Má kokosový olej namierené na čiernu listinu?

American Heart Association (AHA) je ďalšia z veľkého zástupu ľudí a inštitúcií, ktorí našim slovenským výživárskym low-carb a keto hviezdam závidia úspech. Dokazuje to ich aktualizované stanovisko k problematike konzumácie nasýtených mastných kyselín a kardiovaskulárnych ochorení. Akoby to nestačilo, najnovšie si vzali do huby aj kokosový olej, o ktorom predsa každý víkendový výživový poradca vie, že lieči rakovinu, redukuje hmotnosť, zbavuje akné a znižuje úrokovú sadzbu hypoték.

Dámy a páni z AHA majú taký blbý zvyk, že dookola ako pokazená platňa opakujú, ako nepriaznivo vplýva konzumácia živočíšnych tukov bohatých na nasýtené MK na rozvoj ochorení srdca a ciev. Niekto by očakával, že ľudia ich aspoň z ľútosti začnú brať vážne, ale čo zmôže taký profesor kardiovaskulárnej prevencie pôsobiaci na Katedre výživy a Katedre genetiky alebo človek vyhlásený v roku 2016 za najvplyvnejšieho vedca, nachádzajúci sa v top 1% najuznávanejších kapacít vo svojom odbore, pred charizmou vášho fitness trénera, ktorý práve dočítal Veľmi inšpiratívnu knihu číslo 25?

Doktora Franka M. Sacksa možno delí 6 kociek na bruchu od rešpektu vo fitness komunite, ale my ostatní si vďaka jeho novému reportu môžeme znovu pripomenúť, prečo je nebezpečné dlhodobo udržiavať vysoký príjem nasýtených MK. Čo je to vysoký príjem nasýtených MK? Je to to, keď si dám na raňajky moju obľúbenú bryndzovú nátierku alebo keď si večer vyrazíme do reštiky na dobrý hovädzí steak? Chvalabohu nie. Ide tu vlastne o sústavnú a pravidelnú preferenciu živočíšnych tukov pred rastlinnými (konkrétne pred olejmi bohatými na mono a polynenasýtené mastné kyseliny), zároveň o obmedzovanie sacharidov, ktoré vedie k celkovej vyššej spotrebe tukov a o ďalšie zaručené “biohacky”, ako pridávanie si masla alebo kokosového oleja do kávy. Každý deň, na rozdúchanie mentálnej hmly samozrejme.

No a keď už sme pri tom kokosovom oleji! Nedávny prieskum priniesol zistenie, že až 72% Američanov považuje kokosový olej za “zdravú potravinu”. Hádajte, čo si o ňom myslí táto banda závistlivcov z najvýznamnejších univerzít a vedeckých pracovísk z celého sveta? Čítajte ďalej :)

KETOGÉNNA DIÉTA ako mizerný zlepšovák vo vašom živote

Ketogénne stravovanie je medzi Slovákmi jedno z najpopulárnejších, a to najmä vďaka veľmi aktívnym propagátorom s početnou fanúšikovskou základňou na internete. Mimo tejto základne však málokto vie, čo presne ketogénne stravovanie obnáša. Denne sa na sociálnych sieťach stretávame s príspevkami mladých, úspešných, vyšportovaných a bohatých ľudí, ktorí sa nám snažia predať svoj tajný recept na život. Stále častejšie sa na nás valia informácie o tom, že konzumácia nadmerného množstva tuku je nielen neškodná, ale dokonca aj zdravá a naopak čím viac sacharidov z našej stravy odstránime, tým lepšie na tom budeme. Tejto problematike som sa už v niektorých článkoch venovala ( napr. TU a TU), no tentokrát pôjdeme ešte ďalej. Ketodiéta či dokonca ketogénny a nízkosacharidový životný štýl je totiž blud, ktorý pravidelne odobrujú tí najvplyvnejší samozvaní výživoví odborníci a mútia tak hlavu tisícom svojich nasledovateľov. Dnes si na preto na toto stravovanie trochu posvietime.

NUTELLA: Taká zdravá pochúťka, kiež by neobsahovala ten karcinogénny palmový olej!

“Štúdia varuje: Konzumácia Nutelly môže spôsobiť rakovinu!”

Keby to počul pán Ferrero, tak by sa teraz určite obracal v hrobe. To, čo sa nepodarilo tisícom dietológov a nutričných špecialistov po celom svete – odhovoriť ľudí aby sa prestali nadžgávať presladenou a tučnou Nutellou – sa spoločnosti EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín) podarilo zo dňa na deň. Zázračné slovíčko? Palmový olej!

Dobre no, preháňam, EFSA sa v skutočnosti touto problematikou zaoberá dlhodobo, ale všetci vieme, ako funguje internet.

VEDA NIE JE NUDA #3: Odtajnená aféra medzi tukmi a rakovinou

Neviem, ako začať dnešný článok, tak ho začnem úplne úprimne slovami, ktoré mi práve chodia po rozume a neviem ich dostať z hlavy: Už si začínam pripadať ako debil. 

Lebo…dala som si záväzok, že budem publikovať rôzne články na rôzne témy, ale nejakým nedopatrením vždy skončím pri hyperaktívnych absolventoch Vysokej školy čítania Zlatošových FB statusov, ktorí sa medzi nami pohybujú mysliac si, že bravčová masť je najzdravší tuk na svete a že pridávanie masla do kávy nie je diagnóza.

Aj vy máte v svojom okolí ľudí, čo vás vždy dokážu vytočiť? No ja napríklad nemám. Čuduj sa svete, všetci naokolo mňa sú strašne normálni a väčšinou sa na podstatných veciach zhodneme. Potom ale prídem na internet tam si pekne krásne dvihnem tlak, aby sa nepovedalo.

A viete čo, už ma vlastne strašne nebaví byť stále tá, ktorá vypisuje, že NADMERNÁ KONZUMÁCIA TUKOV NIE JE ZDRAVÁ a že NASÝTENÉ MASTNÉ KYSELINY NIE SÚ IBA NEŠKODNÉ TUKY NEPOCHOPENÉ MAINSTREAMOVOU SPOLOČNOSŤOU. Už by som niekedy napríklad rada napísala aj ódu na moju obľúbenú slaninu, ale nemôžem, aby to zasa niekto nepochopil tak, že si môžeme na noc obtočiť slaninu okolo hlavy pre jemnejšiu pleť a ráno ju všetku zjesť, ideálne s kávou, pre lepšie zdravie.

Dnes to teda opäť bude niečo v duchu vyššie uvedených caps-lockov, a teda napíšem vám ďalší z milióna dôvodov, prečo by ste nemali slepo dôverovať tým, ktorí nevidia problém v prepchávaní sa tukmi.

MLIEČNY TUK: Máme sa ho báť?

Moja láska k mliečnym výrobkom a špeciálne k syrom je tak obrovská, že som dnes vlastne bola hrozne šokovaná, keď som si uvedomila, že som tejto téme na blogu nevenovala ešte ani jeden článok. Poďme to zmeniť!

Na 100% niekde na internetoch existuje kvíz s názvom “Povedz mi, ktorú potravinu nekonzumuješ a ja ti poviem, za ktorého z výživových poradcov sa vydáš“. Či už nemáte radi mäso, mlieko, sóju…na nete určite nájdete nejakú svoju spriaznenú dušu, ktorá vám pomôže nájsť tú správnu cestu. Tak to je. Zákon slovenského výživového poradenstva.

Hoďme do éteru na internet slovné spojenie mliečny tuk a nechajme sa diskutujúcich zasa raz pobiť na tom, či sú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré ho tvoria, zdraviu škodlivé alebo nie. Kto už ale aspoň trochu zmaturoval z tých predpotopných názorov, že potraviny sú buď zlé alebo dobré, tak sa pomaly ale isto prestáva pozerať na každú potravinu zvlášť a začína si všímať stravu ako celok – Aký je pomer nasýtených a nenasýtených mastných kyselín v mojej strave? Konzumujem dostatok esenciálnych mastných kyselín? Tvoria živočíšne bielkoviny absolútnu väčšinu môjho jedálnička alebo si ho pravidelne spestrujem aj kvalitnými rastlinnými zdrojmi? A asi najdôležitejšia otázka zo všetkých: Kašlem na svoju stravu úplne najviac alebo ma aspoň trochu zaujíma, čo jem?

MÝTY VO VÝŽIVE: METABOLIZMUS (1.ČASŤ)

Akonáhle sa človek začne vŕtať do základných živín – bielkovín, tukov, sacharidov – a do pomerov, v akých by mali byť v našej strave zastúpené, musí rátať s tým, že s ním bude veeeľa ľudí nesúhlasiť. Je to taká pomerne kontroverzná téma, aj keby nemala byť, nakoľko na tom, ako funguje metabolizmus na tých elementárnych úrovniach, je momentálne len naozaj veľmi málo nejasného a diskutabilného. Základné poznatky o tom, čo sa na čo premieňa a za akých podmienok, nájdete vo všetkých relevantných knihách biochémie a sú približne totožné, sem-tam doplnené o nové informácie, avšak nič také, čo by prevrátilo celú teóriu o ľudskom metabolizme naruby. Rozličné názory na príjem bielkovín, tukov či sacharidov sú už väčšinou iba obrazom toho, do akej miery človek tieto biochemické poznatky ovláda.

No.

A začala som tak bojovne :D Ale cieľom tohto článku nie je naštvať celú športovú dedinu, ja sa ani netvárim, že som odborníčka na výživu vrcholových športovcov a aj tento článok v podstate píšem s pohárom vína napchávajúc sa mozzarellou a bohvie pri čom ešte skončím, kým pôjdem spať…Nuž ale biochémiu ovládam dajme tomu celkom dobre, tak ak vás zaujíma pohľad na to, čo hovoria fakty na všetky tie prinajmenšom zvláštne výživové stratégie rekreačných športovcov – teda tých, čo nešportujú súťažne ale viac-menej pre seba a pre dobrú kondíciu, zdravie a vzhľad, tak si prečítajte tento článok (ktorý bude mať ešte minimálne jedno pokračovanie :))

Mýty vo výžive: škodia omega-6 tuky nášmu zdraviu?

Poďme sa dnes trochu baviť o polynenasýtených mastných kyselinách (omega-3 a omega-6) a o tom, aký majú v našej výžive význam

Pri povrchných znalostiach biochémie si totiž človek veľmi ľahko postaví tieto dva druhy mastných kyselín proti sebe. Omega-3 majú protizápalové účinky, omega-6 spôsobujú zápal. Omega-3 pôsobia protizrážanlivo, omega-6 prispievajú k tvorbe zrazenín. Atď., atď. Čiže omega-6 MK sú zjavne zlé. Zjavne…Ibaže by neboli?

Poďme ešte trochu viac na začiatok a povedzme si, že mastné kyseliny (hlavné zložky tukov) sa delia na nasýtené a nenasýtené. Zatiaľ ešte stále všeobecne platí, že by sme sa v našej strave mali snažiť o obmedzenie konzumácie nasýtených mastných kyselín (ktoré sú najmä v živočíšnych tukoch a napr. tiež v kokosovom oleji) a o zvýšenú konzumáciu nenasýtených MK. To je to, s čím niektorí výživoví poradcovia vôbec nesúhlasia a čo označujú za zastaralý názor. Tento článok bohužiaľ nemá kapacitu sa tejto problematike podrobnejšie venovať, ale určite o nasýtených MK budem ešte niekedy písať :)

Vráťme sa ale k nenasýteným MK. Tým dobrým. Tie sa delia na mononenasýtené (ich dobrým zdrojom je napr. olivový olej alebo avokádo a ich hlavným zástupcom je kyselina olejová) a polynenasýtené, ktoré sa ešte ďalej delia na omega-3 a omega-6. Hlavnými zástupcami omega-3 sú kyselina alfa-linolenová (nachádza sa napr. v niektorých semienkach a orieškoch), a kyseliny DHA a EPA (nachádzajú sa hlavne v rybách a ďalších morských živočíchoch) a zástupcami omega-6 sú kys. linolová, ktorá sa vie premeniť na kyselinu arachidonovú (nájdeme ich napr. v slnečnicovom a sójovom oleji, ale aj v mandliach, vlašských orechoch, avokáde, kys. arachidonovú dokonca v mäse a vajíčkach).

V biochemických knihách si prečítate, že kyselina arachidonová (omega-6) dáva základ tvorbe pro-zápalových látok. Čo si pravdepodobne myslia tí, ktorí sa boja omega-6 MK je, že po konzumácii kyseliny linolovej, napr. zo slnečnicového oleja, sa nám aj v tkanivách automaticky dvihne koncentrácia omega-6 (najmä kyseliny arachidonovej) a to spôsobí zápal. Ospravedlňujem sa, že kazím zábavu, ale v skutočnosti to tak nefunguje. Premena kys. linolovej na kys. arachidonovú je v našom tele veľmi silno regulovaná (teda nie je tu priama úmera medzi konzumáciou omega-6 a ich prítomnosťou v našich tkanivách) a to, že zjeme potravinu bohatú na omega-6, preto nespôsobí v tele priamo zápalové reakcie. Čo sa ale naozaj deje?

Premena kyseliny linolovej na kyselinu arachidonovú (obidve omega-6 MK), z ktorej potom vznikajú pro-zápalové látky, súťaží s premenou alfa-linolenovej kyseliny na DHA a EPA (všetko omega-3 MK), z ktorých následne vznikajú protizápalové látky. Zjednodušene povedané, zápalové procesy súťažia s protizápalovými. Príjem omega-6 MK v strave teda nezvýši ich koncentráciu v tkanivách, ale negatívne ovplyvní premenu omega-3 MK, teda zabráni vzniku protizápalových látok. Ak však budeme jesť dostatok rýb a iných morských živočíchov, ktoré už EPA a DHA obsahujú, nebudeme sa musieť spoliehať na ich premenu z alfa-linolenovej kyseliny (ako napríklad v prípade vlašských orechov alebo chia semienok, ktoré obsahujú omega-3, ale len vo forme alfa-linolenovej kyseliny). Tu sa mi ešte veľmi žiada napísať, že premena kys. alfa-linolenovej na EPA a DHA je už aj tak veľmi obmedzená, takže chia semienka a ryby určite nie sú rovnocenným zdrojom omega-3.

Ak som vás ešte úplne nezblbla a zatiaľ sa vo všetkom chytáte, tak vás práve určite napadlo, či by sme to teda všetko nevyriešili aj v prípade, že obmedzíme konzumáciu omega-6 MK. Keď už nám takto sabotujú metabolizmus úžasných omega-3 MK.

Nuž, asi je vhodné poznamenať, že nie sú omega-6 ako omega-6. Popri hranolkách, lacných olejoch a margarínoch existujú kvalitné zdroje, ako vlašské orechy, mandle, sezamové semienka, para orechy, slnečnicové a tekvicové semienka, avokádo, arašidy a arašidové maslo ale aj kvalitné slnečnicové a sójové oleje, či margaríny s priaznivým pomerom omega-6 a omega-3.

Samozrejme sú ľudia, ktorí šíria paniku o čosi radšej ako zvyšok populácie a vychádzajú z toho, že všetci sa tu stravujeme úplne na figu, pravidelne konzumujeme hranolky z McDonaldu a jediný olej, ktorý máme  v chladničke je slnečnicový olej značky Kaufland. A preto ich treba čítať a sledovať, lebo oni nás vyvedú z temnoty. Zatiaľ čo väčšina publikácií udáva, že príjem omega-6 MK je predsa len o niečo vyšší, ako by mal byť a v pomere k omega-3 je to asi 9:1, sú ľudia, ktorí sa veľmi radi chytia mega čísel ako 25:1 až 50:1 (našla som ich napr. na stránke doktora Mercoly). Znie to rozhodne strašidelnejšie a v človeku to automaticky vyvolá strach zo zlých zlých omega-6. Paradoxom je, že ľudia, ktorí sledujú tieto paniku vyvolávajúce stránky, nie sú tí ľudia, čo každý druhý deň vyprážajú a pravidelne sa stravujú vo fast foodoch. Ich sledovatelia sú vo veľkej miere ľudia, ktorí už teraz riešia výživu viac, ako svoju frajerku. Títo si čítajú status, že omega-6 sú škodlivé.

Ďalším dôvodom, prečo je rozhodne vhodnejšie informovať, že nie omega-6 MK sú nutričný problém, ale nízka konzumácia omega-3 MK najmä vo forme rýb a morských plodov, je to, že samotná kyselina arachidonová nedáva základ iba tvorbe pro-zápalových látok, ale aj protizápalových. Je preto dôležitá aj v procese regenerácie tkanív po zápale. V tejto štúdii sa zasa dočítate, že vyšší príjem omega-6 MK (5-10% celkového energetického príjmu) dokonca znižoval riziko vzniku chronických ochorení. Význam omega-3 a najmä omega-6 teda určite nie je čiernobiely. Prečo potom písať, že omega-6 sú preukázaný problém a zároveň obviňovať iných zo zavádzania?

Jeden z mojich prednášajúcich na VŠ, Doc. Ing. Jíří Brát, CSc. by vám ešte dokonca pravdepodobne povedal, že s konzumáciou omega-6 to u nás vôbec nie je také kritické a u väčšiny populácie sa to pohybuje v rámci odporúčaných množstiev. Podľa neho, ak sa bavíme o pomeroch, tak pomer 1:9 by opäť nenaznačoval vysoký príjem omega-6 ale naopak extrémne nízky príjem omega-3. Preto odporúča nebaviť sa o pomeroch vôbec. Toto však nie je tak úplne môj názor.

Zdrojmi, o ktoré som sa opierala v dnešnom článku, sú opäť raz moje vysokoškolské skriptá, prednášky a poznámky, ale okrem nich pridávam aj ďalšie zaujímavé odkazy, ktoré si môžete prečítať:

Zdroj 1

Zdroj 2 

Zdroj 3

Volské oko so slaninkou je IN

Bola by vám sympatická diéta, v ktorej si môžete dovoliť jesť veľa mäsa a nemusíte si príliš kontrolovať tuky? Myslím, že teraz zasvietili očká hlavne pánom, ale vlastne nie, nejdem vám prezradiť žiadnu tajnú diétu, o ktorej nikdy nikto nepočul, práve naopak, PALEO patrí v poslednej dobe medzi tie najrozšírenejšie alternatívne formy stravovania. Je to vlastne také logické vyústenie toho, že sa na sacharidy začalo ukazovať prstom ako na hlavného vinníka vzniku obezity a civilizačných ochorení. Takže prirodzene, preč s nimi.

Verím tomu, že ak si chcete prečítať, prečo by ste mali prejsť na paleo, nájdete si v kníhkupectve, v knižnici a na internete dostatok zdrojov do neba vynášajúcich jeho pozitíva. V tomto článku by som sa preto na paleo rada pozrela trochu kritickejšie. Tak si z toho môžete sami odniesť čo potrebujete a rozhodnúť sa čo najracionálnejšie.

Všetko, čo len (ne)chcete vedieť o orechoch.

Aj vy máte niekedy problém vyznať sa v rôznych druhoch orechov? Hej, aj ja…

Samozrejme také bežné poznatky sa na človeka nalepia: Orechy obsahujú “dobré tuky” a vitamín E, sú zdrojom bielkovín a vlákniny, niektoré dokonca aj dobrým zdrojom kyseliny listovej. Ale…ale…orechov je predsa taaak veľa! A ani ich energetická hodnota nie je úplne nezanedbateľná. Tak môžem ich jesť alebo nie? A ktoré sú najlepšie?

Pripravila som pre vás zhrnutie základných nutričných faktoch o jednotlivých druhoch orechov a pre lepšiu zrozumiteľnosť som ich navzájom porovnala. Chcem, aby ste vedeli, že v podstate žiaden orech nie je vyslovene nezdravý (pokiaľ naň nie ste alergickí), aj keď existujú orechy, ktoré by ste možno mali vo svojom výbere pre ich úžasné nutričné vlastnosti uprednostniť. Poďme sa pozrieť na to, ktoré to sú.

Prečo je chôdza úžasná a ako chodiť čo najlepšie

Dnešný článok nebude až taký dlhý, o to viac dúfam, že vám to dodá motiváciu prečítať si ho :) Chystám sa vám totiž povedať, prečo je obyčajná chôdza ako jeden z typov fyzickej aktivity nielen “postačujúca, ak sa už nezmôžeme na nič iné” ale má obrovský význam počas redukcie váhy. 

Ak sa trochu zaujímate o športovú výživu, tak možno viete, že k spaľovaniu tukov dochádza až po určitej dobe vykonávania fyzickej aktivity (bežne sa udáva 20-30 min.). Do tejto doby totiž našim svalom poskytuje energiu hlavne glykogén, čo je zásobná forma sacharidu glukózy. Až po vyčerpaní veľkej časti glykogenových zásob preberá funkciu hlavného energetického zásobovača tuk. (Ak je niečo energetickým zásobovačom, znamená to, že je využívaný na tvorbu energie, ktorá vzniká jeho odbúravaním. Ak teda hovorím o tukoch ako o zdroji energie tak hovorím o ich odbúravaní, aby sa tým zdrojom mohli stať)

Pred tým, než sa rozhodnete uštvať niekde v posilke v podobe absolvovania intenzívneho hodinového tréningu na ktorého konci elegantne vypľujete dušu osobnému trénerovi k nohám, by ste si ešte mali uvedomiť, že pri spaľovaní tukov zohráva dôležitú úlohu intenzita fyzickej záťaže. Malý efekt má nielen príliš nízka intenzita, ale aj príliš vysoká intenzita. O tom raz napíšem samostatný článok, dnes vám chcem hlavne vysvetliť, čo sa v tele deje pri dlhšie trvajúcej chôdzi, ktorá je predstaviteľom nie príliš intenzívnej fyzickej aktivity.

Ak sa vydáme na dlhšiu prechádzku bez toho, aby sme sa pred tým napapkali ako prasiatka, rýchlejšie sa nám minie glykogén a rýchlejšie nastúpi spaľovanie tukov. Chodíme, chodíme, pozeráme si krásy prírody, dávame pozor, aby nám náš Dunčo neoplodnil susedovie Betinku až sa nám po čase konečne niečo s tými tukmi začne diať. Najprv sa energia čerpá z triacylglycerolov (TAG) vo svaloch a z mastných kyselín (MK) v krvi (mimochodom tuky sa skladajú z triacylglycerolov a tie sa skladajú z mastných kyselín, takže stále sa bavíme o tukoch) a neskôr, alelujaaaa, sa začnú odbúravať TAG v tukovom tkanive. Aby sme sa uistili, že tento proces naozaj nastane, prebehne a bude trvať uspokojujúco dlho, odporúča sa chôdza aspoň 1-2 hodiny. Je to také trošku nepraktické, ale váš pes sa vám poďakuje. (Alebo je možno načase začať chodiť do práce pešo?)

Je chôdza lepšia ako beh?

Nevravím, že beh alebo iné intenzívnejšie fyzické aktivity nemajú svoje výhody, ak sa však izolovane bavíme o spaľovaní tukov, toto sa stane, ak vám sa vám Dunčo na prechádzke rozbehne za Betinou a vy musíte utekať ako besní za ním:

____________________________________________________________________

• zvýši sa intenzita fyzickej aktivity
• samotná lipolýza (odbúravanie tukov) sa síce v tukovom tkanive nezastaví ALE
• vysoká intenzita spôsobí, že krvný prietok nie je dostačujúci a albumín (transportný proteín v krvi) nestíha tvoriace sa mastné kyseliny (vznikajúce pri odbúravaní tukov) transportovať z tukového tkaniva krvou preč
• výskumom podložená domnienka je, že tieto mastné kyseliny sa naďalej hromadia v tukovom tkanive – telo sa jednoducho povedané v tej chvíli sústredí na iné veci, než na odsun mastných kyselín z tuku aby mohli byť ďalej metabolizované a došlo tak k reálnemu úbytku tukového tkaniva

____________________________________________________________________

Takže to vidíte. Ak to mám zhrnúť, na spaľovanie tukov sú ideálne dlhšie prechádzky (ale zas nie so zastávkami na každej tretej lavičke a v každej druhej krčme), nie príliš náročná turistika, transport do práce pešobusom a pod. trvajúce aspoň 1-2 hodiny. Dôležitá je stála dodávka kyslíka, preto nie je dobré, keď sa začnete zadýchavať a funieť a neviem čo ešte. To je zároveň aj znamenie, že ste neprimerane zvýšili intenzitu, čo tiež nechceme.

Ešte malá rada na záver: Odporúčam nejesť hneď po ukončení fyzickej aktivity (nezabudnúť však doplniť tekutiny! – tie treba dopĺňať samozrejme aj počas fyzickej aktivity), ale vyčkať aspoň pol hodinku – ak totiž hneď po skončení nedodáte telu energiu z vonku, pokračuje ešte približne tých 30 min. v robení toho, čo robilo doteraz – teda v spaľovaní tukov.