Vyskúšala som novinku Zdravé raňajky…a takto to dopadlo

Momentálne si prechádzam životnou fázou, tzv. druhým batoľacím vekom, kedy ochutnávam všetko nové, čo mi príde pod ruku (a áno, správne hádate, takmer všetko vypľúvam).

Keď sa ma kamaráti pýtajú, či zdravo sa stravovať znamená jesť šalátiky a nechutné ryžové chlebíky, tak im samozrejme vždy zhrozene odpovedám, že ani zďaleka. Keby som mala vybrať jeden jediný dôvod, prečo som išla študovať výživu, tak by to bolo preto, aby som mohla celý život jesť to, čo mám rada a čo mi chutí a napriek tomu sa stravovať aspoň relatívne zdravo a nevypestovať si nejaké pliagy typu diabetes alebo srdcové choroby.

Ale čím dlhšie pracujem v oblasti výživy, tým viac ma fascinujú moderné potraviny a výrobky určené pre “ľudí, ktorí sa chcú zdravo stravovať alebo schudnúť.” Takže ak prihliadneme na moje vnútorné rozpoloženie a kariérny výber, tak je úplne jasné, že keď som minule v obchode zbadala téglik s názvom Zdravé raňajky, tak som to jednoducho musela kúpiť a vyskúšať.

Hrachové cestoviny od Gazdov: Kiež by všetko zdravé bolo aj dobré…

Poznáte tých blogerov, čo vedia vymýšľať fantastické recepty a ešte k tomu to výsledné jedlo dokážu tak nádherne nafotiť, že sa vám pri pohľade naň začínajú tvoriť v žalúdku tráviace enzýmy a neviete sa dočkať, kedy si varenie sami vyskúšate?

Nuž…ja nie som taký bloger.

Moja teória je taká, že ak raz budem mať kvalitný foťák, tak bude lákavo vyzerať aj napoly rozžutá ryba s kostičkami na okraji taniera, ale úprimne? Niekedy keď sa pozriem na svoje výsledné dielo, tak mám pocit, že to nezachráni ani zrkadlovka za 2000 euro.

Keď sme nedávno cestovali do Bratislavy, tak som na jednej benzínke splašila cestoviny, ktoré som už dávno chcela vyskúšať – sú vyrobené iba čisto zo strukovinovej múky, teda nielen že neobsahujú lepok, ale neobsahujú ani iné obilniny – sú preto vhodné (narozdiel od klasických bezlepkových výrobkov obsahujúcich kukuričnú múku) aj vtedy, keď vám lekár prikáže vylúčiť z jedálnička všetky obilniny.

NUTRIHOLIČKA V KUCHYNI: Gaštanový koláč

Ani sa mi nechce veriť, že sú to už takmer 3 týždne, čo som sa zmohla na posledný článok. Strašne som chcela najprv stihnúť urobiť všetku predvianočnú robotu v práci a povedala som si, že keď to všetko dokončím, tak si za odmenu budem môcť napísať na blog. A dnes sa konečne odmeňujem! :)

Inak ak ste mi v poslednej dobe písali mail, sľubujem, že sa k nemu počas sviatkov dostanem. Pokúsim sa uprednostniť tie maily, v ktorých sa ma pýtate otázky ohľadom štúdia Nutričného terapeuta, keďže sa v zime podávajú prihlášky a asi vám to dosť súri. Každopádne veľa otázok zodpovedá aj tento článok, takže si ho najprv môžete prečítať a potom mi do komentárov alebo na mail poslať doplňujúce otázky.

Ozaj, čo sa ešte nestalo! Po tom, čo som zverejnila report z októbrovej výživárskej konferencie, sa tento článok stal akýsi virálny, dostal sa tam, kde som to ani nečakala a nakoniec dokonca v trochu zeditovanej podobe skončil v časopise Výživa a potraviny, ktorý vydáva Spoločnosť pre výživu v ČR. Strašne ma to potešilo a prekvapilo, pretože som aj minule písala na Facebook, že veda je niekedy ľuďom veľmi vzdialená a pre nich nezrozumiteľná, čo potom mnohých vedie priamo “do náruče” alternatívnych výživových poradcov. A ajhľa, odrazu je tu obyčajný blogový príspevok vo vedeckom časopise. Skvelý pocit :)

No a ešte tu mám jednu veľkú novinu, ktorou už rovno nadviažem aj na zvyšok článku. V novembri som začala extérne pracovať ako dietologička v prešovskej alergo-imunologickej ambulancii. Nielenže je to pre mňa neuveriteľná príležitosť a česť pracovať so skúsenými lekármi, ale začínam sa tak postupne špecializovať na niečo, na čo som sa vždy špecializovať chcela – na potravinové alergie. Teda v mojom prípade špecializácia neznamená to isté ako v prípade lekárov, pretože stále sa chcem venovať všeobecne výžive ako takej, ale pre výživu pri potravinových alergiách a intoleranciách mám hroznú slabosť, nakoľko ľudia s kombinovanými neznášanlivosťami to majú naozaj ťažké, nevedia, čo majú jesť a “jedálniček pri alergii na mlieko, nikel a pri histaminovej intolerancii” sa gúgli naozaj veľmi ťažko.

Čo namiesto bielej múky: (2. časť: RYŽA NATURAL)

Pokračovanie miniseriálu, kde vám predstavujem všelijaké alternatívy bielej pšeničnej múky, bielej ryže a ďalších často konzumovaných obilných výrobkov a sacharidových príloh. Jednoducho, aj keď si strážite líniu, tak sa sacharidom nie vždy vyhnete ( a ani to nie je potrebné), ale prečo si radšej nezvoliť niečo z tej najzdravšej elity? Minule som písala o amarante, dnes je to hnedá ryža, inak označovaná aj ako ryža natural. Enjoy!

Čo namiesto bielej múky: (1. časť: AMARANT)

Mám pre vás prichystaný malý seriál, ktorý vás zoznámi so všelijakými plodinami, ktorými môžete aspoň sčasti nahradiť váš pravidelný prísun knedlí, cestovín alebo bielej ryže. Prečo by ste to robili? Lebo okrem toho, že si chuťovo obohatíte jedálniček, budete prijímať sacharidy v oveľa lepšej, zdravšej forme a spolu s nimi aj množstvo ďalších zaujímavých látok.

Každý sa v poslednej dobe bojí sacharidov. Ja vravím, že sa ich báť netreba, ale môžete si vybrať z obrovskej ponuky rozličných druhov plodín a výrobkov z nich. A môžete si vybrať dobre alebo zle. Poďte si teda vybrať dobre :)

Tak čo teda spôsobí tú celiakiu?

Nedávno som publikovala článok o celiakii, o tom, ako sa dedí a prečo ju niekto dostane a niekto zasa nie, aj keď obrovská časť našej populácie už minimálne pre toto ochorenie nosí gén. V dnešnom článku by som ešte chcela doplniť zopár informácií o tom, čo všetko vlastne môže celiakiu u predisponovaného človeka spustiť. A budete sa čudovať, ale pizza orgie v piatok večer u kamošky to nie sú…

Takže vezmime si situáciu, že idete s rodinou na exotickú dovolenku na Balatón, dáte si kebab v žemli (lebo kebaby sú dnes už všade) a nikdy predtým sa vám to nestalo (a to ste už zjedli ho hó kebabov počas svojho života) ale odrazu to jednoducho príde a nedokážete to zastaviť, tobôž vysvetliť: Proste sa, ľudovo povedané, zbľujete. A vy si teraz budete do konca života nadávať, že keby ste sa neboli nadžgávali touto fast foodovou variáciou na blízkovýchodný pokrm, tak by ste celiakiu nikdy nedostali. Nuž, nemusíte zúfať, jedlo u vás vyvolalo iba náhly prejav príznakov, skutočnú chorobu s najväčšou pravdepodobnosťou spustilo niečo iné. Ale čo?

Ako si podávame celiakiu a ďalšie bezlepkové zaujímavosti

Článkom o celiakii sa málokedy dá niečo pokaziť – veľa ľudí ju (bohužiaľ) má, ešte viac ľudí si myslí, že ju má, mnohí už minimálne dočasne skúšali bezlepkovú diétu (aby sa zbavili tráviacich ťažkostí) a hlavne snáď každý z nás má vo svojom bližšom okolí niekoho, kto týmto ochorením trpí.

Informácii o celiakii nikdy nie je dosť. Najmä preto, lebo každým novým mesiacom pribudnú nové, zaujímavé poznatky. Tie najnovšie z odborných periodík, podané v ľudskom jazyku, vám prinášam v tomto článku :)

NUTRIHOLIČKA V KUCHYNI: Pikantné cuketové rezance s kuracím mäsom

V tom radostnom ošiali z presťahovania sa a osamostatnenia sa človek aj zabudne, že si odteraz bude musieť variť sám. 100 bodov pre Chrabromil, ak dokážete prehovoriť frajera a Ohnivý pohár, ak si nájdete takého, ktorý varí rád.

Zatiaľ nás to ešte ale baví obidvoch a úplne najviac nás baví hľadať si recepty po internete a v kuchárskych knihách a potom ich skúšať pripravovať doma. Aby ste si nemysleli, že si to vymýšľam sama z dlhej chvíle. Tak sme sa dostali aj k receptu na Pikantné cukinové rezance s kuracím mäsom, ktorý vyzerá presne ako niečo, čo by som odporúčala redukujúcim klientom na večeru. Základ je totiž zelenina a bielkovina a celé to obsahuje minimum sacharidov a vlastne aj tuku. Ľudia a keby ste vedeli, ako fantasticky to chutí…

Sushi v duši a sójová omáčka v bezlepkovej diéte

Sushi by teoreticky malo byť ideálne jedlo pre celiakov: ryba+ryža+riasa = perfektné spestrenie bezlepkovej diéty. Keby…keby nebolo sójovej omáčky. Ak ste už niekedy mali sushi, tak viete, že sójová omáčka síce nie je súčasťou samotného sushi, ale bez nej to proste nie je ono. A sójová omáčka by síce pochopiteľne mala byť zo sóje, ale asi nikto nebude prekvapený, ak na obale nájde pšenicu ako jednu z hlavných surovín.

Prečo spomínam sójovú omáčku práve v súvislosti so sushi? Kamarátka má celiakiu a vo väčšine prípadov má celú tú svoju diétu nadrtenú lepšie, než ja, ale keď som sa nedávno rozhodla vytiahnuť ju prvýkrát na sushi, narazili sme práve na onú osudnú pšenicu v sójovej omáčke a tak trochu sme ostali obidve bezradné. To si akože fakt nebude môcť dať sushi so všetkým, čo k nemu patrí, len kvôli jednej prísade? Tu začalo moje surfovanie po zahraničných stránkach (lebo na tých slovenských toho konkrétne o tejto problematike veľa nenájdete) a ajhľa, nakoniec som zistila, že to možno ani nebude taká tragédia…