste informatik), tak jedine cez známeho alebo pomocou nejakého zázraku. Držím palce. 

Keď som si začínala hľadať prácu, tak som si povedala, že to najprv skúsim u nás v Prešove. Mrzí ma, že všetci mladí z východu musia odchádzať na západ, ak sa chcú mať v živote aspoň trochu lepšie. Okrem toho som chcela, aby mal aj niekto na východe šancu ísť za šikovným výživovým poradcom, ktorý sa mu nebude snažiť pchať popod nos nejaké komerčné výrobky a ktorý tu bude nielen pre tých, čo potrebujú schudnúť, ale aj pre tých, čo si nevedia rady napríklad s bezlepkovou diétou, diabetickou diétou, alebo kto naopak potrebuje pribrať po ťažkej chorobe. Ako 25-ročná absolventka som však najprv chcela niekde nabrať  viac skúseností pred tým, než sa do niečoho pustím sama. Viem, že v momente, keď sa zbalím a odídem preč, sa tu už tak skoro nevrátim. Otázka je, ako dlho ešte vydržím sedieť doma a žiť z maminých peňazí, než sa zlomím, vzdám sa svojho sna a pôjdem robiť do banky za okienko, alebo pôjdem skúšať šťastie niekam inam? Alebo sa naštvem a začnem zbierať skúsenosti vo svojej vlastne poradni? :) Väčší napinák ako Búrlivé víno, ale…

Pokračovanie nabudúce! :D

Obchody so syrmi sú nové cukrárne

Pred pár dňami sme s mamou boli v Košiciach na nákupy. Košičania majú z nás Prešovčanov určite radosť (asi ako Bratislavčania z celého východného slovenska), ale tak ak ste nezažili jeden obchodný dom na 50-tisíc ľudí, tak nepochopíte. Ale nie o tom som chcela.

Asi ešte väčšiu radosť než z oblečenia som mala z objavenia obchodu špecializovaného na SYRY. Neviem ako vy, ale ja som na syry úplne úchylná a v Prešove mi hrozne chýba miesto, kde by som mala poriadny a kvalitný výber. Čiže proste nie Tesco… V Košiciach na Alžbetinej ulici sme objavili úžasný malý obchodík so syrmi od výmyslu sveta a (čo je hlavné) s milou a ochotnou predavačkou, ktorá nás najprv nechala ochutnať, až potom kúpiť. Ak by ste mali záujem, tu sú ich stránky s kompletnou ponukou.

Read More »