Komplexná problematika B komplexu (1. časť)

Boli populárne ešte pred vitamínom C či horčíkom…vitamíny skupiny B alebo B-komplex sme už asi užívali všetci a mne osobne sa ich chuť a vôňa spája najmä s detstvom, keď som ešte žila v predstave, že sa to volá bekompleks :D V tejto uponáhľanej dobe síce máme vo zvyku siahať prevažne po horčíku, ktorý už podľa niektorých vyrieši snáď aj svetový mier, avšak málokto vie, že niektoré nervové, neuromuskulárne či psychické poruchy môžu plynúť práve z nedostatku vitamínov skupiny B.

Nuž, aby som veci uviedla na správnu mieru, deficit B vitamínov nebýva zas AŽ taký častý. Je to najmä vďaka množstvu rastlinných aj živočíšnych potravinových zdrojov, teda bežná pestrá strava má vo zvyku pokryť denné odporúčané dávky. Tou druhou stranou mince je, že tieto vitamíny sú rozpustné vo vode, vylučujú sa veľmi jednoducho močom (a stolicou) a až na niektoré výnimky si z nich naše telo nerobí žiadne zásoby, preto sme závislí práve na ich pravidelnom prísune onou pestrou stravou.

Do skupiny vitamínov B patrí tiamín (B1), riboflavín (B2), niacín (B3), kyselina pantotenová (B5), pyridoxín (B6), biotín (B7 alebo niekde označovaný aj H), kyselina listová/folát (menej často používaný názov B9) a vitamín B12

Čo platí o možnom nedostatku vitamínov B?

• V bežnej pestrej strave je B komplex zastúpený v pomerne hojnom množstve – v rastlinných ale najmä v živočíšnych zdrojoch
• Vzhľadom na to, že vitamíny B majú veľmi podobné zdroje, nedostatok jedného vitamínu z tejto skupiny je často sprevádzaný nedostatkom ďalších
• Ich biologická dostupnosť sa pohybuje medzi 50 až 90%, teda pomerne veľké percento z nich dokáže naše telo vstrebať a využiť
• Pri zvýšenom výdaji či záťaži sa automaticky zvyšuje potreba vitamínov B, nakoľko sa zúčastňujú ako koenzýmy v množstve metabolických premien. Zvýšená potreba sa má vo zvyku vykompenzovať vyšším energetickým príjmom
• Nedostatok vitamínov B sa najčastejšie prejavuje na úrovni mozgu a nervovej sústavy, na koži a takisto aj v tráviacom trakte.
• Medzi najčastejšie príčiny deficitu vitamínov B patrí nesprávne zloženie stravy,
• Medzi skupiny náchylnejšie na vznik deficitu niektorého alebo viacerých vitamínov B patria starší ľudia, alkoholici a ľudia s určitými typmi ochorenia, ako je napr. Crohnova choroba alebo celiakia.

Všetko, čo potrebujete vedieť o KOLAGÉNE

Málo výživových doplnkov je tak populárnych, ako kolagén. Športovci ho užívajú pre lepšiu regeneráciu po výkone, ženy aj muži pre krajšiu pleť a zdravšie vlasy a v lekárni nám ho často odporučia ako doplnkovú výživu po úrazoch. Dnes zoženiete kolagén za niekoľko eur, no u tých najdrahších (a údajne aj “najkvalitnejších”) si pokojne môžete pripraviť 100 eurovú bankovku. Dobrý biznis, čo?

Poďme sa pozrieť na to, čo na kolagénové doplnky hovorí veda a či nevyhadzujete peniaze do luftu.

MÝTY VO VÝŽIVE: METABOLIZMUS (1.ČASŤ)

Akonáhle sa človek začne vŕtať do základných živín – bielkovín, tukov, sacharidov – a do pomerov, v akých by mali byť v našej strave zastúpené, musí rátať s tým, že s ním bude veeeľa ľudí nesúhlasiť. Je to taká pomerne kontroverzná téma, aj keby nemala byť, nakoľko na tom, ako funguje metabolizmus na tých elementárnych úrovniach, je momentálne len naozaj veľmi málo nejasného a diskutabilného. Základné poznatky o tom, čo sa na čo premieňa a za akých podmienok, nájdete vo všetkých relevantných knihách biochémie a sú približne totožné, sem-tam doplnené o nové informácie, avšak nič také, čo by prevrátilo celú teóriu o ľudskom metabolizme naruby. Rozličné názory na príjem bielkovín, tukov či sacharidov sú už väčšinou iba obrazom toho, do akej miery človek tieto biochemické poznatky ovláda.

No.

A začala som tak bojovne :D Ale cieľom tohto článku nie je naštvať celú športovú dedinu, ja sa ani netvárim, že som odborníčka na výživu vrcholových športovcov a aj tento článok v podstate píšem s pohárom vína napchávajúc sa mozzarellou a bohvie pri čom ešte skončím, kým pôjdem spať…Nuž ale biochémiu ovládam dajme tomu celkom dobre, tak ak vás zaujíma pohľad na to, čo hovoria fakty na všetky tie prinajmenšom zvláštne výživové stratégie rekreačných športovcov – teda tých, čo nešportujú súťažne ale viac-menej pre seba a pre dobrú kondíciu, zdravie a vzhľad, tak si prečítajte tento článok (ktorý bude mať ešte minimálne jedno pokračovanie :))

(ďalších 6 z) 12 otázok o PROBIOTIKÁCH – časť druhá

Pokračovanie probiotického megačlánku plného odpovedí na tie najzáludnejšie otázky ohľadom našich črevných podnájomníkov :)

Prvú časť si môžete prečítať TU.

(6 z) 12 otázok o PROBIOTIKÁCH – časť prvá

Probiotické baktérie sú také tie dobré baktérie, o ktorých každý rozpráva a ktoré sa pchajú do všelijakých potravín a dokonca si ich aj kupujeme v lekárni, lebo sme kdesi čítali, že sú dobré najmä na trávenie.

Ale teraz vážne, probiotické baktérie sú super.

Možno ste už tak trochu nedôverčiví voči rôznym moderným výdobytkom zdravej výživy, a tak to aj má byť, ale ak chcete dôverovať aspoň niečomu, tak si vyberte probiotické baktérie. Nielen že ich účinky nie sú ani zďaleka „modernými komerčnými výmyslami“ (prvá zmienka o blahodárnom pôsobení kysnutých mliečnych výrobkov je stará 2 tisíc rokov), ale z oblasti zdravia a výživy predstavujú jednu z mála tém, pri ktorej sa zhodne veľká časť odbornej verejnosti: Probiotické baktérie nám pomáhajú a ich užívanie má význam.

Avšak predtým, než sa vaše nadšenie vygraduje, ešte ho na chvíľu stopnem :) Aj tento obrovský potenciál probiotík sa totiž najprv treba naučiť správne využívať, inak je užívanie probiotík iba ďalším prázdnym hltaním mikroorganizmov, ako napríklad pri jazde na bicykli s otvorenými ústami, pri bozkávaní alebo pri ohryzovaní našich nechtov.

Mám pre vás pripravené odpovede na 12 otázok, ktoré som rozdelila do dvoch článkov, aby toho naraz nebolo veľa. A ak medzi nimi náhodou nenájdete tú vašu, tak mi ju neváhajte napísať do komentárov :) 

Dá sa predávkovať kyselinou listovou?

A druhá otázka: Ak by vám niekto povedal, že sa kyselinou listovou predávkovať nedá, riskovali by ste to?

Téma suplementácie vitamínmi, minerálnymi ako aj ďalšími látkami je doslova nevyčerpateľná. Nedávno som narazila na veľmi zaujímavé výsledky jednej portugalskej štúdie, ktorá bola uverejnená vo vedeckom časopise Journal of Endocrinology vo februári 2015. Skúmal sa vplyv nadmerného príjmu kyseliny listovej počas tehotenstva na zdravie potomka. Píšem potomka a nie dieťatka (ňu ňu ňu), lebo štúdia bola uskutočňovaná na potkanoch a…hej, znelo by to divne.

Táto štúdia púta pozornosť najmä tým, že v súčasnosti sa preventívna suplementácia kyselinou listovou u tehotných rieši a rozoberá veľmi intenzívne, hlavne v tom pozitívnom slovazmysle. Tá je samozrejme na mieste, ale dobre vieme, ako sa niektoré firmy dokážu utrhnúť z reťaze, keď sa snažia jedna druhú prečúrať a vyrobiť doplnok s nejakými mega dávkami vitamínov alebo minerálnych látok. O to viac, ak sa jedná o kyselinu listovú, lebo na koho je lepšie sa z marketingového hľadiska zamerať, ak nie na budúce mamičky. No a samozrejme potom tu ešte máme práve oné budúce mamičky, ktoré niekedy v snahe urobiť pre svoje dieťatko to najlepšie urobia, naopak, to najhoršie.