Som späť a nesiem novinky ohľadom mojej výživovej poradne :) Posledné mesiace to bolo trochu kritické – nieže by som čakala, že získať príspevok od EÚ na podnikanie bude jednoduchá záležistosť, ale že z toho bude niekoľko mesačné zadrbávanie sa, to ma trochu…ehm…šoklo. Ja už mám v podstate všetko, čo môžem mať pripravené, pripravené (tento článok dokonca píšem z mojej novej kancelárie :)), zvyšok môžem robiť až po schválení príspevku, takže čakám, čakám a čakám.
Keďže o chvíľu (aspoň teda dúfam, že o chvíľu), mi skončí sranda a začne ťažká realita, urobila som si ešte na rozlúčku jedno veľké hurá v podobe výletu do Talianska a Francúzska. Samozrejme som ako správna výživárka pri prechádzaní uličkami “nenápadne” čumela ľuďom do taniera aby som pozisťovala, či domorodci naozaj fičia na zdravej stredomorskej strave. A fičia. Najčastejšie vyskytujúce sa jedlo na tanieri Talianov? Nie, nie pizza. (To bolo skôr najčastejšie sa vyskytujúce jedlo na mojom tanieri), Šaláty na rôzne spôsoby. Lenže tie ich, narozdiel od našej reštauračnej šalátovej ponuky, vyzerali skutočne vynikajúco. Nikdy som si nemyslela, že budem ako zajac slintať za kôpkou listov, ale to som ešte nevedela, čo s tou kôpkou listov dokážu Taliani vykúzliť. Samozrejme málokedy na tanieri chýba prosciutto, mozzarella, oriešky od výmyslu sveta a na stole okrem soli a čierneho korenia olivový olej, niekoľko druhov vínnych octov, rôzne koreniny a pod. V mnohých reštauráciach dokonca majú vymedzené samostatné stoly, kde majú naukladané všelijaké delikatesy na dochutenie a oživenie jedál. Samozrejme všade obrovské množstvo morských plodov od výmyslu sveta, čím ste bližšie k moru, tým častejšie vám pri prechádzaní okolo reštaurácií intenzívne rozvoniavajú. V Janove, čo je mesto s najväčším prístavom v Taliansku, sme dokonca našli reštaurácie, kde sa ryby a morské plody porcovali a upravovali priamo pred zákazníkmi (aj s tou šialenou…ehm…arómou) a servírovali na obrovských misách a táckach. To už bol podľa mňa gurmánsky exhibicionizmus najsilnejšieho kalibru a ťažko sa mohol niekto sťažovať, že mu do “taniera” zazerajú hladní slovenskí turisti :D
Na druhej strane ma ale prekvapilo, že aj napriek dosť luxusným destináciám, ktoré sme navštívili (spomeniem napr. Cannes, Nice či jazero Como, kde majú svoje vily jedni z tých najbohatších, vrátane známych celebrít), sme nemali problém naraziť na Nemcov, Holanďanov, Talianov či Francúzov sediacich na lavičkách v centre mesta (najlepšie ešte keď pred nejakou lepšou reštikou) a napchávajúcich sa vlastnoručne zabalenými chlebíkmi. Ja osobne som si myslela, že to robia iba Slováci a Česi, tak sa mi hneď tak nejako uľavilo :D
Čo ma ale šokovalo najviac, bol LIDL. Hej, ten obchodný reťazec. Oni ho totiž majú aj v Taliansku a Francúzsku, v Taliansku je dokonca poriadne rozbehnutý a nájdete ho pomaly na každom kroku. No ale nie to je podstatné. Podstatné je to, čo sa v Lidli predáva. Povedali by ste, že v Lidli nájdete podobné potraviny, kdekoľvek prídete. Veď aj my tu na Slovensku mávame všelijaké francúzske a talianske týždne, kde nám ponúkajú všetky tie ich úžasné a zdravé výrobky. Ha! Okej, taký 30% základ tvoria podobné výrobky, aké nájdeme aj u nás. Zvyšok? Celý jeden chladiaci box (niekoľko regálov) tvoria rôzne mixy čerstvých listových šalátov od rôznych výrobcov – komplet preriedené, z niektorých druhov už bol len 1-2 balíky, na porovnanie som včera bola v našom Lidli a našla som v rohu v jednom boxe so salámami nejakých 6 alebo koľko balíkov jedného druhu listového mixu (aspoň že tam bola rukola), ktoré evidentne za celý deň neprišli do kontaktu s rukou zákazníka (regály so salámami a slaninami boli komplet preriedené a rozhádzané, balíky s listovou zeleninou sedeli poslušne jeden na druhom bez pohnutia čoilen jedného mikrovlákna na vrecúšku). Už asi tak trochu tušíte, kam tým mierim…Poďme ale ešte trochu ďalej. Včera som si všimla obrovský priestor, ktorý v slovenskom Lidli dostávajú majonézové šaláty a pomazánky. V Talianskom a Francúzskom Lidli som si ich ani nevšimla, čo znamená, že tam buď neboli, alebo ich bolo zopár a nestihol mi na nich ani len padnúť zrak. Čo sa týka pečiva, Francúzi si na neho síce potrpia, Taliani ho majú skoro úplne na háku. Jediné “pečivo”, na ktoré sme v Lidli v Miláne narazili, boli všelijaké tie krehké chleby a macesy a zopár zabalených gumichlebov, o ktoré nikto z okoloidúcich nejavil záujem.
Jeden obchodný reťazec, úplne odlišná ponuka potravín v každom štáte. A teraz mi povedzte, kde je chyba. Evidentne Lidl nemá problém dodávať do svojich obchodov zdravšie potraviny, problém bude skôr v dopyte zákazníkov. Sťažujeme sa, že nás obchody kŕmia rôznymi žbrndami, ale popravde, čiastočne si za to môžeme sami, pretože tie veci neustále kupujeme, zatiaľ čo zdravšie alebo aspoň kvalitnejšie potraviny nechávame ležať ladom-skladom. A najväčšia sranda je, že mnohí z nás si tú kvalitu kľudne môžu dovoliť, ale tak nejako automaticky vždy siahajú po najlacnejších verziách. Už je to tak nejako v nás zakomponované, že sa načiahneme za najlacnejším jogurtom a najlacnejším mliekom a ešte aj najlacnejším majonézovým šalátom a že takú listovú zeleninu za 99 centov očami iba preletíme a radšej si kúpime salámu za 1.29 euro, asi lebo čo keď nás začnú náhodou Rusi okupovať, to nás potom tá tráva nezasýti.
Nuž, možno sa jedného dňa tých šesť šalátových mixov vypredá pred tým, než sa stihnú spariť a zhniť a Lidl sa rozhodne objednať namiesto šiestich až dvanásť kusov. A možno sa im jedného dňa začnú hromadne kaziť všetky tresky a vlašské šaláty, lebo ich nikto nebude kupovať a tak sa Lidl rozhodne objednať menej a vzniknuté miesto doplniť zeleninou alebo čerstvými syrmi. Ale osobne si myslím, že k tomu ešte máme ďaleko…
Zápisky nutriholičky 
Hádam sa čoskoro dočkáš.:)
Inak, je to vážne smutné… Tiež dúfam, že sa ľudia raz spamätajú a začnú viac kupovať zdravšie veci a nebude tým pádom taký problém ich zohnať, ani nebudú musieť byť drahšie.