KETOGÉNNA DIÉTA ako mizerný zlepšovák vo vašom živote

Ketogénne stravovanie je medzi Slovákmi jedno z najpopulárnejších, a to najmä vďaka veľmi aktívnym propagátorom s početnou fanúšikovskou základňou na internete. Mimo tejto základne však málokto vie, čo presne ketogénne stravovanie obnáša. Denne sa na sociálnych sieťach stretávame s príspevkami mladých, úspešných, vyšportovaných a bohatých ľudí, ktorí sa nám snažia predať svoj tajný recept na život. Stále častejšie sa na nás valia informácie o tom, že konzumácia nadmerného množstva tuku je nielen neškodná, ale dokonca aj zdravá a naopak čím viac sacharidov z našej stravy odstránime, tým lepšie na tom budeme. Tejto problematike som sa už v niektorých článkoch venovala ( napr. TUTU), no tentokrát pôjdeme ešte ďalej. Ketodiéta či dokonca ketogénny a nízkosacharidový životný štýl je totiž blud, ktorý pravidelne odobrujú tí najvplyvnejší samozvaní výživoví odborníci a mútia tak hlavu tisícom svojich nasledovateľov. Dnes si na preto na toto stravovanie trochu posvietime.

Read More »

NUTELLA: Taká zdravá pochúťka, kiež by neobsahovala ten karcinogénny palmový olej!

“Štúdia varuje: Konzumácia Nutelly môže spôsobiť rakovinu!”

Keby to počul pán Ferrero, tak by sa teraz určite obracal v hrobe. To, čo sa nepodarilo tisícom dietológov a nutričných špecialistov po celom svete – odhovoriť ľudí aby sa prestali nadžgávať presladenou a tučnou Nutellou – sa spoločnosti EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín) podarilo zo dňa na deň. Zázračné slovíčko? Palmový olej!

nutella-featured

Dobre no, preháňam, EFSA sa v skutočnosti touto problematikou zaoberá dlhodobo, ale všetci vieme, ako funguje internet.

Read More »

VEDA NIE JE NUDA #3: Odtajnená aféra medzi tukmi a rakovinou

veda-nie-je-nuda
Neviem, ako začať dnešný článok, tak ho začnem úplne úprimne slovami, ktoré mi práve chodia po rozume a neviem ich dostať z hlavy: Už si začínam pripadať ako debil. 

Lebo…dala som si záväzok, že budem publikovať rôzne články na rôzne témy, ale nejakým nedopatrením vždy skončím pri hyperaktívnych absolventoch Vysokej školy čítania Zlatošových FB statusov, ktorí sa medzi nami pohybujú mysliac si, že bravčová masť je najzdravší tuk na svete a že pridávanie masla do kávy nie je diagnóza.

Aj vy máte v svojom okolí ľudí, čo vás vždy dokážu vytočiť? No ja napríklad nemám. Čuduj sa svete, všetci naokolo mňa sú strašne normálni a väčšinou sa na podstatných veciach zhodneme. Potom ale prídem na internet tam si pekne krásne dvihnem tlak, aby sa nepovedalo.

A viete čo, už ma vlastne strašne nebaví byť stále tá, ktorá vypisuje, že NADMERNÁ KONZUMÁCIA TUKOV NIE JE ZDRAVÁ a že NASÝTENÉ MASTNÉ KYSELINY NIE SÚ IBA NEŠKODNÉ TUKY NEPOCHOPENÉ MAINSTREAMOVOU SPOLOČNOSŤOU. Už by som niekedy napríklad rada napísala aj ódu na moju obľúbenú slaninu, ale nemôžem, aby to zasa niekto nepochopil tak, že si môžeme na noc obtočiť slaninu okolo hlavy pre jemnejšiu pleť a ráno ju všetku zjesť, ideálne s kávou, pre lepšie zdravie.

Dnes to teda opäť bude niečo v duchu vyššie uvedených caps-lockov, a teda napíšem vám ďalší z milióna dôvodov, prečo by ste nemali slepo dôverovať tým, ktorí nevidia problém v prepchávaní sa tukmi.

Read More »

MLIEČNY TUK: Máme sa ho báť?

Moja láska k mliečnym výrobkom a špeciálne k syrom je tak obrovská, že som dnes vlastne bola hrozne šokovaná, keď som si uvedomila, že som tejto téme na blogu nevenovala ešte ani jeden článok. Poďme to zmeniť!

Na 100% niekde na internetoch existuje kvíz s názvom “Povedz mi, ktorú potravinu nekonzumuješ a ja ti poviem, za ktorého z výživových poradcov sa vydáš“. Či už nemáte radi mäso, mlieko, sóju…na nete určite nájdete nejakú svoju spriaznenú dušu, ktorá vám pomôže nájsť tú správnu cestu. Tak to je. Zákon slovenského výživového poradenstva.

Hoďme do éteru na internet slovné spojenie mliečny tuk a nechajme sa diskutujúcich zasa raz pobiť na tom, či sú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré ho tvoria, zdraviu škodlivé alebo nie. Kto už ale aspoň trochu zmaturoval z tých predpotopných názorov, že potraviny sú buď zlé alebo dobré, tak sa pomaly ale isto prestáva pozerať na každú potravinu zvlášť a začína si všímať stravu ako celokAký je pomer nasýtených a nenasýtených mastných kyselín v mojej strave? Konzumujem dostatok esenciálnych mastných kyselín? Tvoria živočíšne bielkoviny absolútnu väčšinu môjho jedálnička alebo si ho pravidelne spestrujem aj kvalitnými rastlinnými zdrojmi? A asi najdôležitejšia otázka zo všetkých: Kašlem na svoju stravu úplne najviac alebo ma aspoň trochu zaujíma, čo jem?

mliecny-tuk

Read More »

MÝTY VO VÝŽIVE: METABOLIZMUS (1.ČASŤ)

Mýty vo výžive metabolizmus

Akonáhle sa človek začne vŕtať do základných živín – bielkovín, tukov, sacharidov – a do pomerov, v akých by mali byť v našej strave zastúpené, musí rátať s tým, že s ním bude veeeľa ľudí nesúhlasiť. Je to taká pomerne kontroverzná téma, aj keby nemala byť, nakoľko na tom, ako funguje metabolizmus na tých elementárnych úrovniach, je momentálne len naozaj veľmi málo nejasného a diskutabilného. Základné poznatky o tom, čo sa na čo premieňa a za akých podmienok, nájdete vo všetkých relevantných knihách biochémie a sú približne totožné, sem-tam doplnené o nové informácie, avšak nič také, čo by prevrátilo celú teóriu o ľudskom metabolizme naruby. Rozličné názory na príjem bielkovín, tukov či sacharidov sú už väčšinou iba obrazom toho, do akej miery človek tieto biochemické poznatky ovláda.

No.

A začala som tak bojovne :D Ale cieľom tohto článku nie je naštvať celú športovú dedinu, ja sa ani netvárim, že som odborníčka na výživu vrcholových športovcov a aj tento článok v podstate píšem s pohárom vína napchávajúc sa mozzarellou a bohvie pri čom ešte skončím, kým pôjdem spať…Nuž ale biochémiu ovládam dajme tomu celkom dobre, tak ak vás zaujíma pohľad na to, čo hovoria fakty na všetky tie prinajmenšom zvláštne výživové stratégie rekreačných športovcov – teda tých, čo nešportujú súťažne ale viac-menej pre seba a pre dobrú kondíciu, zdravie a vzhľad, tak si prečítajte tento článok (ktorý bude mať ešte minimálne jedno pokračovanie :))

Read More »

Mýty vo výžive: škodia omega-6 tuky nášmu zdraviu?

Poďme sa dnes trochu baviť o polynenasýtených mastných kyselinách (omega-3 a omega-6) a o tom, aký majú v našej výžive význam

Pri povrchných znalostiach biochémie si totiž človek veľmi ľahko postaví tieto dva druhy mastných kyselín proti sebe. Omega-3 majú protizápalové účinky, omega-6 spôsobujú zápal. Omega-3 pôsobia protizrážanlivo, omega-6 prispievajú k tvorbe zrazenín. Atď., atď. Čiže omega-6 MK sú zjavne zlé. Zjavne…Ibaže by neboli?

Poďme ešte trochu viac na začiatok a povedzme si, že mastné kyseliny (hlavné zložky tukov) sa delia na nasýtené a nenasýtené. Zatiaľ ešte stále všeobecne platí, že by sme sa v našej strave mali snažiť o obmedzenie konzumácie nasýtených mastných kyselín (ktoré sú najmä v živočíšnych tukoch a napr. tiež v kokosovom oleji) a o zvýšenú konzumáciu nenasýtených MK. To je to, s čím niektorí výživoví poradcovia vôbec nesúhlasia a čo označujú za zastaralý názor. Tento článok bohužiaľ nemá kapacitu sa tejto problematike podrobnejšie venovať, ale určite o nasýtených MK budem ešte niekedy písať :)

Vráťme sa ale k nenasýteným MK. Tým dobrým. Tie sa delia na mononenasýtené (ich dobrým zdrojom je napr. olivový olej alebo avokádo a ich hlavným zástupcom je kyselina olejová) a polynenasýtené, ktoré sa ešte ďalej delia na omega-3 a omega-6. Hlavnými zástupcami omega-3 sú kyselina alfa-linolenová (nachádza sa napr. v niektorých semienkach a orieškoch), a kyseliny DHA a EPA (nachádzajú sa hlavne v rybách a ďalších morských živočíchoch) a zástupcami omega-6 sú kys. linolová, ktorá sa vie premeniť na kyselinu arachidonovú (nájdeme ich napr. v slnečnicovom a sójovom oleji, ale aj v mandliach, vlašských orechoch, avokáde, kys. arachidonovú dokonca v mäse a vajíčkach).

V biochemických knihách si prečítate, že kyselina arachidonová (omega-6) dáva základ tvorbe pro-zápalových látok. Čo si pravdepodobne myslia tí, ktorí sa boja omega-6 MK je, že po konzumácii kyseliny linolovej, napr. zo slnečnicového oleja, sa nám aj v tkanivách automaticky dvihne koncentrácia omega-6 (najmä kyseliny arachidonovej) a to spôsobí zápal. Ospravedlňujem sa, že kazím zábavu, ale v skutočnosti to tak nefunguje. Premena kys. linolovej na kys. arachidonovú je v našom tele veľmi silno regulovaná (teda nie je tu priama úmera medzi konzumáciou omega-6 a ich prítomnosťou v našich tkanivách) a to, že zjeme potravinu bohatú na omega-6, preto nespôsobí v tele priamo zápalové reakcie. Čo sa ale naozaj deje?

Premena kyseliny linolovej na kyselinu arachidonovú (obidve omega-6 MK), z ktorej potom vznikajú pro-zápalové látky, súťaží s premenou alfa-linolenovej kyseliny na DHA a EPA (všetko omega-3 MK), z ktorých následne vznikajú protizápalové látky. Zjednodušene povedané, zápalové procesy súťažia s protizápalovými. Príjem omega-6 MK v strave teda nezvýši ich koncentráciu v tkanivách, ale negatívne ovplyvní premenu omega-3 MK, teda zabráni vzniku protizápalových látok. Ak však budeme jesť dostatok rýb a iných morských živočíchov, ktoré už EPA a DHA obsahujú, nebudeme sa musieť spoliehať na ich premenu z alfa-linolenovej kyseliny (ako napríklad v prípade vlašských orechov alebo chia semienok, ktoré obsahujú omega-3, ale len vo forme alfa-linolenovej kyseliny). Tu sa mi ešte veľmi žiada napísať, že premena kys. alfa-linolenovej na EPA a DHA je už aj tak veľmi obmedzená, takže chia semienka a ryby určite nie sú rovnocenným zdrojom omega-3.

Ak som vás ešte úplne nezblbla a zatiaľ sa vo všetkom chytáte, tak vás práve určite napadlo, či by sme to teda všetko nevyriešili aj v prípade, že obmedzíme konzumáciu omega-6 MK. Keď už nám takto sabotujú metabolizmus úžasných omega-3 MK.

Nuž, asi je vhodné poznamenať, že nie sú omega-6 ako omega-6. Popri hranolkách, lacných olejoch a margarínoch existujú kvalitné zdroje, ako vlašské orechy, mandle, sezamové semienka, para orechy, slnečnicové a tekvicové semienka, avokádo, arašidy a arašidové maslo ale aj kvalitné slnečnicové a sójové oleje, či margaríny s priaznivým pomerom omega-6 a omega-3.

Samozrejme sú ľudia, ktorí šíria paniku o čosi radšej ako zvyšok populácie a vychádzajú z toho, že všetci sa tu stravujeme úplne na figu, pravidelne konzumujeme hranolky z McDonaldu a jediný olej, ktorý máme  v chladničke je slnečnicový olej značky Kaufland. A preto ich treba čítať a sledovať, lebo oni nás vyvedú z temnoty. Zatiaľ čo väčšina publikácií udáva, že príjem omega-6 MK je predsa len o niečo vyšší, ako by mal byť a v pomere k omega-3 je to asi 9:1, sú ľudia, ktorí sa veľmi radi chytia mega čísel ako 25:1 až 50:1 (našla som ich napr. na stránke doktora Mercoly). Znie to rozhodne strašidelnejšie a v človeku to automaticky vyvolá strach zo zlých zlých omega-6. Paradoxom je, že ľudia, ktorí sledujú tieto paniku vyvolávajúce stránky, nie sú tí ľudia, čo každý druhý deň vyprážajú a pravidelne sa stravujú vo fast foodoch. Ich sledovatelia sú vo veľkej miere ľudia, ktorí už teraz riešia výživu viac, ako svoju frajerku. Títo si čítajú status, že omega-6 sú škodlivé.

Ďalším dôvodom, prečo je rozhodne vhodnejšie informovať, že nie omega-6 MK sú nutričný problém, ale nízka konzumácia omega-3 MK najmä vo forme rýb a morských plodov, je to, že samotná kyselina arachidonová nedáva základ iba tvorbe pro-zápalových látok, ale aj protizápalových. Je preto dôležitá aj v procese regenerácie tkanív po zápale. V tejto štúdii sa zasa dočítate, že vyšší príjem omega-6 MK (5-10% celkového energetického príjmu) dokonca znižoval riziko vzniku chronických ochorení. Význam omega-3 a najmä omega-6 teda určite nie je čiernobiely. Prečo potom písať, že omega-6 sú preukázaný problém a zároveň obviňovať iných zo zavádzania?

Jeden z mojich prednášajúcich na VŠ, Doc. Ing. Jíří Brát, CSc. by vám ešte dokonca pravdepodobne povedal, že s konzumáciou omega-6 to u nás vôbec nie je také kritické a u väčšiny populácie sa to pohybuje v rámci odporúčaných množstiev. Podľa neho, ak sa bavíme o pomeroch, tak pomer 1:9 by opäť nenaznačoval vysoký príjem omega-6 ale naopak extrémne nízky príjem omega-3. Preto odporúča nebaviť sa o pomeroch vôbec. Toto však nie je tak úplne môj názor.

Zdrojmi, o ktoré som sa opierala v dnešnom článku, sú opäť raz moje vysokoškolské skriptá, prednášky a poznámky, ale okrem nich pridávam aj ďalšie zaujímavé odkazy, ktoré si môžete prečítať:

Zdroj 1

Zdroj 2 

Zdroj 3

Volské oko so slaninkou je IN

paleo dietaBola by vám sympatická diéta, v ktorej si môžete dovoliť jesť veľa mäsa a nemusíte si príliš kontrolovať tuky? Myslím, že teraz zasvietili očká hlavne pánom, ale vlastne nie, nejdem vám prezradiť žiadnu tajnú diétu, o ktorej nikdy nikto nepočul, práve naopak, PALEO patrí v poslednej dobe medzi tie najrozšírenejšie alternatívne formy stravovania. Je to vlastne také logické vyústenie toho, že sa na sacharidy začalo ukazovať prstom ako na hlavného vinníka vzniku obezity a civilizačných ochorení. Takže prirodzene, preč s nimi.

Verím tomu, že ak si chcete prečítať, prečo by ste mali prejsť na paleo, nájdete si v kníhkupectve, v knižnici a na internete dostatok zdrojov do neba vynášajúcich jeho pozitíva. V tomto článku by som sa preto na paleo rada pozrela trochu kritickejšie. Tak si z toho môžete sami odniesť čo potrebujete a rozhodnúť sa čo najracionálnejšie.

Read More »

Všetko, čo len (ne)chcete vedieť o orechoch.

Aj vy máte niekedy problém vyznať sa v rôznych druhoch orechov? Hej, aj ja…

nuttySamozrejme také bežné poznatky sa na človeka nalepia: Orechy obsahujú “dobré tuky” a vitamín E, sú zdrojom bielkovín a vlákniny, niektoré dokonca aj dobrým zdrojom kyseliny listovej. Ale…ale…orechov je predsa taaak veľa! A ani ich energetická hodnota nie je úplne nezanedbateľná. Tak môžem ich jesť alebo nie? A ktoré sú najlepšie?

Pripravila som pre vás zhrnutie základných nutričných faktoch o jednotlivých druhoch orechov a pre lepšiu zrozumiteľnosť som ich navzájom porovnala. Chcem, aby ste vedeli, že v podstate žiaden orech nie je vyslovene nezdravý (pokiaľ naň nie ste alergickí), aj keď existujú orechy, ktoré by ste možno mali vo svojom výbere pre ich úžasné nutričné vlastnosti uprednostniť. Poďme sa pozrieť na to, ktoré to sú.

Read More »

Prečo je chôdza úžasná a ako chodiť čo najlepšie

Dnešný článok nebude až taký dlhý, o to viac dúfam, že vám to dodá motiváciu prečítať si ho :) Chystám sa vám totiž povedať, prečo je obyčajná chôdza ako jeden z typov fyzickej aktivity nielen “postačujúca, ak sa už nezmôžeme na nič iné” ale má obrovský význam počas redukcie váhy. 

Ak sa trochu zaujímate o športovú výživu, tak možno viete, že k spaľovaniu tukov dochádza až po určitej dobe vykonávania fyzickej aktivity (bežne sa udáva 20-30 min.). Do tejto doby totiž našim svalom poskytuje energiu hlavne glykogén, čo je zásobná forma sacharidu glukózy. Až po vyčerpaní veľkej časti glykogenových zásob preberá funkciu hlavného energetického zásobovača tuk. (Ak je niečo energetickým zásobovačom, znamená to, že je využívaný na tvorbu energie, ktorá vzniká jeho odbúravaním. Ak teda hovorím o tukoch ako o zdroji energie tak hovorím o ich odbúravaní, aby sa tým zdrojom mohli stať)

Pred tým, než sa rozhodnete uštvať niekde v posilke v podobe absolvovania intenzívneho hodinového tréningu na ktorého konci elegantne vypľujete dušu osobnému trénerovi k nohám, by ste si ešte mali uvedomiť, že pri spaľovaní tukov zohráva dôležitú úlohu intenzita fyzickej záťaže. Malý efekt má nielen príliš nízka intenzita, ale aj príliš vysoká intenzita. O tom raz napíšem samostatný článok, dnes vám chcem hlavne vysvetliť, čo sa v tele deje pri dlhšie trvajúcej chôdzi, ktorá je predstaviteľom nie príliš intenzívnej fyzickej aktivity.

walking mot

Ak sa vydáme na dlhšiu prechádzku bez toho, aby sme sa pred tým napapkali ako prasiatka, rýchlejšie sa nám minie glykogén a rýchlejšie nastúpi spaľovanie tukov. Chodíme, chodíme, pozeráme si krásy prírody, dávame pozor, aby nám náš Dunčo neoplodnil susedovie Betinku až sa nám po čase konečne niečo s tými tukmi začne diať. Najprv sa energia čerpá z triacylglycerolov (TAG) vo svaloch a z mastných kyselín (MK) v krvi (mimochodom tuky sa skladajú z triacylglycerolov a tie sa skladajú z mastných kyselín, takže stále sa bavíme o tukoch) a neskôr, alelujaaaa, sa začnú odbúravať TAG v tukovom tkanive. Aby sme sa uistili, že tento proces naozaj nastane, prebehne a bude trvať uspokojujúco dlho, odporúča sa chôdza aspoň 1-2 hodiny. Je to také trošku nepraktické, ale váš pes sa vám poďakuje. (Alebo je možno načase začať chodiť do práce pešo?)

Je chôdza lepšia ako beh?

Nevravím, že beh alebo iné intenzívnejšie fyzické aktivity nemajú svoje výhody, ak sa však izolovane bavíme o spaľovaní tukov, toto sa stane, ak vám sa vám Dunčo na prechádzke rozbehne za Betinou a vy musíte utekať ako besní za ním:

____________________________________________________________________

  • zvýši sa intenzita fyzickej aktivity
  • samotná lipolýza (odbúravanie tukov) sa síce v tukovom tkanive nezastaví ALE
  • vysoká intenzita spôsobí, že krvný prietok nie je dostačujúci a albumín (transportný proteín v krvi) nestíha tvoriace sa mastné kyseliny (vznikajúce pri odbúravaní tukov) transportovať z tukového tkaniva krvou preč
  • výskumom podložená domnienka je, že tieto mastné kyseliny sa naďalej hromadia v tukovom tkanive – telo sa jednoducho povedané v tej chvíli sústredí na iné veci, než na odsun mastných kyselín z tuku aby mohli byť ďalej metabolizované a došlo tak k reálnemu úbytku tukového tkaniva

____________________________________________________________________

Takže to vidíte. Ak to mám zhrnúť, na spaľovanie tukov sú ideálne dlhšie prechádzky (ale zas nie so zastávkami na každej tretej lavičke a v každej druhej krčme), nie príliš náročná turistika, transport do práce pešobusom a pod. trvajúce aspoň 1-2 hodiny. Dôležitá je stála dodávka kyslíka, preto nie je dobré, keď sa začnete zadýchavať a funieť a neviem čo ešte. To je zároveň aj znamenie, že ste neprimerane zvýšili intenzitu, čo tiež nechceme.

Ešte malá rada na záver: Odporúčam nejesť hneď po ukončení fyzickej aktivity (nezabudnúť však doplniť tekutiny! – tie treba dopĺňať samozrejme aj počas fyzickej aktivity), ale vyčkať aspoň pol hodinku – ak totiž hneď po skončení nedodáte telu energiu z vonku, pokračuje ešte približne tých 30 min. v robení toho, čo robilo doteraz – teda v spaľovaní tukov. 

Výživárstvo pre začiatočníkov: Výpočet energetického výdaja, stanovenie energetického príjmu

V predchádzajúcom článku  som obkecávala všetko ohľadom energie a pomerov, v akých by sme mali prijímať hlavné živiny – bielkoviny, tuky, sacharidy. Akurát mi už nezvýšilo miesto na praktické výpočty. Pre milovníkov čísel a holých aktov faktov tu mám teda návod, ako si vhodné množstvo živín stanoviť v praxi:

1.) Najprv si zhruba vypočítate svoj bazálny metabolizmus (tzn. energiu, ktorú potrebujete ak ste v kľudovom stave na zabezpečenie dôležitých životných funkcií, ako napr. dýchanie, tlkot srdca a pod.)

Existuje na to 100 rokov stará Harris – Benedictova rovnica, ktorá sa používa do dnes, takže berme to tak, že ak sa doteraz nevymyslelo niečo lepšie, tak na nej asi predsa len niečo bude:

_________________________________________________________

Muži: 66.4730 + (13.7516 x váha v kg) + (5.0033 x výška v cm) – (6.7550 x vek v rokoch)

Ženy: 655.0955 + (9.5634 x váha v kg) + (1.8496 x výška v cm) – (4.6756 x vek v rokoch)

_________________________________________________________

Dostanete určité číslo v kilokalóriach (kcal). Ak sa vám lepšie počíta v kilojouloch (kJ), vynásobíte ho číslom 4,2.

2.) Teraz prichádza tá ťažká časť, kedy si potrebujete z bazálneho metabolizmu stanoviť svoj vhodný celkový energetický príjem, v ktorom zohľadníte vašu fyzickú aktivitu (alebo skôr jej nedostatok, všakže), zdravotný stav a hlavne vaše ciele (chcete pribrať? schudnúť? koľko?). Ešte pred tým si však musíte stanoviť váš energetický výdaj.

Väčšinou sa to robí tak, že sa bazálny metabolizmus vynásobí určitými koeficientmi podľa stupňa fyzickej aktivity:

==================================

ležanie, spánok – BM x 1.0

veľmi ľahká aktivita – BM x 1.5 (sedenie, šoférovanie, varenie)

ľahká práca – BM x 2.5 (pomalá chôdza, upratovanie, rekreačné aktivity)

mierne až stredne ťažká práca – BM x (3.0-5.0) (rýchla chôdza, tenis, ľahká cyklistika)

namáhavá práca – BM x (5.0-7.0) (mierny beh, chôdza do schodov, futbal)

veľmi namáhavá práca – BM x (7.0-13.0) (závodné tempo, posilňovanie – séria)

===================================

Keďže sa naša fyzická aktivita počas dňa mení, najpresnejší spôsob ako dostať z bazálneho metabolizmu dennú energetickú potrebu je pekne krásne si to rozpočítať na základe toho, ako dlho ste aký typ činnosti vykonávali.

Dajme tomu, že ste spali 8 hodín (ha! kiežby, čo?), potom ste 8 hodín sedeli v práci v kancelárii a zvyšných 8 hodín  ste doma kmitali a upratovali byt. Ja viem, ja viem, ale je to len hypotetická situácia, ok? Ďalej ešte povedzme, že ste si v prvom kroku vyrátali bazálny metabolizmus 1415 kcal. Výpočet by mal vyzerať nasledovne:

8 hodín spánok: 1415 kcal x 1 (koeficient pri spánku) = 1415 kcal => 1415 kcal x 8 hod = 11 320 kcal

8 hodín veľmi ľahká aktivita: 1415 kcal x 1.5 = 2122.5 kcal =>2122.5 kcal x 8 hod = 16 980 kcal

8 hodín mierna práca: 1415 kcal x 2.5 = 3537.5 kcal => 3537.5 kcal x 8 hod = 28 300 kcal

Tieto hodnoty sa sčítajú: 11 320 + 16 980 + 28 300 = 56 600 kcal

a spriemerujú: 56 600 : 24 = 2358 kcal/ 9904 kJ

Menej presná ale rýchlejšia a jednoduchšia metóda je určiť si svoju “priemernú aktivitu” a na základe nej zvoliť vhodný koeficient podľa nasledujúcich inštrukcií:

==================================================

Minimálna aktivita: koeficient 1,2 (žiadny tréning, sedavé zamestnanie)

Ľahká aktivita: koeficient 1,4 (neplánované, nepravidelné aktivity, cvičenie cca 2-krát do týždňa)

Stredná aktivita: koeficient 1,6 (aktívny životný štýl, 3-4 tréningy týždenne)

Intenzívna aktivita: koeficient 2,0 (takmer kažodenný tréning, vrcholoví športovci)

==================================================

Týmto koeficientom iba jednoducho vynásobíte váš bazálny metabolizmus. Ale ako vravím, veľmi orientačná záležitosť.

3.) Oukej, tie hlavné výpočty máme za sebou a teraz musíme zapojiť ďalšie výživové vedomosti a zdravý rozum, čiže v skratke prichádza tá najnáročnejšia časť.

V kroku 1 a 2 sme si vypočítali bazálny metabolizmus a približný energetický výdaj, pri zohľadnení váhy, výšky, veku a fyzickej aktivity. Keby sme si to chceli veľmi zjednodušiť, stačilo by nám pochopiť teóriu o tom, že energetický príjem by sa mal rovnať energetickému výdaju. V tom prípade by sme už mali náš vhodný energetický príjem stanovený v 2. bode.  Ako by sme však potom vysvetlili, že niektorí ľudia priberajú, aj keď ich energetický príjem neprevyšuje energetický výdaj, alebo že sa niektorí môžu doslova prežierať a ručička na ich váhe sa ani nepohne? Obrovská zložitosť ľudského metabolizmu nám bohužiaľ nikdy nedovolí si niečo nadmerne zjednodušiť. To však ešte neznamená, že stanoviť vhodný energetický príjem nie je možné. Len je to proste ťažké.

Čo by ste mali urobiť ďalej, je pokúsiť sa vypočítať, koľko energie v strave bežne prijmete. Aspoň 3-dňový záznam jedálnička je jedna z hlavných vecí, ktoré vyžadujem od klientov v poradni a ako vidíte, nie je to len preto, aby som ich mohla sprdnúť za všetky tie Marsky a Snickersky :) Vyrátaný skutočný denný energetický príjem porovnám s vypočítaným energetickým výdajom. U človeka s nadváhou môžete niekedy prekvapivo zistiť, že jeho príjem nie je vôbec tak vysoký a dokonca je nižší, než jeho výdaj. Stáva sa. Niekto má proste pomalší metabolizmus a vôbec nemusí jesť až tak veľa na to, aby sa mu energia ukladala tam, kam by nemala. Niekedy to môže byť dôsledkom metabolickej alebo hormonálnej poruchy – napr. ľuďom so zníženou činnosťou štítnej žľazy  sa častokrát chudne horšie a pomalšie. Čo tým chcem povedať je, že pri redukcii váhy nemôžeme prihliadať iba na hodnotu energetického výdaja a dozrieť na to, aby bol príjem o nejakých tých 500-1000 kcal nižší, ako sa zjednodušene odporúča v niektorých knihách, ale musí sa prizerať aj na to, koľko toho človek zvykol zjesť doteraz a s touto hodnotou správne manipulovať.

Čo všetko teda potrebujem ja na to, aby som dokázala stanoviť svojmu klientovi množstvo energie, ktoré by mal prijať?

1. Energetický výdaj (vypočítaný pomocou bazálneho metabolizmu)

2. Obvyklý energetický príjem (stanovený zo záznamov toho, čo sa počas dňa zjedlo)

3. Stanoviť kompletnú a čo najpodrobnejšiu anamnézu (do úvahy sa berú ochorenia vrátane aktuálneho zdravotného stavu, (zlo)zvyky, psychologické faktory, ako napr. stres, depresie a pod., užívanie liekov, ktoré veľakrát vplýva aj na váhu a mnoho mnoho ďalších faktorov)

4. Ujasniť si, či ide o dospelého človeka, dieťa, tehotnú alebo dojčiacu ženu, seniora a pod. Vek sa síce zarátava už pri počítaní bazálneho metabolizmu, treba to však brať do úvahy aj samostatne, najmä v týchto citlivých obdobiach života.

5. Ujasniť si ciele – chceme chudnúť alebo chceme priberať? Koľko kíl chceme dať dole? O čo sa vlastne snažíme?

V praxi to vyzerá tak, že máte na papieri napísané dve najdôležitejšie hodnoty (e. výdaj a obvyklý e. príjem) jedným okom pozeráte striedavo na jednu a na druhú a druhým okom čítate dookola anamnézu a všetky ostatné dôležité poznámky a snažíte sa zo seba vypľuť nejaké konečné číslo, ktorým by sa mal váš klient riadiť. Pritom ono to ani tak nie je o číslach, ako o potrebe akejsi zmeny. Lenže ľudia majú radi čísla a majú radi, ak im niekto presne povie, kde je ich limit. Takže sa o to snažím.

Ale počkať! Čo ak máte konečne stanovený váš energetický príjem? Čo s ním?

Dajme tomu, že vám vyšla potreba 2150 kcal. To je celková energia, teda tých 100%. V minulom článku som uviedla akýsi východzí pomer živín, ktorý si ale môžete upraviť podľa seba. Ak by ste sa rozhodli pre tých 15% bielkovín, 30% tukov a 55% sacharidov, ich skutočné množstvo na deň by ste si vyrátali nasledovne:

___________________________________________________________

Bielkoviny: 15% z 2150 = 322,5 kcal

Tuky: 30% z 2150 = 645 kcal

Sacharidy: 55% z 2150 = 1 182,5 kcal

Vypočítali sme si, koľko energie by sme mali prijať z jednotlivých živín. Teraz si vypočítame, koľko danej živiny prislúcha tejto energetickej hodnote (napr. koľko tukov môžete zjesť, aby ste dosiahli – a neprešvihli – hodnotu 645 kcal). Potrebujeme vedieť, že:

1g bielkovín = 4 kcal/16,8 kJ

1g tukov = 9 kcal/ 37,8 kJ

1g sacharidov = 4 kcal/16,8 kJ

Množstvo bielkovín: 322,5 : 4 = 81 g

Množstvo tukov: 645: 9= 72 g

Množstvo sacharidov: 1 182,5: 4 = 296 g

__________________________________________________________

Na záver ešte pripomeniem, že by to nemalo byť všetko o číslach. Je to výborná pomôcka a skvelý oporný bod, ale v praxi býva veľmi neefektívne neustále čosi rátať a zapisovať a prepočítavať. Čím je proces chudnutia pre človeka zložitejší, tým má menšiu motiváciu a tým skôr ho to omrzí a vráti sa k “starým dobrým časom”. Takže počítajte, ale nepreháňajte :)